Explózia plastickej trhaviny mu vrazí do ušných bubienkov ako lešenárske kladivo. Vnemov je toľko, že ich jeho mozog nestačí spracovať. Stena obývačky pred ktorou sedel sa rozletí na tisíce fragmentov. Tlaková vlna do neho napáli ako kamión. Kusy muriva letia po kolíznej trajektórií smerom na neho. Jeden obzvlášť veľký svoj let zakončí jeho hlavou. Prerazí pohár, zlomí mu dva prsty a roztriešti lícnu kosť pod ľavým okom. Črepiny sa mu zasekávajú do tváre ako šurikeny rozzúreného nindžu.

Zatmie sa. Prach a kusy omietky, nábytku i roztrhaného torza kocúra sa priženú ako piesočná búrka na púšti Gobi. Tlaková vlna mu rozfúkne vlasy. Nevidí ani figu borovú, pretože má oči, nos aj ústa plné prachu, triesok a vlastnej krvi.

Milton preletí ponad jeho hlavou. Výbuch ho vymrštil do vzduchu, ako jediný v tej chvíli stál. Evelina vreští. Romana to katapultovalo z kresla, vo vzduchu spravil polovičné bočné salto a pleskol o parkety.

Uragán okolo stále duní. Podlaha sa otriasa, echo výbuchu doznieva v diaľke. Andrej si kryje hlavu a navzdory prvotnému šoku mu v záblesku príčetnosti dôjde, čo to znamená. Teraz sa začne to pravé ródeo a oni skončia prevŕtaní projektilmi. Nech to bol ktokoľvek, prekvapivý útok mu vyšiel.

Andrej urobí jedinú rozumnú vec, ktorú môže. Funkčnou nohou sa zaprie do zeme, chytí okraje gauča a celou silou napáli chrbtom do operadla. Gravitácia sa preklopí, nohy všetkých troch sa razom ocitnú vo vzduchu. Gauč sa preváži a on temenom otestuje tvrdosť podlahy. Jeho milá a poručík žuchnú vedľa. Práve včas. Priestorom sa rozľahne paľba z automatických zbraní.

Gauč nepredstavuje o nič lepšie krytie ako dvere z papundeklu, na letiace projektily to funguje tak účinne asi ako otčenáš. Problém je, že nemá na výber. Je dezorientovaný a priamo v palebnej zóne. Organizovaný chaos.

Váľa sa v prachu ako napol zdochnutá pandrava, netušiac kde sú ostatní, ani aký je deň. Omietka a črepy vŕzgajú medzi zubami. Snaží sa prevrátiť na brucho, čo nakoniec, po zúfalej snahe, zvládne. Podarí sa mu otvoriť pravé oko. Svet má šedo – béžový nádych. V ušiach mu zvoní. Doliehajú k nemu výstrely, no v otupenej gebuli všetko znie tak vzdialene.

Kanady kĺžu po vrstve prachu. Myšlienky mu svištia hlavou nadzvukovou rýchlosťou, rovnako ako projektily. Zavadí o niečie telo, ktoré sa po štvornožky plazí jeho smerom. Termoreceptormi vníma jeho teplo, celkom určite je to človek.

Bruno je v limbe, na čele sa mu tróni hrča ako Gerlach. Pritiahne ho k sebe za oblečenie a prepleskne ho z každej strany.

„Hore sa, scheisse!" zalomcuje ním. Reakcia nulová.

Jeho rany sa zaťahujú našťastie rýchlo. Jediným okom sa obzerá okolo seba a nevidí nič, iba hmlu. Priestor prestal existovať, ale to predsa nie je možné aby nedovidel vôbec nikam. Akoby sa prepadli do paralelnej dimenzie v ktorej existuje iba hmla.

Možno už sme po smrti a toto je len ilúzia, ktorú vytvára môj mozog, ktorému umierajú neuróny. Alebo je toto už posmrtný život.

