Andrej, Kiwi a Evelina stoja pod jedinou funkčnou lampu a pripadajú si ako šašovia na javisku. Už dlhšiu dobu medzi ghúlmi panuje trápne ticho.

Andreja počas toho, ako sa svoj mozog snaží zamestnať niečím iným, ako čumením pred seba, napadne, že to bol možno zámer. Niekto si dal tú námahu odpojiť všetky lampy pouličného osvetlenia v okolí, okrem tej, pod ktorou práve stoja.

Z jednej strany domčeky a chatky, z druhej strany les. Na zhrdzavených výstužiach plotov zatuhla vrstva perleťovo sa lesknúcej námrazy. Holé komáre stromov ukazujú okoliu všemožné gestá. Všetko je tmavé a vyľudnené. Bodaj by nie, kto by mal záujem sem chodiť o takomto nečase. Andrej už vonkoncom nie.

Toto miesto je taktická nočná mora – hustý les okolo otvoreného priestranstva a tie chajdy s deravými strechami si priam pýtajú ideálne palebné postavenia.

„Ja len dúfam, že vieš, čo robíš," precedila Evelina po Andrejovom boku.

„Ak máš lepší plán, sem s ním," odvetil s rukami vo vreckách. „A pokiaľ nie, na tvojom mieste by som sa držal toho môjho a nedržkoval."

„Že vlezieme priamo do pasce?" rypla do neho uštipačne.

„Pokiaľ ste si to nevšimli, už v pasci sme," poznamená Kiwi. „Pozrite sa pod seba, vy inteligenti."

Pohľad na dva páry vojenských bagančí a topánkach na podpätkoch odhalí bielou farbou nasprejované X.

„Tamto na streche," ukáže tým smerom a zamáva.

Postava na streche mu odmávala. I takto z diaľky spoznal protitankovú pušku Barett M82A2. S kalibrom .50 BMG by im všetkým trom odčarovala hlavy za tri sekundy a bolo by vybavené. Andrej sa musí v duchu usmiať. Z toho dievčaťa raz niečo bude.

„Osud má dosť zvláštny zmysel pre humor, Andrej."

Z prítmia pri domčeku sa zhmotní postava, ktorá našľapuje pomalým krokom k ním. Vysoké čižmy s kožušinou, kabát a baranica. A tie biele vlasy pod nimi, sa nedajú nikdy prehliadnuť. O plece sa jej opiera lesklá čepeľ katany z monomolekulárnej ocele.

„Pokiaľ áno, tak jeho vtipy sú trápne ako Kuffova stand-up komédia v kostole a plytké ako Domáša po výpusti," odvetil Andrej.

„Ty a tvoja klapačka," poznamená Ivona.

Nezmenila sa, ani trochu. Stále ten tvrdý pohľad v modrých očiach.

„A keď sme už pri tebe," ukázala čepeľou na ghúla. Mal si byť sám. Tak znela dohoda."

„Pardon," ohlásil sa nesmelo Kiwi, „ja som len šofér."

„Pozri, to je detail," namietne Andrej. „Miesto stretnutia sme nechali vybrať vás a prišli sme neozbrojení, ako sme sa dohodli. A čo sa týka ich dvoch, sú tu kvôli mne, nie kvôli vám."

Kiwi však predstavuje najmenší problém. Evelina na tomto mieste je ako plameňomet na benzínke. Tieto dve sa nikdy nemali stretnúť. Evelina však tvrdošijne trvala na svojom, tak nemal na výber.

Mal z toho stiahnutú riť celú cestu sem. Pretože až Ivona zistí, koho sem priviedol, stane sa niečo, čo by ani sám diabol nevymyslel.

Ivona skloní meč a povzdychne si.

„Andrej, dobre vieš, že ti vďačím za život svojej dcéry. Ale svoj dlh som už splatila. Pomohla som ti nájsť Helix a vášho zradcu. Naša dohoda sa tým skončila, to snáď chápeš."

„Tak navrhujem novú dohodu," Andrej svoju šancu nehodlal nechať len tak pretiecť medzi prstami. Bolo to jediné, čoho sa mohli chytiť a dobre to vedela aj Evelina. „A tentokrát z toho budete mať prospech vy. Pokiaľ to získame, je to celé vaše, my si z toho vezmeme len malú časť. To nám bohato postačí. Pre našu stranu je podstatné, aby to nepadlo do nesprávnych rúk."

Ivona pokrútila hlavou a pozrela sa kamsi mimo. Dlho nič nehovorila. „Práve teraz nie je vhodná doba uzatvárať takéto spojenectva."

