Andrej celé to fiasko sleduje z kontrolnej miestnosti so zaťatými zubami. Je tak zaujatý dianím na monitoroch, až si nevšimne, že do strážnice vpadli dvaja členovia ochranky, ktorí sa vybrali hľadať kolegov.

Zvrtne sa vo chvíli, keď sa ozve strážnikovo:„Merde! Ce qui se passe?"

Mer... ako, do piče?

Vidí, ako jeden z nich siaha po zbraní alebo bohviečom, ten druhý sa rozbieha smerom k chodbe. Andrejovi je jasné, koľká bije.

Seriem celú francúzštinu!

Vyštartuje ako odpálený z katapultu a naberie bachara kolenom do hrude. Predlaktím mu vrazí do ohryzku a pribuchne ho k stene. Voľnou rukou vyšmykne taser a zamieri na bežiaceho strážnika.

Dve šípky na tenkých vodiacich lankách sa mu zabodnú do bedier a napumpujú do tela päťdesiat tisíc voltov. Andrej sa škodoradostne zazubí.

„Do hajan choď, žabožrút jeden iniciatívny."

Strážnik v zlomku sekundy stuhne v kŕči vystretý v polohe banán a začína sa rútiť k dolu. Nedopadne však na zem ale vrazí bradou do steny.

rovno do tlačidla na spustenie alarmu.

Celým areálom zajačí poplach. Kiwi, Ivona aj Evelina zdvihnú prekvapene hlavy.

„Kurva, kurva, kurva!" hreší Andrej a v behu zapína kamufláž.

Kiwi sa márne snaží spojazdniť žeriav, ten však odmieta poslušnosť. Podľa všetkého je rameno na odpis. Zúrivo rozrazí dvere kabíny a zlezie dolu.

„Je to v prdeli. S tým krámom už nepohnem," informuje ich.

„To sa ti teda podarilo, gumák jeden," vyprskne na neho Ivona a celkom neprávom. „Tiež by ma zajímalo, čo má znamenať toto."

Kiwi to nechá tak, hoci ju má právo s čistým svedomím sprdnúť on. Teraz nemá chuť riešiť, kto čo pohnojil. Najbližší funkčný žeriav je na opačnom konci tejto časti doku. To by znamenalo tlačiť ich kontajner celú cestu až tam. To ho môžu rovno zhodiť do vody a preplávať na ňom až k Dunaju.

„Pardon, za to môžem ja," ozve sa z uličky.

Kiwi reflexívne zdvihne zbraň a zamieri do prázdneho priestoru. Andrej vypne neviditeľnosť a zhmotní sa vo viditeľnom spektre. Nemá kuklu a vlasy má rozcuchané behom. Poručík na jeho veľkú vďaku skloní pištoľ.

„Ja sa asi od radosti urobím ale môžeš mi vysvetliť, kde si sa flákal?" privíta ho so všetkou uštipačnosťou jeho milá.

„Bol som to omrknúť pri hlavnej bráne. Dám krk na to, že tento prístav má alarm napojený na policajné ústredie. A pokiaľ to tak je, určite sa sem už valia."

Kiwi zúži oči do štrbín. „Fízli? Len aby."

Ivona po ňom hodí pohľadom. „A čo má byť? Snáď mi nechcete povedať, že sa bojíte polišov."

„Polišov nie," precedí temným hlasom Andrej.

Nazrie poza nich, aby sa presvedčil o skaze, ktorú ich náklad podstúpil. Nech už tam je čokoľvek, dúfal, že ak to vydržalo milióny rokov, vydrží to snáď aj zopár pádov na betón. Sám Milton o Alphe povedal, že je to odolná mrcha, tak snáď jej neuškodí nejaký ten kotrmelec.

„Toto budeme musieť dokončiť ručne," prehlási niečo, čo už je všetkým dávno jasné.

Keď ručne, tak ručne. Podľa Andrejovho odhadu ich kontajner môže vážiť niečo cez tonu, čo je ešte tak akurát, aby ho zvládli odtlačiť traja ghúlovia. Napred ale kontaktovali kapitána, aby obrátil tanker zadom k molu a otvoril zadnú rampu, ktorou sa nakladajú vozidlá do podpalubia. Ivona zatiaľ zostane na hliadke.

„A teraz volovia, pripraviť!" vydal rozkaz Andrej, keď bola loď na svojom mieste.

„Héééj-rup!" zarevali naraz všetci traja a synchronizovane sa zapreli do kontajneru.