Projektily mu frčia bližšie pri hlave ako by bolo príjemné. Samozrejme, že to nie je skutočné. Sú to len prízraky, ktoré na seba vzali podobu, ktorú si jeho myseľ vedela predstaviť. A tak sa s nimi musí vysporiadať vo vlastnom štýle. Nie je však ozbrojený, nemá pri sebe ani nôž. Všetky ich zbrane zostali v kuchyni, v ríši živých.

Odrazu si však spomenie. Nadvihne Brunovi košeľu a vytrhne mu z puzdra Tanfoglio. Na reflexy, vypálené do mozgových centier ako letlampou rokmi výcviku a skúsenosťami, sa môže vždy spoľahnúť. Aj po smrti.

Prevráti sa na chrbát a naslepo vystrelí. Nemá vizuálny kontakt, preto strieľa tam, odkiaľ odhaduje, že prichádza paľba. Netuší, či zasiahol ale to je jedno. A aj keby, prízraky sa predsa zabiť obyčajnými projektilmi nedajú. Zbrane sú tu, vo svete mŕtvych, bezvýznamne.

Nastal čas ústupu. Čo sa ľahšie povie ako urobí, postaviť sa by znamenalo vystaviť sa priamej paľbe. Preto zdrapne Bruna za nohavice sa začne sa plaziť ako had.

Ide to však sťažka. Andrej sa snaží jednou rukou vliecť nespolupracujúce telo, druhou opätovať streľbu. Hmlové prízraky na to zareagovali a kropili ich s čoraz väčšou presnosťou. Párkrát ho zasiahli, väčšinu zásahov zastavila vesta. Andrej to nevzdáva a opäť stlačí spúšť, úsťovy plameň pretne hmlu. Záver sa zasekne v zadnej polohe.

Koniec hry. Došla im munícia. Andrej pustí prázdnu zbraň. Odstrkáva sa po zemi a ťahá za sebou Bruna, ktorý občas niečo zamrmle, no prebrať sa nehodlá.

Netuší ako dlho sa takto trmácajú. Vnímanie času vypovedalo funkciu. Hmatá pred sebou, no pred nim je iba prázdno.

Schválne, či vôbec priestor okolo nich nejaký okraj vôbec má. Budú pokračovať tak dlho, až kým sa neprepadnú do ničoty, alebo zostanú blúdiť v hmle naveky?

Hmla neredne, skôr naopak. V ušiach mu vytrvalo píska. Bruno, ktorého vlečie za limec saka, ťažkne. Krv mu steká po brade a značkuje podlahu. Preklína, že si onen svet musí ťahať jedného Rakúšana, ktorý v kuse niečo melie.

A odrazu vidí v diaľke svetlo. Vydá sa smerom k nemu. Svetlo silnie a naraz sú ním obklopení. Dokonca nahmatá pevnú stenu. Pricapí Bruna k nej.

Snaží sa vytierať si prach z očí a vyťahovať úlomky skla, ktoré sa mu zapichli do tváre. Pľuje črepiny, krv a chuchvalce mäsa.

Rozhliada sa okolo a napadne ho, že je v nebi. Čaká tu sexy anjelov, ceckaté blondíny s voňavými šuškami, ktoré mu budú fajčiť jedna radosť. Na svoje prekvapenie zisťuje, že toto záhrobie sa až príliš podobá na kuchyňu.

Nevynorili na okraji vesmíru, ani v inom časopriestore ale v obyčajnej kuchyni. A to, čo sa nad ním skláňa, nie je svätý Peter ale Kiwi, ktorý vyzerá, ako keby zažil výbuch Vezuvu. Štuchne Andreja do rebier.

„Kde sú ostatní?" hučí na neho ako na heavymetalovom koncerte. Andrej však vyzerá bezradne.

„To keby som vedel!" zareve naspäť, stále ohlušený.

Opatrne vykuknú spoza dverí. Prach sa ešte neusadil, viditeľnosť je takmer nulová. Kiwi mu hodí PDWčko a sám si zoberie svoje.