„Len si vypočuj moju ponuku," nenechal sa odbiť Andrej.

„Tak teda?" zdvihla k nemu opäť zrak.

Vytiahol z vrecka snímku na lesklom fotografickom papieri – mapu morského dna.

„Povedomé?" podržal ju pred sebou.

„Ani nie," odvetila bez toho, aby niečo predstierala.

„Dobre, tak inak. Krycí názov Package. Niečo po čom sa zháňa snáď každý lovec v Európe," so skrývaným pobavením sledoval jej reakciu.

„Odkiaľ o tom vieš?" zamračila sa a sotva sa jej podarilo skryť prekvapenie v tvári. „Nepamätám sa, že by som sa o tom pred tebou alebo Maťom niekedy zmienila."

„To si ani nemusela. Reči sa šíria rýchlo. Stačilo polámať pár prstov, povybíjať pár zubov a dať si dokopy isté súvislosti," zaklamal jej.

Prezradiť pred ňou čokoľvek o Miltonovi by bolo posledné, čo by chcel urobiť.

„Toto sú informácie, ku ktorým nemám prístup ani ja," ukázala na fotku. „Nebudem sa ťa pýtať, ako sa k tomu dostal. Ale povedz mi, ako ti môžem tentokrát veriť?"

„Asi tak ako ja tebe. Nerád to hovorím, ale nič iné nemám," stále sa provokatívne zubí. „Tak? Moja ponuka stále platí."

Dlho to vyzeralo, že rozmýšľa, až sa Andrej začal obávať, že majú zarobené na prúser. Potom otočila vypínačom na stene a namiesto smerových mín Claymore, rozmiestnených okolo smrtiaceho X do noci vybuchlo svetlo starej žiarovky pod strechou.

Možno to bolo tým svetlom ale odrazu už nepôsobila tak neprístupne ako pred chvíľou.

„Znie ako dobrá ponuka, ale aj keď na ňu pristúpim, máme tu jeden drobný problém. Ani Rada totiž nepozná presnú polohu toho, čo hľadáme. Vedia len jej koncovú destináciu ale nič viac. Žiadne konkrétne informácie."

„To je v poriadku," rozhodil rukami Andrej. „My totiž máme jeden dôležitý kúsok skladačky."

Spoza rohu sa načakane vyrútila Nataša a vrhla sa k Andrejovi ako zajac k mrkve.

„Ty žiješ!" zajačí mu do ucha.

Objala ho tak, až čakal, že Evelina prskne nejakú žiarlivostnú poznámku. Napätá atmosféra opadla ako snehová lavína zo strechy.

„Tiež, ťa rád vidím," postrapatil jej vlasy. „Hej, nevyrástla si nám trochu?"

„Pardon za to. Veď vieš," kývla hlavou za seba na strechu.

„Ale kdeže. Protipancierovka bol tvoj nápad, však?" pochválil ju. „Inač, to tak si sa s tak ťažkou puškou vliekla až tam hore?"

„Mama mi ju nosí."

„Aha. To dá rozum." Narobil jej vo vlasoch ďalšiu spúšť.

Huawei vo vrecku zavibruje. Vydoluje ho a pozrie na displej – Bruno.

„Prepáčte ale toto je súrne," objasní ostatným. „Keď to tu bezo mňa chvíľu vydržíte..."

„Ako vajce vajcu," poznamená Kiwi, tak aby to počula iba Evelina.

Dievča obráti hnedé oči na neho. Naozaj sa podobá na mamu, akurát pohľad v nich nie je tak vražedný, skôr stále detsky zvedavý. Kiwi na ňu vystrúha grimasu o ktorej je presvedčený, že to je úsmev. Je tak roztomilá, až ho z toho strasie.

Andrej odbehne z dvora k ich autu. Predtým než zdvihne, sa uistí, že sa nikto nevybral za ním.

„Počúvam."

„Milton sa práve vrátil. Zariadil, čo si chcel."

„Tak mi ho daj."

Predtým než odišli na stretnutie s Ivonou a Natašou, požiadal Andrej Miltona o jednu láskavosť. Kontaktovať niekoho z Helixu, ideálne dosť vplyvného a zistiť, či by nebol ochotný prijať istú ponuku. Eveline o tomto ani muk, zdôraznil mu.

„Som tu," ozval sa Milton.

„Je čistý vzduch?" Mimovoľne sa pritom obzrel za seba.

„Áno, sme tu sami."

„Tak môžeš."

