Hoci bol byt zariadený nadštandardne, panoval tu neprehliadnuteľný chaos. Bývanie troch chlapov, bez ženskej ruky sa muselo zákonite prejaviť. Kopili sa tu prázdne krabice od pizze a plechovky od piva po večeri, popolníky plné špačkov a na sedačke si niekto zabudol kondóm.

Než sa usadili v obývačke, padla dohoda, že ghúlovia si svoje zbrane odložia na stôl do kuchyne, ktorá bola hneď vzadu, kým oni si svoje zbrane ponechali. S tým všetci štyria súhlasili, na počudovanie i Roman.

Ako sa ukázalo, rodenými Rakúšanmi boli iba Karl a Bruno, Alias Bulo a Truľo, ktorí našťastie netušili, čo prezývky, ktorými ich Slováci počastovali, znamenajú.

Henten chuj v župane, ako ho priateľsky nazval Roman bol Nemec iba naoko. Milton, ako sa im predstavil, sem pricestoval zo Spojených štátov pod falošným menom.

Pretože plynulo vedela po nemecky iba Evelina, zhodli sa na tom, že najlepšie sa dorozumejú angličtinou. Fucking english bolo niečo, čo zvládal aj Andrej a ostatní tragédi.

Ghúlovia sa usadili na jeden gauč uprostred obývačky, ich hostitelia na druhý. Roman a Karl si zabrali pohovky. Uprostred stál stôl zaprataný ovládačmi, pornočasopismi a zvyškami z McDonaldu.

Spoločnosť dopĺňal neuveriteľne tučný čierny kocúr, ktorý sem pricestoval s Miltonom. Evidentne sa živil tou istou stravou ako obyvatelia tohto bytu, pretože bol tak vypasený, až sa Andrej čudoval, ako sa na tých krátkych paprčiach dokáže vôbec pohybovať.

Keď ho Evelina chcela pomojkať, vyprskol na ňu a knísavo zdrhol hľadať si bezpečnú skrýšu. Ľudí dokázali oklamať vzhľadom ale zvieratá ich vždy rozoznali.

Ako ďalej vysvitlo, Evelininým informátorom bol Milton. Bruno a Karl s Helixom ani ghúlmi nemali nič spoločné. Boli to iba obyčajní špekulanti a podvodníci, ktorí mali k podsvetiu najbližšie, keď kšeftovali s lacnou naftou z Ukrajiny alebo si sťahovali filmy z internetu. Boli dostatočne skúpi ma to, aby sa vrhli do všetkého z čoho sa im ušiel nejaký zisk. Keď ich Milton v jednom zapľutom bare oslovil, ži by mu mohli robiť ochranku a sekundantov, začuchali ľahký biznis. Ukázali sa ako celkom užitoční, pretože vďaka konexiám vedeli zadovážiť takmer čokoľvek. Pochopiteľne ich nezasvätil do všetkého, prezradil im iba to najnutnejšie a tak boli voči existencií ghúlov i teraz skeptickí.

Dozvedeli sa tiež, že Milton nepracoval priamo pre Helix. Inštitútov ako Helix boli po celom svete stovky a každý slúžil svojmu vlastnému účelu. Pobočka v ktorej bol zamestnaný Milton niesla meno NeoCell. Kým Helix boli dodávatelia materiálu a vzoriek, oni sa zaoberali ich výskumom. Milton bol vedúcim výskumu na oddelení genetiky a molekulárnej biológie. Vďaka svojmu postaveniu sa dostal ku skúmaniu ghúlov a ako jeden z predstavenstva mal prístup k dôverným informáciám. Za posledné roky zistili toho o vírusovom parazitovi viac ako ktokoľvek iný, rovnako tak o fyziológií ghúlov i fextov.

„Ja už pre NeoCell nepracujem. Keď ma slečna Petrovičová kontaktovala len to moje rozhodnutie odísť urýchlilo. Zbalil som sa a vyparil. Ale už po mne nepochybne pátrajú. Som si istý, že čo nevidieť začnú tušiť, že som zbehol. Vlastne už teraz je dosť možné, už sa tak stalo."

„Verím, že sa vám vyhrážali, ale žeby zašli až tak ďaleko?" podvihne Andrej obočie a narovná sa na gauči.

