Kiwi kopancom vyrazí dvere do pivnice. Drevotrieska zapraská ako kosti pacienta s pokročilou osteoporózou. Prievan im do tvári vženie typický pivničný smrad. Je to kombinácia zatuchliny, spráchniveného dreva, vlhkej omietky, zaváranín a jedu na potkany. Vnútri je taká tma, že aj ghúlovia sú vďační za blesk na Evelininom iPhone a Kiwiho baterku.

Prešmyknú sa dovnútra, napoly očakávajúc, že sa opäť stretnú s po zuby ozbrojenými lovcami. Ich obavy sa nenaplnia. Chodby, pokryté pavučinami, zívajú prázdnotou. Milton za nimi zavrie a zaprie vráta kusom laty, ktorú nájde povedľa.

„Naša je tam úplne na konci," ukáže do tmy Bruno.

„Nedajbože ste si tu schovali pár zbraní?" mieni sarkasticky Andrej.

„Jasne! Celý arzenál, čo si len praješ. Len ten tank ešte dofúkať musíme," odsekne s rovnakou gráciou ten.

Kľúče si evidentne nechali doma, preto Kiwi bez rečí jednou rukou odtrhol závoru aj so zámkom. Evelinu položili na koberec, ktorý niekto nechal zrolovaný a opretý o stenu.

„Roman, Kiwi, zaistiť perimeter. A žiadne chujoviny. Boh vás opatruj, ak vás nájdem za rohom logať z prvej pálenky, čo vám príde po ruku."

„Rozkaz, iba kompóty," zasalutuje ľahkovážne Roman. Spolu s Kiwim a Brunom, ktorý sa k ním na poslednú chvíľu pripojí, sa stratia s chodbe.

Milton naberie medzi prsty to čierne, čo Eveline tečie snáď zo všetkých otvorov.

„Toto nebude krv." Čuchne si. „A smrdí to. Nerád to hovorím ale vaša priateľka umiera. Potrebuje krv a živiny, inak to jej organizmus nezvládne."

„Áno, ja viem." Andrej si kľakne vedľa neho. „Už som to videl mnohokrát. Regenerácia spomaľuje. Potrebuje mäso a veľa. A tie guľky z nej musíme dostať čím skôr."

Z kapsy na Miltonovej veste vytiahne balík, ktorý im Kiwi rozdal predtým. Konzervované mäso, ktoré malo slúžiť ako núdzový prídel. Doktor Sova s tým prišiel už kedysi dávno, ale príliš sa to neujalo. Predovšetkým to nebolo príliš výživné a smrdelo to po všakovakej chémií.

Pazúrom roztrhol plastový obal a z mäsa oddelil podlhovastý plátok, ktorý jej strčil do úst. Takto jej postupne celé skôr natlačil do krku. Či už zabralo práve to alebo nie, po chvíli nepatrne otvorila oči. Jej pohľad bol matný ako v horúčke a nevyzeralo to, že je celkom pri zmysloch. Rukávom jej otrel ten sajrajt z tváre.

„Počuješ ma, zlato? Je ti dobre?" nakloní sa nad ňu a pokúsi sa vystrúhať utešujúci úsmev.

„Nie, nie... To nie je dobré. Takto zrichtované dievča do Prešporku žiaden koč neodvezie..." lamentovala Evelina.

Andrej si povzdychol, Milton sa rozpačito poškrabal za uchom. Evelina je na tom horšie, ako si mysleli. Práve teraz je duchom niekde v predminulom storočí, kým oni tu musia riešiť akútnejšie problémy. Trebárs ako sa dostať z obkľúčenia a nenechať sa pritom rozstrieľať na molekuly.

Bruno a Roman sa vracajú so sviečkami v rukách a vyzerajú prekvapivo rozjarene.

„Skadiaľ to máte?"

„Hneď tu vedľa je ich plná skriňa," ukáže Bruno.

„Srať na sviečky," odsekne Roman. „Poď s nami. Toto musíš vidieť."

Prejdú úzkou chodbou až na koniec pivnice a zahnú do rozľahlého priestoru. Tam mu už obaja hrdo predvedú svoj objav.

Andrej si vo svetle sviečky rozhliada po fľašiach alkoholom a pohároch s kompótmi. V rohu stojí súprava medených kotlov s pozváranými trubkami.

Podíde k ním a nadvihne veko na jednom. Načrie prstami do jeho obsahu a cucne si.

„To je špiritus," odvetí a obzerá sa okolo. „Vyzerá to, že tu nejaký kutil mal nelegálnu pálenicu."

A potom sa začne vyškierať ako pedofil v detskom bazéne. Zbadal totiž niečo, čo bolo presne podľa jeho gusta.

„Myslíte na to na čo ja?" pozrie sa ponad rameno. Všetci prikývnu. „Je čas vypustiť Krakena."

„Ale tam vonku je ich tridsať," pokrúti hlavou Roman.

„A preto spolieham na vás." Vyzlečie si zakrvavený sveter a hodí ho do rohu. „Niekto bude musieť odlákať jastraba."

Vtom sem napochoduje Kiwi. Rozhliadne sa po ostatných, nechápajúc, čo sa deje.

„Čo je? Čo tak kukáte?" rozhodí rozpačito rukami vojak.

Andrej mu objasní plán, ktorý sa mu zrodil v hlave a ktorý je síce čistá samovražda ale je to to najlepšie s čím prišiel. Kiwi len zdesene pokrúti hlavou.

„Za toto mi zdvihneš žold trojnásobne. A k tomu chcem slopať v Necropolise mesiac zadarmo."

„Vy dvaja," osloví Romana s Brunom. „Budete moje krytie. Najskôr urobíte prieskum, potom mi zavoláte sem," podá im Evelinin mobil.

