Kachličky majú farbu ako zuby priemerného Slováka, ktorý ledva dokáže našetriť na základnú dentálnu starostlivosť. Na strope a zhrdzavených trubkách bujnie pleseň. Na nízkom strope vytrvalo bzučia žiarivky, ktoré už majú to najlepšie za sebou.

Okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti ghúlom, predstavuje hlavný biznis doktora Sovu zbieranie a spracovávanie nebožtíkov odkadiaľ sa len dá s ich následnému dodávaniu obchodníkom s mäsom. Odtiaľ sa dostáva ku ghúlom, ktorí odmietajú loviť, nech už z akýchkoľvek morálnych pohnútok. Citlivky, poznamenal by Andrej. Peniaze z toho síce netečú prúdom ale je to pomerne stabilný zdroj príjmov.

Andrej sa dnes neplánuje zdržať dlho. Len si vezme čo potrebuje a pôjde si po svojom. Prejde po dlhej podzemnej chodbe a nakukne do prvých dverí.

„Doktorko?" ohlási sa.

Odpovedá mu len vytrvalé hučanie vetrania a chladiaceho systému. Nerezové pitevné stoly a mraziace boxy na protiľahlej stene sa matne lesknú vo svetle žiariviek. Vo vzduchu zápasí ostrý zápach dezinfekcie a ťažká vôňa desiatok, ak nie stoviek tiel. Vždy sa mu z toho spraví chuť, to je ako keby vo fastfoode zavetril čerstvé BigMacy. Široká miestnosť inak zíva prázdnotou.

Kde ten zas trčí?

Andrej dokráča k boxom na telá a bezradne sa poškrabe po hlave. Už nad tým mávne rukou a zberá sa k odchodu, s tým, že sa sem vráti nadránom, keď tu sa obráti.

Zdá sa mi to, alebo tu počujem AC/DC?

Jedny z dverí v radoch mraziacich boxov sú pootvorené. Že je pán doktor Sova lajdák, o tom žiadna, ale i tak to Andrejovi nedá. Zatiahne za kľuku a otvorí ich dokorán. Dýchne na neho závan ľadového vzduchu. Vytiahne kovovú dosku von, na konci to zarachotí. Doktor Sova leží na chrbte so slúchadlami na ušiach, rukami na hrudi a vyzerá nadmieru spokojne.

„Hráme sa na nanuk, alebo si to snáď chceš vyskúšať, než tam pôjdeš naostro?" zdvihne Andrej obočie. O tom, že podobné excesy ho nevidí robiť prvý raz, tiež netreba pochybovať. Sova rozlepí oči.

„Á, Andrej. To si ty," zahlási, akoby sa nechumelilo. Zloží si slúchadla a zlezie z dosky.

„Pracovná siesta?" háda Andrej.

„Ale, to vieš," natriasa si plášť, „každý občas potrebuje trochu zrelaxovať. Psychohygiena a tak. Mimochodom, odporúčam aj tebe. Pokiaľ len netrpíš klaustrofóbiou."

„Zatvárať sa do mraziaceho boxu nie je niečo čo by som považoval za vrchol relaxácie," utrúsi, pretože sa mu nepáči predstava, že tam jedného dňa môže skončiť nadobro. „A mimochodom, čo to tu nevidím?" roztiahne ruky, ukážuc na upratané pitevné nástroje, zoradené nádoby s formaldehydom, v ktorých plávali orgány a časti tie a vyleštené police. „Odkedy sa s teba stal pedant?"

„Mám teraz nového asistenta. René sa volá. Fakt šikovný chalan, maká ako drak!" pochváli sa náležite doktor. „Môj dobrý známy z Moravy mi ho odporučil. A čo viac, má prax v odbore. Predtým zvešiaval obesencov zo stromu a predával ich miestnym."

„A kde ho máš teraz?"

Sova pri priloží prst na ústa a ukáže na box povedľa.

„Takže si ho nahovoril na rovnakú kravinu," zadelí Andrej s povzdychom. „I tak by som ti radil byť pri výbere tých tvojich asistentov opatrný. Totiž," stíši Andrej hlas, „v poslednej dobe si sám musím dávať pozor na vlastných ľudí."

„No, počul som, že ste mali posledné dni poriadne divoké," dovtípi sa Sova.

„Vzal som tú svoju bandu do Necropolisu, zapiť tú operáciu. Chlapci sa ešte dávajú sa do kopy a súbežne nasávajú. Mali sme straty a pár škaredých zranení. Kiwi si šiel dačo vybaviť do mesta a Romana kamsi odtiahla Evelina. Nechcem byť pesimista ale ten chudák nebude mať chuť na trtkačku minimálne mesiac. Alebo sa mu už nikdy nepostaví a to by bolo ozaj na nevydržanie."

„Počul som. Nuž, riziko povolania. Ale predpokladám, že si sem nedošiel na pohárik."

„To nie. Prišiel som si po našu drobnosť."

„Iste."

Presunú sa do jeho kancelárie, kde odomkne zásuvku na písacom stole. Podá mu externý disk. Bolo na ňom všetko, čo Maťo stiahol z počítačov a serverov Helixu. Andrej sa už prestal doktora vypytovať na jeho stav. Za posledné mesiace sa nič nezmenilo, šanca, že sa niekedy prebudí sa každým dňom znižovali.

„Toto je iba kópia, však?" uistil sa doktor.

„Pochopiteľne. Ten pôvodný je ukrytý na mieste o ktorom vie len Evelina. Je to len poistka."

Ak by ju ktokoľvek z jej okruhu zradil, tajomstvo zostane v bezpečí. Doktorovi súbory na ňom poskytli na preštudovanie a teraz si ho musí vziať späť. Budú ho potrebovať. A keď poslúži svojmu účelu, zničia ho.