Milton roztiahne kútiky úst. „Vyhrážať sa? To nie, kdeže. Slečna Petrovičova mi dala ponuku, ktorá sa neodmieta a ja som proste človek, ktorý rád objavuje nové možnosti."

„Vidíte, hovädá?" zahlásil Kiwi. „Konečne niekto kto chce nesmrteľnosť využiť na niečo zmysluplné a nie len na to, aby mohol chľastať a šukať naveky."

„Ja som mal dosť času premýšľať, verte," povedal Milton, síce nie s takou dávkou sebaistoty, ako by sám chcel, ale predsa. „Viem čo to znamená. A rovnako viem, že potom už nie je cesty späť. No tak, ja som aspoň trochu príčetný."

„Mali by ste všetci traja vedieť, že dostať takú príležitosť je požehnanie," poznamená Evelina. „Nikto z nás si tento osud nevybral dobrovoľne. A čo mám hovoriť ja. O tom mojom bolo rozhodnuté ešte skôr ako som prišla na svet."

„Hej, hej," ohlási sa Kiwi. „O mne toto neplatí."

„No iste, to mi vypadlo," povzdychne si Evelina.

„Čo sa tu nedozviem." Roman sa zdá byť prekvapený. „A kam to bolo, do krku, či do riti?"

Andrej by ho niečím ovalil, ale nič ťažké nie je v dosahu.

„Takže do toho idete i keď viete, čo to obnáša?" skrivil Andrej ústa do cynického úsmevu. „Rozprávať vie každý, ale videl som takých, ktorí to zabalili, keď prišlo na to, odkusnúť nejakému chudákovi krk."

Milton však bol pripravený aj na takýto otázku, pretože jeho výraz sa nezmenil.

„Fromm tvrdil, že ľudská existencia a slobodná vôľa sú navzájom nezlúčiteľné. Všetko, čo robíme, robíme pre seba, všetky naše rozhodnutia sú výsledkom vonkajších okolností a udalostí a neexistenciou iných alternatív. Veríme, že nás tento svet púta, že nás zväzujú samotné prírodné zákony. Naša smrteľnosť. Ale pravda je taká, že hneď ako jedny putá odhodíme, nasadzujeme si ďalšie. Vymeníme strach zo smrti za nekonečný hlad. Pretože možnosti sú obmedzné a ja ešte nemám chuť natiahnuť kopytá na starobu."

„Iste, len pokiaľ ti jedna zablúdená guľka nepreletí Tour de Mozgové hemisféry," zazubil sa Andrej sa a zvalil na gauč.

Kiwi sa špáral v uchu a pod nechtom kontroloval, čo vydoloval. Roman hral na mobile Angry Birds Star Wars a mal všetko na háku. Truľo s Bulom fajčili a zízali Eveline do výstrihu.

„Tak, čo keby ste nám na oplátku prezradili niečo o tom, čo chcú dosiahnuť tí, ktorí za vami stoja?" naznačila smer ďalšieho rozhovoru ghúlka.

Milton exol zvyšok čaju a utrel si ústa do rukávu. „Iste. To, o čo sme sa snažili bolo využitie vlastností vášho druhu a vašich divokejších príbuzných. Inými slovami, našim cieľom boli jedinci, ktorí by mali schopnosti oboch druhov ale žiadne slabiny."

„A mimo to, niečo také nás už kedysi napadlo."

„A my sme zašli ešte ďalej a skúšali v praxi." nadviazal na ňu. „Predpokladám, že o spoločnom predkovi vašich druhov už viete, nie?"

„Spomínam si. Hovoríte o Alphe," vybavili sa mu prednášky od doktora. Čo by len za to dal aby tu s nimi bol Sova, on by určite vedel klásť správne otázky.

„Presne tak. Alpha je svojím spôsobom zázrak. Fascinujúca." Hovoril s oduševnením ako farár na omši. „Tak komplexná kolónia organizmov, v časoch keď na Zemi neexistoval zložitejší život. Naozaj mnoho času prešlo a stálo nás veľa úsilia, kým sme dokázali z nájdených pozostatkov vyklonovať živé bunky."

„Moment," zarazí ho Evelina. „myslela som, že Alpha je vírus, tak ako my."

