Nočné mesto z vrchu žiari a plynie svojim životom, ľahostajné ku všetkému. Muž, sediaci za polkruhovým stolom, túto kulisu nevníma. Scenéria za jeho chrbtom pre neho nič neznamená. Vidí ju každú noc, vždy, keď sa pozrie z okna. Je prirodzené, že i nádherný výhľad časom zovšednie.

Miestnosť je utopená v tme, jediné osvetlenie prichádza spoza okenných tabuli. Nedá sa rozoznať, kde začínajú steny. Rovnako tak i tváre jeho spoločníkov, ktorí stoja zoradení v úctivej vzdialenosti pred ním.

Skupina postáv rysujúcich sa uprostred temnoty vesmíru v takmer nepostrehnuteľnom svetle. Ľudia i ghúlovia. Tma je účelová, dodáva pocit anonymity a bezpečia. On sám je iba tieň, niekto, kto v tomto existuje v inom svete.

A nakoniec, zhrbené niečo, pri kraji stola. Hoci na krku nemá nie ako obojok, ani reťaz, predsa sa nepohne z miesta a ani raz nezdvihne zrak k osadenstvu pred stolom. Ako psík. Hračka. Dekadentný výjav.

„Nuž?" zaznie jeho hlas, pokojný a ležérny, no predsa chladný ako ľad.

„Testy prebehli podľa plánu. Nutné dodať, že výsledky prevýšili naše očakávania," podáva hlásenie muž stojaci na kraji.

Prikývne a obráti svoju pozornosť k mužovi a žene v prostriedku. Obaja sú členovia Rady z rôznych krajín. „Môžeme si byť istí, že po testoch nezostanú žiadne stopy?"

„Práve v tejto chvíli naše jednotky pracujú na likvidácií, všetkých hniezd. Do týždňa by malo byť po všetkom," odpovie lovec.

Muž iba uznanlivo pokýval hlavou, s rukami zloženými na stole. Viac nebolo treba.

„Naša moc spočíva v obraze, ktorý okolo seba vytvárame, mýtus strachu, ktorý zasejeme. Tí ktorí o nás vedia, veria, že sme schopní čohokoľvek, že naše zdroje sú neobmedzené. Že sme jediná organizácia, ktorá všetko riadi. Aké naivné. My však fungujeme ako všetko na tomto svete. Sme len časti tohto celku. Takých, ako Helix sú stovky. Ilúzia všemocnosti je najdôležitejšia, je to naozaj pôsobivý nástroj. Zapamätajte si to, všetci, ktorí ste tu." Zjavne sa rad počúva. „Tak, ako pokračuje postup?" nadviaže na predchádzajúci rozhovor.

Muž, ktorý hovoril ako prvý si odkašle. „Môžeme potvrdiť rozmiestnenie schránok vo viac ako štyridsiatich krajinách sveta, v Európe, Spojených štátoch, Afrike a na Japonských ostrovoch. Všetky sú zapečatené a pripravené. Samozrejme, naďalej pokračujeme."

Muž sa neubránil úsmevu. Je to tak, ako hovoril. To, že ilúziu moci vytvárajú, im dáva skutočnú moc. Môže v priebehu minúty vypustiť beštie po celej planéte a nič mu v tom nebude môcť zabrániť. Ale ešte neprešiel vhodný okamžik.

„Za koľko?" vypustí tu otázku. „Teda, chcem vedieť, čisto hypoteticky," dodá a rozvinie to, „práve v túto chvíľu, za aký čas sme schopní spustiť operáciu?"

Chlapík premýšľa necelých päť sekúnd. „Dva až tri dni. Koordinácia tímov v teréne je trochu zložitá. Kým všetci dostanú informácie a pripravia sa na evakuáciu, zaberie to určitý čas."

„Ešte je čas," prehlási napokon. „Ale už čoskoro, tým si môžete byť istí." Väčšine z prítomných prejde po chrbte nádrž s kvapalným héliom. „Ghúlovia, nebudú prekážkou."

Dlho nič, až sa ozve niekto z opačného konca radu. Ghúl v maskáčovej uniforme a naleštenými kanadami.

„Je tu niekto, kto vie." Pozornosť muža i celej miestnosti sa presunie ma neho. „Nazývajú ju Princezná noci. Čistokrvná. Má vplyv i prostriedky a nie len to. Okolo seba má silných ghúlov, z ktorých väčšina patrí k dvom PMC, ktoré vlastní. Perfektne vycvičená a vybavená jednotky, a čo viac, majú skúsenosti s fextami."

Muž iba takmer až láskavo prikývne. Vojak už nemá, alebo skôr nevie, čo dodať, tak rozpakmi stuhne v pozore. Guma ako vyšitá.

„S tým si nerobte starosti. Prvú fázu budeme môcť spustiť onedlho. To je zatiaľ všetko."

Presunie zrak k dievčaťu, ležiacemu na zemi a poťapká ju po hlave ako onoho psíka. Pomaly k nemu zdvihne k nemu zrak, možno unudene, možno so strachom.

„Mám pre teba prácu."

Vojak nemôže zakryť odpor k tej jeho hračke. Ako sa otáča, ich pohľady sa na stretnú a je rád, že tu panuje tma, pretože ho v momente strasie.