„Necháp ma zle, ale musím Helixu vyjadriť svoj obdiv. Naozaj zaujímavé čítanie. Pokročili vo výskume ako ghúlskeho, tak fextskeho parazita ďalej, než som si vedel predstaviť," neskrýval svoje úprimné nadšenie Sova.

„Kľudne si nad tým onanuj dokiaľ môžeš," poznamená na jeho entuziazmus Andrej. Doktor sa len nad jeho iróniou pousmeje.

„Každopádne, som si z dokázal vyskladať obrázok. Myslím, že mi začína byť jasné, prečo ich tam priviezli a držali. Navyše v budove uprostred mesta, to bolo obrovské riziko."

„Iblisove a Lamarove jednotky sa postarali o zbytok. Riziko kontaminácie je nulové. Naviac už vieme, že môžu použiť ako páku proti nám. Nemám pravdu?"

„Vieš, čo je najväčším problémom nášho druhu?" spýtal sa ho.

„Nákazlivosť verzus potreba príjmu potravy," odvetil učebnicovo Andrej. „Ohlodané kosti sa nepremenia. V našom prípade je úspešná premena vzácna a skôr dielom náhody. A predsa náš druh prežíva. Ja si si stále pamätám tú prednášku."

„Fextovia sú iní. Oni sa množia systematicky. Ako zasrané králiky. Premena je otázkou hodín a úplná dospelosť v plne vyvinutého jedinca jedného až dvoch dní. O tom ghúlovia môžu iba snívať."

„Poznám vás už dlhšie ako Evelinu, no i tak ma udivuje tá vaša úchylná fascinácia nimi," odvetil Andrej s plnou dávkou sarkazmu.

Doktor sa jeho poznámkou vôbec nedal rozhodiť. „Mysli si o nich čo chceš ale faktom je, že nás prevyšujú vo všetkom. Regeneračné schopnosti, nákazlivosť, vnímanie, rýchlosť. Seba považujeme za nadradený druh, dokonalejšiu vetvu vo vývoji. Ale evolúcia je na ich strane, Andrej."

„Ale nie v inteligencií. Tak či tak, sú to tupé zvieratá," oponoval mu Andrej.

„Podceňuješ ich, Andrej." V doktorových očiach sa objavil nebezpečný lesk. „Im sa nijaké zviera nemôže rovnať po žiadnej stránke. Intelekt a kognitívne schopnosti sú iba jedna z foriem, ako si zaistiť prežitie. Ale nie nevyhnutný dôsledok evolúcie. Ak dokážeš prežiť bez mozgu, je ti zbytočný. Vývin nesmeruje k dokonalosti ale k účelovosti."

„Fajn, fajn, vzdávam to," rozhodil rukami s povzdychom. Sova sa rád počúva, s ním treba mať trpezlivosť. „Toto vážne nie je moja parketa. I tak to nevysvetľuje, prečo si ich tam držali ako kurence v klietkach."

„Ja myslím, že tušíš," odvetil doktor. „Skúšali, kam až môžu zájsť."

„A to je?" Andrej prižmúril oči, v tušení, že to bude presne to, čo sa už dlhú dobu domnieval.

„Agresivita. Inteligencia. Možnosť kontroly. Predstav si vojakov so schopnosťami fextov, ktorí majú vlastnú vôľu a rozumejú rozkazom. Alebo sú ľahko ovládateľní. Všetci tvoji nepriatelia by mali po chlebe. Ale to všetko sú z väčšej časti moje dohady. Dáta, nie sú kompletné."

Predstav si, že by si mal vojakov so schopnosťami fextov, ktorí by ale mali stále vlastnú vôľu, alebo aspoň by boli ľahko ovládateľní. Už ti to došlo?" zdvihol obočie.

„Došlo mi, že sme v hlbšej riti ako som myslel."

Doktor po chvíli zvážnie. „Takže je pravda, tom čo hovorí Petrovičová? Oni niečo chystajú."

„Je to možné," odvetí bezvýrazne Andrej.

„Akože možné?" zasyčí Sova.

„Proste neviem, kurva! Neviem kedy sa to má stať. Či zajtra alebo za desať rokov. Keď sa to stane, zmôžeme tak hovno, nech má Evelina plán aký chce."

„Prečo si tie dáta berieš späť?" otočí doktor tému.

„Za pár dní sa chystáme na menší výlet do Viedne. Máme sa stretnúť s niekým, kto toho vie o Helixe viac než my."

„Dá sa im veriť?"

„Nedá. Ale je to jediná stopa, ktorú máme. A tiež dúfam, že je Evelinin úsudok správny."

Andrej sa už zberal k odchodu. „A ozaj, nepridáš sa dnes k nám? Chlapci sa už na teba pýtali."

„Nie som si istý, mám tu ešte zopár vecí rozrobených. Ale môžem poslať zopár chuťoviek," prisľúbil Sova.

„Len nie tie tvoje nakladané mozgy. Formaldehyd mi nerobí dobre. Tak zatiaľ, starý."

Doktor ho chcel ešte poprosiť, či by ho nešupol späť do boxu ale Andrejov kabát už zmizol za dverami. Zostal vo svojej pitevni sám. Mŕtvoly dobrí spoločníci. Vedia počúvať a udržia tajomstvo.

Bezradne sa poobzerá okolo seba. Mladého nikde a sám sa tam pchať nebude.

„Nuž čo sa dá robiť," hudie si pre seba.

Strčí si slúchadla späť do uší, chytí metlu s handrou a začne umývať dlážku do rytmu Higway to Hell.