„Možno bývala. Ale evolúciu nezastavíte. Rovnako ako vy, aj ona sa menila a adaptovala na podmienky v ktorých prežívala. Ale tam sa naše úspechy končili. Neboli sme schopní vypestovať zložitejší organizmus. Tak sme šli inou cestou a snažili sme sa jej DNA implantovať do ľudských génov. Lenže aj tam sme končili zlyhaním. Nedokázali sme transformovať gény Alphy s ľudskými, inými slovami spojiť ich. Bunková štruktúra sa rozpadala, telo ich odmietalo ako cudzorodý organizmus. Naše génové sekvencie nie sú... ako by som to povedal, kompatibilné. Alpha je od nás jednoducho príliš odlišná.

Prelom prišiel keď sme do hostiteľskej bunky vložili parazita zodpovedného za fextov. To bolo presne to, čo sme potrebovali. Spojovací článok." na dôvažok luskol prstami. „Už v súčasnej dobe je NeoCell schopný vyprodukovať funkčné prototypy."

„Čoho?" spýtala sa Evelina tlmene. Bola si stopercentne istá, že sa jej to páčiť nebude.

„Na to sa radšej pozrite sami." Vytiahol z pod stola tablet a posunul ho k ním. „Toto je zo Sýrie, pred ôsmimi mesiacmi. Niet lepšieho miesta na vyskúšanie toho svinstva ako konfliktná zóna." Klikol na AVI súbor.

Video pochádzalo buď z prieskumného dronu alebo lietadla. Kamera bola prepnutá na nočné videnie a dianie zachytávala z veľkej diaľky, pretože obraz bol neostrý a rozochvený. Zobrazovala rozbitú ulicu, domy z ktorých zostali iba ruiny, naľavo vrak auta. Všetko v odtieňoch sivej. Uprostred cesty stáli tri postavy, zjavne ozbrojené. Do záberu vkročil niekto ďalší. Očividne ho nepovažovali za hrozbu, pretože nikto z prítomných k nemu nezdvihol zbraň. Chvíľu sa nič nedialo a Andrej sa mohol iba domnievať, že vedú rozhovor.

Vtom sa jeden z nich zrútil ako podťatý, ostatní dvaja ho hneď nasledovali. Zostal stáť len ten, ktorý sem prišiel. Žiaden zvláštny pohľad, takých záberov už Andrej videl. Ten, čo tam stál sa ani nepohol.

Ale potom prišlo niečo, čo nedokázal opísať. Telá sa rozpadli. Alebo z nich niečo vyrástlo. Alebo sa pokrútili a prevrátili zvnútra. Alebo všetko naraz. Rozmazaný obraz tú sugestibilitu len umocňoval. A potom sa tam niečo pohlo. Nedali sa rozpoznať kontúry akoby to ledva držalo tvar. Samotný spôsob, akým sa to hýbalo bol neprirodzený, ako keby sa to skladalo samo zo seba, vysoké a groteskné. Tam sa video končilo.

„Tak fajn," zhlboka vydýchol Andrej, „a teraz by ma zaujímalo, čo sme to kurva videli."

Snažil sa vybaviť si, čo videl ale jeho pamäť sa nemala čoho chytiť. Predstavivosť to len dokresľovala a robila bizarnejším.

„Niečo, vďaka čomu môžu mať NeoCell, Helix, alebo ktokoľvek, kto si zaumieni, zbraň s ktorou môže získať okamžitú prevahu, kamkoľvek ju nasadí," odvetil Milton bez zbytočných odbočiek.

„Takže... Prenáša sa to vzduchom, je tak?" Evelina si pošúcha bradu.

Milton iba prikývne, čo bohato stačí. Ghúlovia zostanú sedieť ako omráčení, div sa im z hláv nedymí. Toto sa vymykalo všetkému, s čím sa ktokoľvek z nich doteraz stretol. O takej možnosti sa nikdy nikomu z nich ani nesnívalo.

„Ja sa poseriem," vyprskne svojím rodným jazykom Kiwi.

A tu to máte, adresuje im Andrej v duchu. Stopercentná efektivita nákazlivosti, vzdušný prenášač. Dokonalá zbraň.

„A tamtie veci?" odhodlá sa pokračovať Evelina.

