Pretože mal Andrej vďaka financovaniu od Eveliny štedrý rozpočet, šetriť na svojej jednotke rozhodne nemusel. Svojim mužom tak mohol zabezpečiť kvalitnú výzbroj i výstroj a najmodernejšiu vojenskú techniku. Nosili uniformy ACU poslednej generácie, ktoré vďaka nanovláknam poskytovali ochranu, o akej by sa predtým nikomu nesnívalo. Pechotné zbrane i obrnenú techniku získavali na čiernom trhu a Evelina im ako pozornosť venovala jeden zo svojich súkromných vrtuľníkov.

Ani pri zariaďovaní základne nezaháľal a priestoroch opustenej budovy našlo dosť miesta pre pohodlné izby pre tých, ktorí nemali vlastné bývanie alebo boli z iného mesta, spoločenskú miestnosť s barom a biliardom, na ktorý Roman nedal dopustiť a aj menšiu, dokonale zvukovo izolovanú strelnicu.

V nej sa konal dnešný briefing pred samotnou operáciou. Priestor bol zaprataný stoličkami, takže sa tam bojovníci z jednotlivých útvarov ledva pomestili. Valná väčšina ticho sedela, podaktorí na rohoch pospávali. Na posuvnom lanku na terče teraz viselo premietacie plátno.

Operácia, ktorú sa práve chystali podniknúť bude zásadná pre ich budúce plány. Pokiaľ chcú oslabiť Radu na území Slovenska, nemôžu sa uspokojiť s pešiakmi. Tí, čo držia zbrane sú nahraditeľní. Musia sa zamerať na ich vedenie a udrieť na ich najdôležitejšiu časť.

Dôvod, prečo podobnú akciu nepodnikli skôr, bol prostý. Takmer v každej krajine, v každom vyspelom štáte, viedli ghúlovia s lovcami asymetrickú vojnu, kedy sily oboch strán sú nerovnomerne rozbrúsené po celom území. V drvivej väčšine prípadov tak dochádzalo k ozbrojeným stretom izolovaných skupín. Rady však dokázali fungovať na medzinárodnej úrovni a mali napojenie na štátne inštitúcie, vďaka čomu mohli lovci nerušenie operovať bez toho, aby prišli do konfliktu so zákonom. V prípade núdze sa dokázali zjednotiť a rozdrviť akýkoľvek odpor oveľa lepšie ako ghúlovia. A i keď sa to na prvý pohľad priečilo logike, bolo i ich záujme, aby existencia ghúlov zostala skrytá pred zrakom verejnosti.

Andrej si namiesto úvodného privítania odpil z ešusu a potom ho z celej sily šmaril najbližšiemu pospávajúcemu chlapovi o hlavu. Ten sa skydal zo stoličky, nevediac, či je noc, či ráno. To prebralo aj ostatných, ktorí aj napriek je zákazu prežúrovali celý deň a teraz sa to začínalo prejavovať, ghúl-neghúl.

„Toľko k formalitám, princezné," utrúsil Andrej. „Aby som si tu nepripadal ako na valnom zhromaždení krtkov."

Evelina, sediaca povedľa v čiernom priesvitnom čomsi a vysokých opätkoch si provokatívne lakovala nechty, tváriac sa ako nič. Andrej ju mal chuť poslať doriti ako ešte nikdy. To ešte potreboval, aby boli jeho muži pred akciou nadržaní ako stepné kozy a mali mokré sny o Evelininých tangáčoch.

„Najprv musíte pochopiť, že Rada, ako systém, ako sociálna inštitúcia, ani organizovaná jednotka, nie je jednotná. Ideológia, akokoľvek simplistická, je stále živená ľuďmi. Vykoreniť ju nedokážeme. Ale ľudia skapú ľahko."

Andrej vytrhol jednému ghúlovi mobil, na ktorom mal rozohraný Fortnite a keď mal tú drzosť spraviť na neho ublížený pohľad, pohrozil mu ďalším ešusom.

„A preto musíme zlikvidovať tých, ktorí sú na vrchole. Informácií je málo. Avšak vďaka tu slečne Petrovičovej sa nám podaril nevídaný úspech."

Na Powerpointovej prezentácií sa ukázalo niekoľko fotografií, ktoré zachytávali muža okolo šesťdesiatky, s prešedivenými vlasmi a v tmavej bunde. Na jednej vystupoval z auta, na ďalších kráčal po ulici s čiernym kufríkom, jeden z ochrankárov mu držal dáždnik.

„Náš cieľ. Bartolomej Strauss. Zapamätajte si jeho ksicht. Netušíme, akú funkciu presne zastáva v Rade, ani či je to jeho pravé meno. S určitosťou vieme len to, že má na starosti koordináciu skupín na strednom Slovensku a tiež v Poľsku. Tiež sa domnievame, že má vysoké postavenie v ďalších zahraničných útvaroch Rady, možno aj na hlavné centrum v Moskve. Jeho smrť by spôsobila tunajšej Rade obrovské škody. Stratili by časť velenia, čo by oslabilo ich vplyv na danom území."

„Čo o ňom ešte vieme?" padla otázka od kohosi.

„Nepodceňujte ho, len preto, že je človek," vložila sa do toho Evelina s vážnou tvárou a odložila pilník. „Tento muž zabil môjho posledného manžela. Už je to šesťdesiat rokov, a stále si pamätám, ako mu zrazil hlavu, keď bol sám ešte len dieťa. Rovnako, ako by ju dokázal aj teraz odseknúť komukoľvek z vás."

