„Jedna. Dva. Tri. Štyri."

Kiwi pozorovacím ďalekohľadom sondoval priestor pred sebou, vďaka zraku ghúla nepotreboval ani noktovizor.

„Päť. Päť hliadok. Dvojčlenné a trojčlenné. Ale úzky perimeter. Amatéri," odfrkol si a preostril na druhú stranu. „SUVčka, žiadna obrnená technika. Dvaja tupci pred vchodom."

Dvojposchodový dom na samote postavený v aristokratickom štýle pôsobil už z diaľky svojským prepychom. Vnútri sa svietilo, závesy však boli zatiahnuté. Z jednej strany ho obklopoval les, z druhej pole. Pozdĺž pozemku boli vysadené topole a živý plot. Okolo záhrada s udržiavaným trávnikom. Tráva je fajn, tráva je dobrá. Stlmí ich kroky, keď sa budú presúvať k objektu.

„A cieľ?" zašumel Andrejov hlas cez vysielačku.

„Čo ja viem, asi bude vnútri."

„Vizuál?"

„Negatívne. Ah, zasrané tuje," zašomral Kiwi.

„Čo máš proti tujam?" zamiešala sa do toho Evelina.

„Piču cez nich vidím," odsekol vojak. Presunul hľadáčik k streche, po ktorej sa zakrádalo niekoľko tmavých siluet a upevňovali skoby pre laná.

„Kokos, tu Ananás, sme na pozíciách," ohlásil sa Andrej, keď mali hotovo. „Čakáme na rozkaz."

„Tu Mandarínka, mám vás."

„Rozumiem. Pomaranč jedna a dva sú na stanoviskách."

Kiwi zdvihol hlavu od pozorovacieho ďalekohľadu. „Mimochodom, kto vymýšľal tie debilné mená?"

„No mňa sa nepýtaj," zatiahla alibisticky Evelina. „Tak začneme. Operácia Ovocný sad!"

„Andrej. To je vážne kokot jalový," šomral si popod nos Kiwi sa zbalil zariadenie. „Tak padáme."

Kiwi so svojim prieskumným družstvom dorazil k zbytku jednotky, učupenej pod skupinou smrekov ako na pikniku. Ešte zapáliť vatru, niekto začne brnkať na gitaru a bude to dokonalé.

Medzi stromami stál Stryker MGS zakrytý maskovacou plachtou, verzia so 105 milimetrovým kanónom. Hrdo pokrstený menom Anča Dlaňová. Stroj, ktorý kombinoval obratnosť výsadkového vozidla s palebnou silou tanku.

„Mandarínka na stanovisku, prepínam!"

„Tu Kokos, rozumiem. Ananás na pozícií, Pomaranče pripravené k paľbe. Mandarínka, rozkotúľať sa!" zadelila Evelina s entuziazmom sebe vlastným. Ak by sa našiel niekto, kto hodlal odpočúvať ich komunikačné kanály, asi by si pomyslel, že sa naladil na rádioamatérsky krúžok z tunajšieho psychiatrického oddelenia.

Kurva, roz... čo?" vyprskol Kiwi s navretou žilou na čele.

„É... Totiž... Zahájiť útok!"

„Toto si musím s Andrejom vydiskutovať. Dám krk na to, že mi to robí naschvál," sťažoval sa ghúl. „Vy hovná! No tak pohyb, ide sa!" zburcoval svojich mužov. „Muchotrávky môžete obdivovať potom, buzeranti!"

Vojaci vstávajú zo svojich miest, hrešia, oprašujú si hlinu z maskáčov a kontrolujú zbrane. Stiahnu plachtu z vozidla a dovnútra vlezie vodič a obsluha zbraní. Poklop buchne, motor zaprdí na naskočí. Kiwi vydá signál k postupu v pred a celé družstvo sa dá do pohybu.

Stryker vybočil na príjazdovú cestu smerom k domu. Zvyšok družstva sa zoradil za idúcim vozidlom, ktoré im poskytovalo mobilné krytie. Kráčali so zbraňami v pohotovostných polohách ako káčatká za mamou. Z kolies odpadávali kusy blata a kamenia, Stryker sa nerušene sunul tmavou alejou, zanechávajúc dezén v mäkkej zemi.

Pred nimi sa zjavili svetlá z rezidencie a lámp na dvore. Bojový stroj nabehol na asfaltovú cestu a zrýchlil, s ním aj ghúlovia, cupitajúci za ním. Bola bezmesačná noc, tma im poskytne krytie dosť dlho na to, aby sa mohli priblížiť. Stromy sa v studenom vetre nakláňali ponad nich a tento les vlastne vôbec nevyzeral ako miesto na romantickú nočnú prechádzku.

Stryker zabrzdí na dvore. Nastane ticho, prerušované len motorom. Kanón pre blízkosť cieľa upraví uhol zámeru smerom dole. Kiwi vykukne od obrneného transportéru.

Tie výrazy štyroch lovcov na hliadke si proste musí vychutnať, pretože to je pohľad za anál od Eveliny. Postavy strnuli so zbraňami v rukách. Anča po nich vrhá prázdny pohľad svojou hlavňou.

„Môžeme!" oznámi posádka Strykeru.

„Páľ!"

Anča prehovorí, priestorom zaduní výstrel z kanónu. Trieštivo-trhavá strela HESH presviští rovno do dverí. Následný výbuch ich premení na fabriku na výrobu špáradiel.

Desať mužov v čiernych uniformách, prilbách a nosičoch plátov z družstva Ananás viselo na lanách na rímse strechy.

„Ohňostroj, do piče!" komentuje nadšene Roman v poradí už druhý výbuch a Andrej prisahá, že ho nechá na základni čistiť hajzle zubnou kefkou.

V haciende zavládol chaos. Ghúlskym sluchom počul hlasy; vydesené aj vydávajúce rozkazy, dupot desiatok nôh a rachot nábytku. V dome sa už nesvietilo. Po prvom výbuchu vnútri potemnelo, explózia musela zasiahnuť rozvodnú skriňu.

Lovci vybiehali z domu a opätovali paľbu. Nočným vzduchom sa niesla streľba a výkriky zúfalých obrancov. Zaburácal guľomet. Z bočnej strany haciendy videl iba explózie a záblesky z hlavní automatických zbraní, vo výhľade im bránil samotný dom.

Priestorom zahrmel ďalší výstrel z dela, strela vletela dovnútra. Steny sa im pod nohami otriasali ako keby tam usporiadali koncert Rammsteinu. Všetky okná, ktoré dosiaľ držali pokope, do jedného explodovali. Tlaková vlna vychrlila von trosky a omietku.

Ak by sme došli o robotu, ešte stále sa môžeme uplatniť v Hollywoode v oblasti špeciálnych efektov.

„Tu Ananás, aký ja stav Mandarínky?" spojil sa so stanoviskom a snažil sa prekričať ten hluk.

„Ako pri bitke o Berlín, cukríček."

„Pasca sklapla. Ideme dnu. Dym!" vydal rozkaz Andrej.

Do miestnosti hrkotom dopadli dymové granáty. S prerazených okien sa začal valiť nepriehľadný dym.

Vpred, naznačil Andrej gestom. Pohybom palca odistil útočnú pušku a jednou rukou chytil lano. Zaprel sa nohami o stenu a preniesol váhu tela dozadu. Uvoľnil zlaňovaciu brzdu, odrazil sa od steny a vhupol sa dovnútra.