„Hej! My sme tu!" Romanová postava na nich zamáva zľava z predsiene. Spolu s ním sa krčia pri stene Karl a Milton. Kiwi Romanovi hodil pištoľ.

„Evelina?"

„Tu!" ozve sa spoza steny. V tom zmätku vbehla na záchod.

„No?" vykukne Andrej."

„Piču vidím," vystrčí hlavu tiež Kiwi.

Spoza prachovej clony zaburáca streľba, omietka odlietava všetkými smermi.

„Vizuálny kontakt! Na dvanástich hodinách!"

Andrej s Kiwim paľbu opätovali. K rachotu sa pridalo pridusené pukanie ich zbraní s integrovanými tlmičmi a subsonickou muníciou.

Prach začínal opadať ale aj tak nedovideli viac, ako na pol metra. Hmlu prerezávajú výšľahy z hlavní, guľky v nej vytvárajú miniatúrne víry, ako bullettime efekt v Matrixe.

Teraz už strieľajú všetci, čo sú ozbrojení. Bruno za nimi sa preberie a chvíľu zíza ako teľa ja eskalátor. Andrej mu bez slova hodí jednu pištoľ. Bez reptania sa pripojí k prestrelke.

Guľky pokračujú v devastácií už beztak dosť zdemolovaného bytu. Orientuje sa podľa usťových zábleskov a mieri práve tam. Snaží sa zapamätať si miesta, odkiaľ videl výšľah z hlavne a pokryť ten výsek. Ich nepriatelia však už zaujali pozície dávno predtým, než vyhodili do povetria pol bytu. Vystihnúť moment medzi tým keď sa nepriateľ vykloní spoza krytu a výstrelom, kedy je strelec zraniteľný, je v mizernej viditeľnosti nemožná úloha. Mali príliš málo priestoru k manévrovaniu, než ich protivníci a navyše, takto nevydržia odolávať donekonečna.

Bez toho, aby sa museli dohovárať, rozdelili si palebné sektory. Andrej ľavú stranu, Kiwi pravú, v krížovej línii v tvare X, aby obaja pokryli čo najväčší priestor. Kým jeden prebíja, druhý ho strieda v streľbe.

Olovený dážď hustne, Andrej navzdory tomu strieľa s rozvahou a systematicky. Opiera sa o rám dverí, aby predstavoval čo najmenší cieľ. Spúšť stláča zľahka, strieľa krátkymi dávkami. Andrej priznáva, že nikdy nemal na streľbu talent ale snažil sa to vynahrádzať pravidelným tréningom.

Obaja to už schytali desiatky krát, niečo zachytila kevlarová vložka vesty, priestrely svalov sa zaťahujú v priebeh pár sekúnd. Dve mu uviazli v ruke, epoxid mu varí krv ale nemá s tým čas čokoľvek robiť.

Andrej si uvedomuje, že by mal začať konečne vymýšľať plán, ktorý by nezahŕňal hromadnú samovraždu. Zazdá sa mu, že v diaľke zbadá neostrú siluetu. Zamieri cez kolimátor a stlačí spúšť. Vedľa. Opäť vystrelí. A znova vedľa.

„Kurvafix!" vyprskne jedovato. „Sústreď sa, sústreď sa..."

A vtom na scénu vtrhne Evelina. Doslova. Bez varovania vyštartovala zo záchoda ako nadzvuková raketa. Andrej zahliadne iba zvírený prach. Vyvalí oči a otvorí ústa ale nič nestihne.

Ona sa zbláznila! Ale potom si spomenie a skriví ústa do sarkastického úškrnu. Veď ona bola jednutá už dávno predtým.

Evelina si práve uvedomila, čo jej chýbalo. Sex to nebol, ten sa neráta. Mala neskutočnú chuť niekoho zabiť. Váľať sa v posteli jej vyhovovalo ale za posledné mesiace nezažila poriadny boj. Prejavovalo sa to na jej libide a Andrejovi, ani jeho chlapom už tiež nestačilo tempo. Aj keď poriadne zasúložila, furt to nebolo ono.

