„Ja stále nechápem, prečo sa tam musíme trepať takto. Čo si o nás ostatní pomyslia?" vrčal podráždene Roman. „Že sme nejakí chudáci?"

„Tak odrazu ťa trápi, čo si o tebe ostatní myslia?"

Andrej sa neunúval zdvihnúť zrak od rozčítaného článku v ekonomickom periodiku. Nie že by ho tak prudko zaujímal dopad zatvorenia fabriky na výrobu vibrátorov v Taipei na taiwanskú ekonomiku – liezol mu na nervy Roman.

„Načo je Eveline súkromné lietadlo, keď ho teraz nemôžeme využiť? A vôbec, aspoň nám mohla zaplatiť prvú triedu."

Andrej si povzdychne a zloží časopis. Roman celý večer ryčí ako podráždený pitbull. Najradšej by mu tú tlamu zalepil hokejovkou, strčil do kufra a nahlásil ako batožinu. Preklína Boha, Satana, Nergala i vlastný plán, že mu musel pripadnúť ten najväčší idiot z celej výpravy.

„Pretože Evelina ide s Kiwim. Chcel by si snáď s Kiwim ísť ty?" spýtal sa ho, dobre vediac, že poručík by ho spracoval hrubou silou a bez zbytočných rečí.

Roman sa namiesto odpovede nadul ako jedovatá ropucha s razantným nesúhlasom v tvári.

„No tak vidíš. Okrem toho, mám matné tušenie, že som niekoľkokrát zdôraznil, že rozdeliť sa je súčasť plánu. My sme prieskumná skupina, pre prípad, že by to bola pasca. Po druhé – je to rozkaz," odsekne Andrej a vráti sa späť k čítaniu. „A len tak mimochodom, letenky som platil ja."

„Fajn. Idem si teda odskočiť," zašomral Roman a zdvihol sa zo sedadla.

Presun komerčnou linkou zvolil z jednoduchého dôvodu. Vzbudzovalo to najmenej pozornosti. Súkromné lietadlo v záznamoch letiska zanechá viac stôp ako dvaja chlapíci cestujúci za prácou. Pasy mali na falošné mená, pochopiteľne.

Nočný let z Bratislavy do Viedne bol poloprázdny. Väčšina cestujúcich pospávala, len o pár radov ďalej vystrájali niečí fagani. Andrej usúdil, že nikto z nich nevyzerá podozrivo. Hoci o účele ich vedel okrem nich už iba Sova, Andrej nechcel nič riskovať. On a Evelina predstavujú pre zahraničných lovcov príliš lákavé sústo, zvlášť po posledných udalostiach.

Kiwi s Evelinou to vzali autom po diaľnici. Keď dorazia, on a Roman už budú na mieste. Kiwi taktiež im taktiež privezie zbrane a výstroj. Ostražitosť bola namieste, keď sa budú pohybovať na cudzom území. Toto stretnutie zariadila Evelina a doteraz všetky informácie starostlivo strážila. O ich kontakte Andrej nevedel nič, či sú to ľudia alebo ghúlovia, ani ako sa s nimi skontaktovala. Okrem toho, že majú isté spojenie s Helixom.

Pri jeho rade sa pristavila letuška s vozíkom. Odbil ju s tým, že si nič nedá. Vrhol pohľad z okna, ktorý neponúkal nič zaujímavé a tak sa vrátil čítaniu.

Znudene odložil časopis s siahol po bulvárnom týždenníku. Obracal stránky, až mu do oka padol titulok, ktorý znel – Česko trápia nevysvetliteľné zmiznutia.

Z textu sa dočítal, že niektoré obete boli objavené na brehu Vltavy. Telá boli roztrhané, či rozštvrtené obzvlášť brutálnym spôsobom, niektoré sa dosiaľ nepodarilo identifikovať. Medzi obyvateľmi sa šíri panika. Článok pokračoval informáciou, že k podobným incidentom dochádza za posledné týždne vo viacerých krajinách, vrátane Číny, Ruska a Spojených štátov. Andrejovi bolo jasné, koľká bije.

Už sa to začalo. Rýchlejšie, než sme predpokladali. Som zvedavý, aký bude mať názor Evelina.

Než si stačil prečítať viac, dovalil sa naspäť Roman. S náručou plnou minifľaštičiek fernetov, borovičiek a whisky. Zvalil sa na sedadlo a hneď jednu scucol.

„Roman, ty zmrd jeden! Ja ťa zabijem!" Andrejovi takmer odrazilo dekel. „Čo si do piče o sebe myslíš? Že ideme na dovolenku a môžeš si chľastať ako sa ti zapáči? Uprostred operácie sa mi tu nikto ožierať nebude!"

„Srknem si len jeden, prisahám!" bľačí Roman ako malé decko, ktorému sa mama chystala zobrať lízatko. „Zvyšok nechávam na záver."

„Ani hovno! Ako ťa poznám, budeš na totálku skôr, než pristaneme! " vytrhol mu Andrej fľašky z rúk.

Keďže nevedel, čo s nimi, rozmýšľal, ako by sa ich čo najrýchlejšie zbavil. Tak aby sa k ním ten dement potom opäť nedostal.