I keď bolo Andrejovi nad slnko jasné, že Evelina dramatizuje, účinok sa predsa len dostavil a valná väčšina už nesršala tým prehnaným sebavedomím, čo pred chvíľou. Trochu obozretnosti im predsa nezaškodí.

„Takže? Aký je cieľ?" spýtal sa celkom stručne a logicky Kiwi, ktorý sedel vpredu.

„Eliminovať za použitia sily. Len to a nič viac," dodal Andrej.

„A čo ho zajať živého? Veď vieš, informácie a tak."

„To by bolo síce pekné, ale na to by sme museli byť s Evelinou dosť veľkí optimisti. Čo nie sme. Zbaviť sa ho je prioritné," zamietol jeho nápad hneď v začiatku. „Ak z toho chce niekto vycúvať, nech to urobí teraz."

I keď očakával, že sa ich pár zdvihne, nakoniec tak nespravil nikto. Mali svoje dôvody, to dobre vedel. Tí, ktorí lovili i tí, ktorí si jedlo zaobstarávali z iným spôsobom z akýchkoľvek morálnych pohnútok, všetci to robili vo vlastnom záujme, pre zachovanie bezpečia. Pre ostatných bude ghúl ghúlom, akýkoľvek spôsob života sa rozhodne viesť.

Takže mohli konečne prejsť k plánu samotnej operácie. Ďalší slajd ukázal satelitné snímky a fotografie veľkého, dvojposchodového domu. Stál na malom pozemku, zo všetkých strán ho obklopovali košaté stromy, čím pôsobil pomerne nenápadne. Stačil by kľudne aj pre tri rodiny.

„Podľa informácií z istého zdroja sa má za dva dni v Prievidzi uskutočniť stretnutie niekoľkých skupín, ktoré má pod velením Strauss. Bližšie detaily sú neznáme, ale môžeme dedukovať, že sa na tomto mieste stretávajú pravidelne. Môžeme očakávať, že oblasť bude silno strážená, vysoký počet lovcov."

Ďalšia schéma znázorňovala rozloženie jednotiek pri cieli.

„V prvej fáze vykoná prieskumná jednotka rekognoskáciu terénu. Potom sa stiahne a hlavná jednotka zaháji operáciu. „Družstvo Mandarínka k objektu priblíži po príjazdovej ceste priamo k hlavnému vchodu a vykoná klamný útok. Cieľom je pritiahnuť všetku pozornosť a sústrediť obranu budovy na seba, čím zabezpečí prienik do budovy družstvu Ananás. Proste sa urobí rachot, nech všetci vedia, že tam ste, kapiš? Družstvu bude veliť tuto Kiwi. Je Anča pripravená do boja?"

„Natankovaná a vyzbrojená," zahlásil Kiwi na to.

„Družstvo Pomaranč, ktorý bude pozostávať z ostreľovačov a spotterov v tom istom momente obkľúčia východnú a západnú strana objektu. Jeho úlohou bude poskytnúť palebnú podporu Mandarínke a odraziť prípadné posily."

Za veliteľa Andrej určil Ivanova, ghúla s prešedivenou bradou, ktorý bol dosiaľ provizórnym veliteľom protiloveckej jednotky.

„A nakoniec jednotku Ananás, ktorá vnikne do objektu povediem ja sám. Prenikneme na pozemok z juhozápadnej strany a vyštveráme sa na strechu, odkiaľ sa zlaníme cez okno do druhého poschodia. Pomaranč zo západnej strany bude kryť náš postup, až kým nebudeme na mieste určenia. Akonáhle budeme na pozícií, Mandarínka zaháji útok. Po ňom prenikneme do objektu a zneškodníme cieľ a všetky zostávajúce nepriateľské sily. Družstvo Kokos pod velením Petrovičovej sa postará o evakuáciu, buď priamo na mieste alebo v prípade ústupu na vopred určenom RV. Kto to nezvládne po vlastných, má smolu. V priebehu akcie budeme mať vzdušnú podporu, ale kvôli utajeniu nemôžeme vykonať výsadok z vrtuľníku. Inak by sme prišli o moment prekvapenia."

„Takže." Evelina sa zdvihla zo stoličky a postavila pred zhromaždených. „Každý z vás dostane trojnásobok žoldu, plus uhradené náklady za materiál." V podzemí to súhlasne zašumelo. „Tak fajn, zlatíčka," zadelila na to hlasom, ktorý by zabil piatich diabetikov naraz. „Rozchod!"

„Ehm," ozval sa za jej chrbtom Andrej hlasom ako šmirgeľ desiatka. „Ak ti to nedoplo, velím tu ja."

„Ale no tak, nekaz tu chlapom radosť," drgol do neho Kiwi.

„Podrýva mi autoritu, kurvafix! Už dosť na tom, že sa mi tu producíruje s tými jej minisukňami a potom tu týmto dementom stoja bakule jak stožiare. A to ani nehovorím, že si sem vodia tie kurvy zo Slovnaftskej. Minule mi jedna udrbala šampón zo sprchy!"

„Ale čo, veď to nie je tak strašné," mávol Kiwi rukou. „A neboj, šampón ti kúpime. Chceš ten proti lupinám?"

„Práveže je," odsekol Andrej. „Nadržaný vojak je zlý vojak!"

Vediac, že je zle, Evelina sa snažila čo najnenápadnejšie vytratiť z dosahu.

„A to nechci vidieť ten striptíz im tu predviedla minulý piatok, keď mal Roman narodeniny. Aha, tu mám aj video."

„Prosím ťa..." Andrej si kyslým výrazom balil svoje lajstra. „Ušetri ma toho."

Evelina zmizla za rohom rýchlosťou guľového blesku.