Napriek prvotnému očakávaniu to vôbec nebolo ako tlačiť auto so zdochnutým motorom. Plech sa drel o betón a kládol aktívny odpor.

Sprevádzané to bolo hlasným ozvučením, ako keby niekto robil prerastenému potkanovi análnu sondáž plazmovou zváračkou. Spod nôh odlietavali odštiepené kusy cementu.

Kormidlovať to obrie hebedo tiež bolo značne komplikované. Keď chceli ísť do zatáčky, jeden vždy musel ťahať zboku do strany, druhý tlačiť z opačného rohu a tretí (v tomto prípade Evelina) ho počas toho nadľahčovať. Ich posun mal tempo zdochýnajúceho slimáka – maximálna rýchlosť jeden a pol centimetra za sekundu. Evelina si na svoju zlosť o hranu na západke kontajnera roztrhla čierne silonky.

„Hej, vy!" kričí na nich Ivona a beží ich smerom. „Ste hluchí načisto?" hučí na nich.

Ghúlovia sa na seba pozrú, potom obratia nechápavé pohľady k nej. Ivona na nich zazerá ako na retardov. A vtedy si to uvedomia naraz v priebehu nanosekundy, že sa k nim diaľky niečo nesie. Sirény.

„A kurvafix!" nezdrží sa komentára Andrej.

Bez slova začnú všetci, vrátane lovkyne, tlačiť ako blázni. Pripomína to prácu gynekológa, ktorý sa snaží natlačiť decko späť do vagíny. Kontajner za sebou zanecháva dvojitú, vybielenú stopu.

Andrej zatína zuby a využíva celé telo, aby dostal tú masu kovu pred sebou o kúsoček ďalej. Svalové vlákna sa napínajú, trhajú sa a znovu regenerujú. Organizmus začína zvyšovať spaľovanie energie. Vírus v proteínovom obale pulzuje medzi nemŕtvymi bunkami. Cíti, ako mu pukajú ramenné a zápästné kĺby.

Kontajner dosiahol rýchlosť slimačieho osemvalca so zapnutým turbokompresorom – desať centimetrov za sekundu. Od škrípania kovu o betón riskujú výbuch vesmíru.

Už sú pri lodi, lenže rampa je o kúsok vyššie než zem. Budú ho musieť nadvihnúť a pretlačiť na rampu. Námorníci im bežia naproti, aby im pomohli, ozbrojení, Makarovmi a brokovnicami.

Andrej a Kiwi nafasujú od chlapov trojmetrové oceľové tyče, ktoré podložia kusom odpílenej traverzy. Zrejme zbytky z prevozu stavebných materiálov. Zarazia konce pod kontajner.

„Ľudia, mali by ste si pohnúť. Už ich vidím," ozve sa celkom nečakane Nataša.

Cez optiku pozoruje blížiace sa majáky. Policajné autá zastavujú pred prístavom, dve si to nasmerujú dokonca dovnútra. Natašu prekvapí, prečo je ich tak veľa. Okrem obyčajných Police Nationale, sa sem hrnú aj zásahové jednotky GIGN.

Neboja sa ghúlov ale pašerákov a mafie, dopne jej. Palcom otočí selektor streľby zo SAFE na SEMI. Len nech si skúsia, Nataša im to veľkodušne oplatí.

Ten centimeter, keď sa kontajner jedným koncom dostane na nakladaciu rampu, je kritický. Oceľové tyče pružia a Andrej má dojem, že sa zlomia napoly a švihnú im jednu po papuli. Evelina z druhej strany vrazí kontajneru bodycheck. Plech zarachotí o kovovú rampu. Teraz už ťahajú i tlačia všetci, čo sú na palube.

Kontajner sa preváži zo šikmej rampy do roviny a dosadne na ňu s tupým plesknutím. Nadchádzajúci okamih radosti im náhle prekazí tucet postav, ktoré sa vyrútia spoza hradieb lodného nákladu.

Nataša bola v očakávaní celkom zaujímavej prestrelky ghúlov a námorníkov proti policajtom so špeciálnymi jednotkami ale žiadne rošambo sa nekoná.

Kapitán Kazakov vyštartuje tankerom s takým odpichom, že by sa za to nemuselo hanbiť ani Lamborghini. So zadnou rampu stále dokorán, ako keby policajtom na móle vyplazoval jazyk.

„Spasisba, mužici," poďakuje morským vlkom Andrej so zdvihnutým palcom.

Posledné, čo mohli policajti i kukláči v tme zahliadnuť, bol na samom vrchu lode Natašin vztýčený prostredník.