Nakukol ponad sedadlo za sebou a našiel tam sedieť staršieho pána v značkovom obleku, začítaného do novín. Prešedivené vlasy sčesané dozadu, smrdela z neho nejaká drahá voňavka.

„Hej, dedo..." ozve sa potichu, načo pán zdvihne zrak. „Tu máte. Neviem čo s tým."

Natiahol sa ponad sedadlo sa a vysypal mu na vtedajšie miesto hrsť fľašiek. Ten sa na moment zatváril nechápavo, načo ho obdaroval širokým úsmevom.

„A neďakujte mi," dodal Andrej, než zmizol za operadlom.

Pohodlne sa oprie o sedadlo a dúfa, že zvyšok cesty prebehne bez ďalších Romanových excesov. Pošpára sa v uchu a začne sa prehrabávať ponukou filmov. Keby šiel s Evelinou, tá by mu pre zmenu nedala pokoj. Žiadna výhra. Takto si zobrala do parády Kiwiho a Andrej bol len rád, že nemusí predvádzať jazykové tornáda v kríkoch pri diaľnici.

Chvíľu sa nič nedeje.

„Mládenci a kam to vlastne?" zaznie mu pri uchu. „Pracovná cesta?

„Dalo by sa povedať," odvetí Andrej flegmatickým tónom, čím snaží sa mu naznačiť, že nemá o debatu záujem.

„Takí atraktívni mladí muži, to je vskutku zaujímavá spoločnosť," pokračuje ich spolucestujúci. Andrej dostal neblahé tušenie, deduľo začal byť razom podozrivý.

„Keď myslíte," odvetí a podvihne obočie.

„Ja len, také postavy sa len tak nevidia. Atletika alebo v tom sú aj diéty?" Dedko nevkusne zamľaskal.

A v tom momente zisťuje, že mu po rifliach prechádza ruka v obleku a zozadu sa nesie odporné funenie. Ruka sa presunie na druhú stranu a začne obchytkávať Romanove bicepsy. Andrejovi v momente docvakne, čo mu na ňom nesedelo.

A kurvafix. Tak toto sme tu potrebovali. Starého buzeranta, čo vo voľnom čase obrába mladých chlapcov len preto, že na to má.

Roman sa po ruke oženie časopisom.

„Čo to má kurva znamenať? Ty jeden starý úchyl, vyzerám snáď že som teplý!" kvičí ponad sedadlo s rozbesneným výrazom.

Andrej ho stiahne naspäť.

„Neberte si to zle, chlapci," bráni sa pred pohľadmi peniaceho Romana. „Len som si myslel, že by som mal pre vás istú ponuku. Viete, vlastním vo Viedni striptízový klub. Samozrejme, podnik na úrovni, žiadna štvrtá cenová skupina," dodá so všetkou vážnosťou.

„No, obávam sa, že ja by som toho veľa pri tyči nepredviedol," pobúcha sa Andrej po ortéze s úškrnom, čo dedko samozrejme nemohol vidieť. „Ale tuto Roman..."

Romanov pohľad má od príčetnosti ďaleko ako Madonna od dobrého vkusu. Skôr hrozí, že svojmu veliteľovi otrieska hlavu o okno.

„Totiž, chýbajú nám zamestnanci. Myslím, že by sme sa vedeli dohodnúť, mládenci," nedá sa odbiť chlipník. „Platím načas a na úvod samozrejme zaučujeme každého nováčika. A tiež vám môžem hradiť ubytovanie a stravu."

Andrej si predstavil seba ako vyskakuje z narodeninovej torty iba v tigrovaných spodkoch a začne krútiť zadkom pred partiou starých ženských. Vskutku komická predstava.

„Vďaka za ponuku, dedko. Ale my máme svoje záležitosti. Mimochodom, vy asi nie ste odtiaľto?" spýta sa hneď na to.

„To nie, v Rakúsku žijem," prikývne pán.

„Ale slovenčinu máte bezchybnú."

„Strávil som tu prácou niekoľko rokov, takže si tu už pripadám ako doma."

„Vskutku?" Andrej sa na moment zamyslí. „A ako dobre poznáte Viedeň?"

Roman na neho zdesene pozrie s výrazom O čo sa tu snažíš?.

„Chlapci, mám ju ako na dlani," uistí ich.

„Dobré vedieť," skonštatuje spokojný Andrej a znova sa zvalí na sedadlo.

„Ja nechcem teda nič hovoriť, ale keď sme nastupovali, videl som ho chytať letušky za rite," precedí potichu Roman.

„Vyzerá to tak, že si našiel nové objekty záujmu," utrúsi Andrej.

„Tak čo to kurva stváraš?" zasyčí rozčertene, pretože sa mu tá predstava vonkoncom nepáči.

„Nemyslím si, že je nebezpečný. Pochybujem, že by patril k Helixu alebo k lovcom. Okrem toho, budeme potrebovať sprievodcu."

Nenápadne hodia pohľadmi za seba. Dedko práve zaspal ako zarezaný. Hlava sa mu knísala v rytme lietadla a neprekvapivo, chrápal ako drevorubač.

„Ak ma ešte raz ten plesnivý chuj začne obchytkávať, prisahám, že ho zožeriem až zase zaspí," dušoval sa Roman.

„Fuj, ty sa chceš prehrýzať tým tvrdým mäsom? Ešte si vylámeš zuby."