„Dobre teda. Kontaktoval som pár bývalých kolegov a skúsil pár známosti. Nebolo to ľahké ale nakoniec sa podarilo. Ver mi, dostať sa k ním nebolo jednoduché. Ten, s ktorým som sa spojil patrí až k predstavenstvu."

„Povedal si mu presne to, čo ja tebe?"

„Keď som mu prezradil, kto si, vyzeral zaujato. Je ochotný prijať tvoje podmienky. Ale má tiež pár vlastných. Predovšetkým odstrániť všetkých, ktorí by mohli ohroziť ich záujmy. A neposlednom rade, informácie a lojalitu."

„S lojalitou si môže vytrieť riť. Až ťa kontaktuje nabudúce, odkáž mu, že mám ďalšiu požiadavku. Chcem toho, kto nás vtedy prezradil. Chcem meno, ksicht, kde sa nachádza, proste všetko."

„Ako povieš."

„Končím. A maj oči na stopkách."

Zložil a oprel sa o dvere. Často balansoval na hrane a párkrát si už dôveru u Eveliny naštrbil. Ale to, čoho sa dopúšťal teraz, bola jasná zrada.

Musí však mať poistku. Nechce sa Eveliny zbaviť. Ale ona neuvažuje ako Andrej nevidí všetky možnosti nepripúšťa si ten najhorší scenár.

Že po prevrate, ktorý nepochybne nastane; až ich existencia nebude viac tajomstvom, by ghúlovia v Bratislave mohli padnúť do rúk Helixu a im podobným. A aj tak už kráča na veľmi tenkom ľade.

„Hej, Andrej!" Kiwi sa vybral za ním a konečne ho našiel. A tváril sa dosť zdesene.

„Čo sa deje?"

Ukáže palcom za seba. „Myslím, že dámy majú menší problém.

„Ty suka!"

Čepeľ meča šermuje nebezpečne blízko Evelininej tváre. Ivonin výraz tváre sa nedá označiť za príčetný ani omylom. Hnev z nej sála ako teplo zo sopečného krátera.

„Ale no tak, drahá," prstom odsunie čepeľ spred svojej tváre a vyčarí na tvári úsmev, ktorý lovkyňu vytočí do besna. „Som si istá, že toto si môžeme rozumne vysvetliť."

„Vysvetliť? Kurva, čo ty chceš vysvetliť? Ja ťa zabijem, ty štetka! Rozjebem ťa, prisahám! Nepraj si vidieť čo z teba zostane!"

Nebyť Nataši, už ghúlka skončila rozsekaná na tatarák. Dievča viselo na Ivone a ťahalo ju dozadu i keď nebolo isté, či sa snaží udržať rozzúrenú mamu alebo sa chovávať pred Evelinou.

„Ber to tak, že máš po tej drobnej nepríjemnosti ruky i nohy na svojom meste. Však, holúbok?" usmiala sa cukrovato na Natašu.

Tá sa preventívne ukryla za mamin chrbát. Zato Ivonu to vybičovalo v novej vlne zúrivosti.

„Budeš ľutovať, že si vyliezla tvojej materi z kundy! Rozsekám ťa na sračky a je mi jedno čo si Andrej pomyslí!"

Špička katany bola vzdialená len milimetre od jej nosa.

„Dočerta, vy dve! Toto mi chýbalo!" Andrej si to rázoval ich smerom a postavil sa medzi dve ženské, ktoré sa chystali zmasakrovať sa navzájom. „Len žiadne sprostosti. Toto ani jednému z nás za to nestojí."

Ivona však neprestáva vraždiť pohľadom oboch a nevyzerá to, že by sa chystala zbraň odložiť. Kiwi obďaleč sa bezradne škrabe po hlave.

„Tiež si myslím," poznamená Evelina s neprehliadnuteľným sarkazmom v hlase.

„A ty tiež sklapni," otočí sa na ňu.

Tá má ešte tú drzosť, že sa opováži zatváriť urazene.

„Ako si je sem mohol dotiahnuť? Tá špinavá kurva chcela zožrať moje decko! Už si zabudol, prečo sme sa prvý raz vôbec stretli?" prskla mu do tváre.

„Ona na tom trvala. A ako som už povedal, je tu kvôli mne. Chce sa uistiť, že týmto nemám v úmysle preskočiť na druhú stranu barikády."

Toto tiež nebola tak celkom pravda. Sčasti síce Andrej nebol z Evelininej prítomnosti nadšený ale na druhej strane proti tomu nejak vehementne nenamietal. V tomto ohľade bol pragmatik, nič viac. Ak sa čokoľvek zvrtne, bolo jasné, že prevaha síl bude na ich strane. Hoci v Evelinu začínal strácať vieru, Ivone za týchto okolnosti veriť nemohol už vôbec.