„Transformácia a rekombinácia génov môže mať za následok organizmy s celkom odlišnými a novými vlastnosťami. Čiže veci, ktoré ste videli nemusia zapadať do žiadnej z vašich škatuliek."

Však to hovorím, efektivita. Adaptácia je kľúčom k prežitiu, ako by Sova povedal.

„Takže to znamená, že tu máme niečo o čom vieme dokopy veľké hovno a čo môže nepriateľ nasadiť kedykoľvek, bez toho aby sme tušili ako proti tomu bojovať alebo ako je to nebezpečné," vyprskol Andrej ako jedovatý had.

Evelina si ho nevšímala. Nechala ho tak, nech len sa vyzúri. Toto bol ich spôsob vyrovnávania sa s niečím, čomu nerozumeli a ona im to nemala za zlé.

„V akej fáze je teraz ten váš výskum?"

Milton obrátil oči k stropu, ako keby tam hľadal nápovedu. „Už keď som v NeoCell pracoval, boli sme vo finálnom štádiu. A ak by sa im podarilo získať ďalšie vzorky, mohli by sme sa dočkať masovej produkcie."

Vojakom, vrátane Andreja začínalo v hlavách šrotovať. Roman potriasol hlavou, ako keby z nej chcel vyhnať dotieravého chrobáka.

„Tak, panstvo, na dnes by sračiek stačilo," spľasol rukami Andrej. „A ako kompenzáciu za tú úvodnú nakladačku máte u nás večer pitie grátis."

„To ešte nájsť nejaký solídny lokál. Kde nebude príliš veľká koncentrácia tunajších úchylákov," špekuluje Andrej.

„Ja by som o niečom vedel," dáva najavo svoju prítomnosť Roman.

„Ešte by som mala poslednú otázku," zazubí sa na neho Evelina tým svojim spôsobom.

„Prosím, čo len dáma bude chcieť," podľahol jej šarmu Milton. Vojaci takmer synchronizovane pretočili očami.

„Tušíte aspoň, čo je vlastne Alpha zač a odkiaľ sa vzala?"

Milton si opri hlavu o ruky. „Nuž, odhadujeme, že sa objavila v oceánoch asi pred troma miliónmi rokov. Ako taká zvykla vytvárať kolónie, podobne ako riasy, sinice alebo stromatolity. Svojho času bola v praoceáne rozšírená, pretože nemala prirodzeného nepriateľa. Dokázala sa prispôsobiť nepriaznivému prostrediu a pohltila všetko, čo jej prišlo do cesty. Buď vznikla prirodzene, spolu s ostatným životom na Zemi alebo sem prišla proste odinakadiaľ. Môžeme sa iba domnievať, čo to bola náhoda, alebo sem bola prinesená úmyselne."

„To ako z vesmíru?" zdvihne Roman prst hore.

„Áno," prikývne Milton, „nepochybujem, že by mohla existovať mimozemská civilizácia, ktorá by bola schopná stvoriť niečo také. Nech už boli ich úmysly akékoľvek. Možno je to zbraň a možno sa snažili upraviť podmienky, ktoré tu vládli, než by sa našu planétu pokúsili kolonizovať. Ale aj tak, všetko sú to len hypotézy."

„Alebo to má čo do činenia s nami," dodala Evelina. „Kedysi dávno medzi ghúlmi kolovali isté legendy. O tých, ktorí spadli z hviezd. Alpha je možno iba prieskumník. Pozorujú nás, skrz ňu, aby nás spoznali a pripravili sa. A tí, ktorí prídu potom, tí budú skutoční ničitelia."

„Tak to aby sme ich privítali," zdvihne sa Milton z gauča, pretože si spomenul, že musí nakŕmiť kocúra.

„Nejak mi vyschlo," vyskočil Karl tiež a zamieril do kuchyne. Andrej sa rozvalil na gauči, Evelina vytiahla zrkadielko a Roman sa opäť vrátil k rozohranej hre. Bruno pospával a Kiwi sa špáral v zuboch.

Na stole pristáli poháre a Karl sa dovalil s fľašou fajnového koňaku.

„Tak na to aby sme si pripili," zahlásil Milton a nakopol napoly spiaceho Bruna.

A odrazu príde zatmenie, sprevádzané ohlušujúcou detonáciou. Smršť sa preženie obývačkou a svet sa pretočí.