Jediným skokom preletí ponad gauče a stolík. Vzduch jej rozčesáva vlasy, pach omietky, strelného prachu a tiel razí do nosa. Dôjde jej, že je to vzrušuje. Bodaj by nie.

Rúti sa oproti spŕške striel a ignoruje projektily, ktoré sa jej zavrtávajú do tela. Guľky raže .357 SIG štípu ako nasraté osy, epoxid preniká do krvného obehu. Práve teraz je nadržaná ako stepná koza. A má chuť vraždiť.

Už je dosť blízko, rozoznáva postavy pred ňou. Muži majú kukly, čierne uniformy a výstroj jednotiek rýchleho nasadenia. Na vestách svietia nášivky s nápisom Polizei. Musí uznať, že na nich neposlali kadekoho, títo lovci budú iná trieda. Profesionáli už od pohľadu. Čo im je proti Eveline, vybičovanej adrenalínom a vzrušením z boja, prd platné.

Prvému, ku ktorému dobehne, má v úmysle odraziť kopancom hlavu. Ibaže to nevyjde podľa jej predstáv. Teda vyjde, ale iba tá prvá časť.

Opätok prerazí temennú kosť ako klin poleno. A presne tak to aj praskne. Krv i hmota mozgová jej ostriekajú silonky.

Lenže keď sa pokúsi dať nohu dole, zistí, že to nejde. Opätok sa zasekol v lebke. Lovec sa rúti k zemi a hrozí, že je stiahne so sebou. Topánky od Gucciho sa hodia naozaj na každú príležitosť. Akurát nie do bojov na kontaktnú vzdialenosť.

„Anciáša tvojho!" zahreší ako farár Kuffa pri omši.

Nezostáva jej nič iné, než sa topánky za dvetisíc euro vzdať. Vyšmykne z nej nohu, čím zároveň pošle telo kopancom na druhého. Ten síce stihne vystreliť ale to už je Evelina pri ňom.

Pazúrmi sa zasekne do popruhov na veste a zasadí mu pravý hák do brady, tesne pod chráničom. Nešťastníkovi vylezú oči z jamôk a upadne do bezvedomia. Evelina nikdy nič ako bojové umenia nepotrebovala, vždy sa spoliehala, na to, čo jej príroda nadelila.

Použije jeho telo ako štít. Jeho kolegovia sa v zmätku nevedia rozhodnúť, či majú strieľať. Evelina im to uľahčí. Vytrhne z predsmrtného zovretia muža samopal.

Prehodí si ho v ruke, natiahne sa ponad rameno muža, ktorého jednou rukou stále drží pred sebou a stlačí spúšť. Dávka ich s pol sekundovým odstupom pošle oboch obžierať fialkám korienky.

Použije telo pred sebou ako baranidlo a prirazí posledného zostávajúceho muža o stenu. Švédska trojka po viedensky však nemá dlhého trvania.

Ozbrojenec sa vyšmykne spod tela svojho kolegu a pokúsi sa vytiahnuť záložnú zbraň. Evelina mu však zovrie ruku skôr než stačí odopnúť puzdro na stehne a zlomí zápästie.

Ten síce zakvičí ako sviňa pred porážkou ale vzdať to nehodlá. Evelina sa pästi vyhne ako nič a ľavačkou mu presekne krčnú tepnu i priedušnicu. Evelina si oblizne ústa zisťuje, že okrem tváre, ktorú mám mokrú ok striekajúcej krvi, má vlhko aj v tangáčoch.

„Asi som sa trochu urobila..."

Evelina sa vracia – bosá, s topánkou v jednej ruke a so samopalom Sig Sauer MPX v druhej. Andrej s Kiwim sklonia zbrane.