„Mne sú vaše problémy ukradnuté. To si riešte medzi sebou. Toto si budeme musieť vydiskutovať. Čo si si vôbec myslel, keď si ju sem dotiahol?" zavrčala a stále držala katanu pred sebou.

Andrejovi už začínala dochádzať trpezlivosť.

„Ty máš čo hovoriť," odsekol jej do tváre. „Pozri sa na seba a ako sa správaš. Ešte aj tvoje dieťa má viac rozumu ako ty," ukázal na Natašu za jej chrbtom.

„Neopováž sa mi pliesť do cesty," povie po chvíli a skloní meč. Jej oči chladnejšie, než dusíkaté jazerá ma Titáne.

„Keď vravíš," zadelí Evelina, akoby sa nechumelilo.

„Hovorila som to tebe," povie Ivona a pozrie sa na Andreja.

Ten pustí rukoväť zbrane v stehennom puzdre, ktorú celý čas zvieral. Otočí sa a naznačí Kiwimu aby urobil to isté.

„Jedna podmienka," povedala bezfarebne nato.

„Som samé ucho," rozhodil rukami ochotne Andrej.

„Ak sa táto tu len priblíži k mojej dcére," teraz sa mu už dívala rovno do oči, „už žiadne ďalšie dohody nebudú. A ty budeš ďalší na rade. Zabijem ju, teba a všetkých, tvojich priateľov."

Snaží sa na neho urobiť dojem slovami, ale takých rečí už za život počul dosť. Andrej nepovedal nič, sa zľahka usmial.

„Bárs aj," zadelil napokon.

Tak dohoda, hej? Nechceš si nechať ujsť príležitosť šplhnúť pred tou tvojou Radou? To na teba sedí.

„Takže to môžeme považovať za vybavené?" nadvihne obočie Andrej.

Katana s cvaknutím zapadne do pošvy. „Vyzerá to tak."

„Tak, kde začneme?"

Ivona sa pozrie na všetkých a prehodí vlasmi. „Chcel by niekto ísť na výlet do Paríža?"

Andrej sedel v kuchynke ich chatky, s nohami vyloženými ma stole, pokrytom centimetrovou vrstvou prachu. Nataša na gauči do seba tlačila hamburger, ktorý si vydupala. Kiwi na rohu makal na plné obrátky nad laptopom. Evelina si v bezpečnej vzdialenosti robila manikúru.

„Keď sme už pri tom, že hľadáme prístav. Neskúšali sa lovci z iných štátov zamerať na lodné trasy a vysledovať čo sa kde vozí?" zadelil Kiwi s nosom, nalepeným na monitore.

„Než si mi to povedal, ani sme netušili, že hľadáme kontajner. A mimo to," Ivona si potiahne vyfúkne prúd dymu, „Slovensko bolo len tranzitnou krajinou, to už iste vieš. My sme mali len hľadať možné stopy aj to len ako bokovku. Ja sama nemám informácie o tom, čo sa deje v zahraničných Radách. Na to som len obyčajný pešiak. Keď už sme pri tom, vy viete, čo ten váš náklad je? Musí to byť niečo dôležité."

Andrej sa tentoraz už nahlas zasmeje. „To som si myslel. Vy nemáte ani tušenia o čo ide, je tak?"

Bola by ho počastovala niečím cynickým, že či snáď oni áno, keby sa do toho nevložil Kiwi.

„Asi to bude znieť, že si z vás robím vtipy," poťuká nechtom na monitor „ale toto vyzerá tak, že sme našli náš poklad."

Všetci sa nahrnú okolo ghúla ako žiaci na prvom stupni pred pustené péčko. Nataša div, že do počítača nestrčí nos.

„Len mi nechceš povedať, že si to trafil na prvý pokus." zafuní Andrej poručíkovi do ucha.

„Na tretí," vykriví ústa Kiwi. Nič proti Andrejovi ale ušnú dutinu by si dal radšej vylízať od niektorej z nich troch.

„Overil si to?"

„Nepýtaj sa tak blbo," odfrkne si nad jeho nevierou. „Register lodných zásielok nie je žiadna tajná databáza." Pravdou bolo, že ten zoznam im poskytol Milton ale o tom sa pred nimi zmieňovať nemusel.

„A na čom teda sme?" nevydrží to Evelina, ktorá medzitým nerobila nič, okrem práce s pilníkom.

Andrej sa nakloní pred monitor a zazubí sa. „Môžeme sa baliť.