„Môžeš s nami počítať," prikývne podvodníček.

„Ako dlho bude trvať, kým sa pripravíte?"

„Za pätnásť minúť by sme to mali mať hotové," odvetí Roman.

„A čo mám robiť ja?" ozve sa nakoniec Milton.

Andrej sa k nemu obráti. „Ty hlavne zostaneš tu a postaráš sa o Evelinu."

„Ale prečo?"

„Pretože my ostatní sme nahraditeľní. To snáď chápeš," povie mu na rovinu. Vedec prikývne. „Fajn, železo máš?"

„Asi mi niekde vypadla."

„Na tu máš," Skontroluje svoju pištoľ a podá mu ju.

Andrej sa poobzerá po zaprášených, zakrvavených a vyčerpaných postavách. Majú toho dosť, vie to zo všetkých najlepšie, ale ešte nie je koniec.

„Tak dobre, hovädá. Dáme do toho všetko. Hlavne sa všetci vráťte v jednom kuse."

Kiwi si už nespomína, koľkokrát preklínal rozhodnutie pridať k Andrejovej jednotke. Jeho rodina z toho nebola nadšená o nič viac. Namiesto toho aby si užívali nesmrteľný život, ich synak sa rozhodne stvárať somariny.

Chcel si zažiť adrenalín, chcel si zažiť srandu, tak tu to máš, ty idiot.

Ak existuje niečo horšie, ako robiť návnadu pre po zuby ozbrojený Blackhawk, tak by o tom naozaj rád vedel.

Pootvorí okno v tmavom byte s oprie hlaveň G36 o parapetu. Chvíľu čaká ale nakoniec sa tmavá silueta bojového vrtuľníku predsa len zjaví priamo v jeho dohľade. Lieta okolo domu s odstupom približne dvesto metrov, aby pokryl čo najväčšiu plochu.

Dostane vrtuľník do zámerného kríža a splynie so svojou zbraňou.

„Tak poď, teraz sa predveď, ty zmrd."

Stlačí spúšť a vyšle k oblohe krátku dávku. Mieri presne, projektily zabúšia o pancierovanie. Vystrelí ešte raz, útočná puška ho priateľsky štuchne do ramena.

Svoj účel to splnilo, prezradil svoju polohu posádke stroja i všetkým, čo stoja tam dole.

Vrtuľník zmenil náklon a valí sa priamo k nemu. Najvyšší čas sa spakovať. Vyrazí ku dverám, aby sa premiestnil na ďalšie poschodie. Čo už nevidí, je, že helikoptéra sa stáča na bok.

Salva z gatlingu ho zastihne úplne nepripraveného. Smršť z rotačného guľometu M134 prerážajú steny ako keby pílili polystyrén. Urobí v tej chvíli jedinú logickú vec, ktorú môže – vrhne sa k zemi.

Jednoliata dávka mu preletí ponad hlavu tak tesne, až cíti vlny tepla od svištiacich guliek. Všetko za nim aj pre nim sa otriasa, rozpadá a vymršťuje do vzduchu. Ako keby sa do budovy zakrojil obrovský nožík na chleba.

Ryčanie guľometu ustane, čo si uvedomí so sekundovým oneskorením. Zdvihne hlavu a rozhliadne sa. Všetko, naozaj všetko vyzerá ako kartónové krabice, ktoré ako malé decko s obľubou devastoval dierkovačom. Spomedzi neforemné otvory presvitá svetlo z reflektorov vozidiel, namierených na budovu.

To ticho sa mu nepáči a veľmi dobre vie prečo. Nakukne spoza roztriešteného okna a tej sekunde sa mu riť stiahne tak, že by cez ňu neprestrčil ani vlas. Vyskočí ako bodnutý osou a upaľuje ku dverám, uteká tak rýchlo, že si podrážkami nakopáva zadok.

Tri navádzané rakety Hellfire svištia vzduchom ako kométy, zanechávajúc za sebou pruh spalín.

Kiwi sa odrazí a skočí elegantnú šípku do výťahovej šachty.

Detonáciu je počuť na kilometre ďaleko. Barák sa otriasa, ako keby to bol klinec, do ktorého udrel Mjölnirom samotný Thor.

Z prednej steny vyšľahne oslnivý chuchvalec, ktorý sa zväčšuje. Toto už začína vyzerať, ako keby v nej mali žúrku islamskí mudžahídi. Z okien hučia plamene a olizujú fasádu. Ešte jedna raketa a celá bytovka sa zrúti ako ožran, čo zakopne o obrubník, keď tacká z krčmy.

Jedna vchodová brána sa pootvorí a von sa vyšmykne tieň. Čo si však nikto zo žoldnierov a lovcov, nastúpených na parkovisku nevšimne. Demolácia bytovky pomocou bojového vrtuľníka je totiž zábavnejšia šou.

Vojak dopadne na dno výťahovej šachty s dutým plesknutím.

„Kurvafix..." precedí Kiwi s narazenou chrbticou. Prach mu pocukruje tvár aj uniformu a vŕzga medzi zubami. „Ja sa na takú robotu môžem vysrať."

Tmou sa nesie škrípanie niečoho tvrdého o betón. Muži sa otáčajú od horiacej kulisy a dvíhajú zbrane. Z tmy sa vynorí rohaté monštrum. Dvihne sa hmla.

Chitínové pláty, naskladané ako stredoveké brnenie o seba pri pohybe vŕzgajú. Na hlave sa čnie trojica podlhovastých rohov. Na zemi sa kotúľajú dva dymové granáty.

„Ja som Andrej a toto je Jackass!" zachechtá sa a naštartuje motorovú pílu.

Žoldnieri zarevú a spustia paľbu.