„Ty vyzeráš," zdesí sa Andrej pri pohľade na tucet strelných rán, ktoré utŕžila.

Jeho rany na tvári sú už zatiahnuté a pokryté tmavofialovými chrastami. Milton si oprašuje z hlavy omietku. Roman pomáha Karlovi obväzovať Bruna, ktorého hlava sa pozvoľna mení na glóbus. Kiwiho Andrej poslal zaistiť chodbu.

„Zažila som horšie." odbije ho nonšalantne ale vie, že si veselo klame do vrecka. „Mám chuť si zašukať."

„Ja budem musieť rozpárať ešte pár ďalších aby mi poriadne stvrdol." Obráti jej hlavu, aby si prezrel priestrel nad kľúčnou kosťou. „Ale toto musí von."

Dotkne sa jeho ruky, ktorou jej podopiera bradu. Má drobnú, takmer detskú ruku, nechty nalakované na červeno s odtieňom nejakého kvetinkového vzoru. Alebo čo je to teraz v móde.

„Ale čo tak naraz, hráme sa pred ostatnými na džentlmena?" zatvárila sa ako mača. „A mimo to, zabúdaš, s kým hovoríš."

„Nekecaj..."

„Nekecám. Ja nie som z cukru."

„Nie, si trúba," odvetil Andrej tónom, proti ktorému sa neodvážila protestovať.

Kiwi sa práve vrátil z prieskumu.

„Vážení, máme problém." Ukáže si na ucho. Všetci nastražia sluch. Barákom sa nesie krik a dupot, ako sa jeho obyvatelia snažia v panike dostať von. „A po druhé, díval som sa z okna na opačnej strane." ukáže palcom.

Andrejovi iba podvihne obočie. „Je to zlé?"

„Totálne. Asi dva tucty chujov, vozidlá a guľomety. Začínajú formovať obranný perimeter." ozrejmuje situáciu tam dole.

Andrejovi šklbne viečkom. Obráti sa k Brunovi, ktorý neverí tomu, čo počuje. „Táto budova má východy len na jednej strane, správne?"

Ten prikývne. Hlava mu opuchla už na veľkosť prezretého melónu.

„Tak toto sú tí vaši lovci. Tvrdí chlapci, to sa musí nechať." nadhodí Milton takisto so zafačovanou hlavou. „Teda, nechápte to tak, že by som im fandil, to nie."

„To je v poriadku," odmáva rukou Andrej. „Proti gustu žiaden dišputát. Aj keď lovci budú len isté percento spomedzi nich."

„Ako to myslíte?" nechápe Karl.

„Žoldnieri. Tie skupiny lovcov, ktoré na to majú finančné prostriedky si zvyknú najímať PMC. Pri veľkých akciách to býva bežná prax," objasní mu Kiwi. „I ghúlov, ak je príležitosť. Viem, o čom hovorím, tiež som občas robil špinavú prácu."

„Tak. Aké sú rozkazy, pán veliteľ?" prehodí Evelina. Podá Andrejovi ukoristený samopal.

Práve mu dôjde, že všetko leží na jeho pleciach. Spolieha na neho dokonca aj Evelina.

„Pochybujem, že to tamtí dole nechajú len tak. Toto bol podľa všetkého len úderný tím. Za chvíľu sem nabehne celá tlupa," povie a zatiahne za záver, aby sa uistil, že má náboj v komore. „Prebijeme sa. Ako vždy."

„A čo civilné straty?" nedá to Kiwimu.

„Čert to ber," odfrkne si Andrej po chvíli. „Nie je to naša starosť. Ale potrebujeme plán. Máme obmedzené zásoby munície a nemôžeme si dovoliť riskovať. Dostať Miltona do bezpečia je teraz najvyššia priorita. Chráňte ho aj za cenu vlastného života."

Všetci, vrátane Eveliny prikývnu.

„Mali by sme sa vyhnúť boju, ako to len pôjde." Andrej skontroluje zásobník na samopale a zarazí pištoľ do puzdra. „Dajte im naše vesty. A zbrane tiež."

Svojho Honey Badgera, spolu so zvyšnými zásobníkmi venuje Brunovi. Jeho nepriestrelná vesta schytala najmenej zásahov, preto ju dostane Milton. On a Karl dostanú od ghúlov ich pištole.

„Ja vám vyčistím cestu," ozve sa Evelina. Všetky oči sa obrátia k nej, ako keby zahlásila, že sa im chystá predviesť striptíz. „A nesnaž sa ma zastaviť," varuje Andreja.

„To ani neskúšam," vytiahne meč z pošvy a hodí jej ho. „RV na prízemí a hlavne sa vráť v jednom kuse To platí pre všetkých."

„Rozkaz, pane," žartovne zasalutuje dvoma prstami a vydá sa ku dverám. Počas toho sa im naskytne výhľad na jej vrtiaci sa zadok, z čoho div, že nezaslintajú podlahu. Ich odhodlanie to však vystrelí do stratosféry.

„Tak fajn očumovači, dve minúty a vyrážame. Spakujte si čo potrebujete," utne ich predstavivosť, pracujúcu na plné obrátky Andrej.

Vyberie sa smerom k odpálenej diere, aby prešacoval mŕtvoly. Kiwi im doťahuje popruhy na vestách. Milton sa práve vracia s prehodenou taškou s notebookom.

„Hej, všetci," obráti sa k ním Andrej uprostred obývačky. Ukáže si na ucho. „Počujete?"

Vrtuľník. Roman odhrnie žalúzie a rozhliada sa po čiernej oblohe ale nikde nič. Hluk motora zosilnie.

„Ľudia... Toto nie je dobré." Roman zostane zízať z okna ako privarený.

Pred zorné pole sa ako zlovestný komár vznesie bojový vrtuľník Sikorsky UH 60 Blackhawk. Jeho plášť pohlcujúci infračervené vyžarovanie splýva s nocou. Bezpochyby musí mať upravený hlavný rotor, pretože aj ghúlovia ho nezačuli skôr ako sa priblížil na sto metrov. Obratná a efektívna mašina, upravená verzia obohatená technológiou stealth, s obľubou používaná pre výsadky hlboko na nepriateľskom území jednotkami SEAL.

„Kurva! Všetci préééč!"

Kiwi odtrhne Romana od okna a posrkuje Miltona vpred. Valia sa k dverám ako stádo sfetovaných bizónov. Panika duní ako dravá rieka. Posledný beží Karl, pred ním Andrej. K dverám zostáva meter.

Nikto neodvažuje obzrieť za seba. Každý kto tu zostane sa o chvíľu premení na popol.

V momente, kedy zahnú von do chodby, vrtuľník vystrelí jednu laserom navádzanú raketu vzduch-zem, Hellfire. Strela s kumulatívnou náložou to napáli do fasády. Predná stena a miestnosti okolitých bytov prestanú existovať.

Výbuch prežiari noc v oranžovom záblesku, z baráku vyrazí ohnivý chuchvalec. Krúti sa, spľaskýna a mení na čierny dym. Na ulicu pršia trosky.

Tlaková vlna ich zasiahne s takou brutálnou silou, akoby Zem bola loptička a Boh si rozhodol s ňou zahrať si golf. Tlačí ich úzkou chodbou, ako obrí piest. Andrej zrazu nemá podlahu pod nohami, zdá sa, že ho niekto katapultoval do vzduchu.

Stratil pojem o tom, kde je. Rachot vyplňuje jeho lebečnú dutinu, byt i celý vesmír. Netuší ako dlho padá, zorné pole vypĺňa čierno. Nemá poňatia, kde sú ostatní, ale určite ich to metá po chodbe ako losovacími guľami v športke.

Posledné čo vníma je, že mu hlavu, trup a končatiny stlačilo niečo poriadne ťažkého.