Moje telo sa zosunulo na zrkadlovo čistú zem. Slané slzy v kombináciou s mojimi otvorenými ranami tvorili nepríjemné štípanie, ale ten zlomok bolesti sa anilen nedal porovnať s prázdnotou, ktorá sa rozhostila po mojej duši. Pocit, akoby na mňa všetci zabudli, akoby som neexisovala, dokonca sa mi zdalo, že ten bohato vyzdobený náhrobok, naplnený matkiným trápením a smútkom za palácom žil viac, ako ja. V týchto chvíľach som prijala horkosť a silu nevzdať sa. Moja odvaha sa vliala do všetkých štyroch končatín, dostali ma späť zo zeme. Pripravila som si roh a pokúšala sa z neho vydrať bojový paprsok. Skrúcala som sa, menila polohy, snažila som sa, ale so svojho rohu som nevydala ani iskričku. Napriek hlbokej beznádeji som vnímala viac jedovatý hnev. Toto všetko, tých dvesto prázdnych rokov strávených v prachprázdnom časopriestore, tá nádej aj útek, to všetko ma natoľko vysílilo, že sa mágia vo mne vytratila. Nebola som schpná ničoho. Lietala som len s bolesťami, a s rohom som vôbec nepohla. Bezmocnosť ovládla triezvu myseľ a nechala ma len vyčerpane stáť s vyjaveným výrazom.

Po chvíľke bezútešného príjmania nepríjemného faktu som začula mne veľmi známy hlas. ,,Mami? Mami!" Fialová alicornka so šedými fliačkami a peknou tmavomodrou hrivou s azúrovým melírom ma nešetrila; zaliala ma objatím a jeho silou a výbušnosťou ma poslala na zem. S šťastím a dojatím v očich som hladela na dvojichu blankytných zreníc, ktoré upieralo na mňa moje zlatíčko, malá Purple Night. Vzala som si jej mäkkú srsť a s dojatím pritisla k sebe.
,,Ty si ma pamätáš?!"
Moja malá Purple mi bez zaváhania odvetila: ,,Samozrejme, mami!"
,,Akoto, že ma Luna nespoznáva?!"
Dúfala som, že moja dcéra bude poznať odpoveď.
,,Princezna Luna si ťa pamätala, dokým... pred polstoročím Equestriou
preblesol zvláštny a zmätený prúd mágie. Pravdepodobne som si vďaka nemu na teba nemohla niekoľko mesiacov spomenúť, ale vďaka fotoalbumu som prelomila túto bariéru. Pokúsila som sa o to isté s ostatnými, ale... nešlo to."
Night sklopila hlavu. Tušila som, ze sa jej zbieraja plač, preto som ju prijala do materinského objatia. Za par chvíľ, cez ktoré fialovo - šedá alicornka potichu bojovala so slanými slzami.
,,Prečo oslovuješ Lu prencezná Luna?"
Purple pohodila svoju hustú tmavú hrivu s melírom tak, aby oblievala celé moje zjazvené kopytá. S jemným úškrnom pokračovala:
,,Ako si všetci mysleli, že si mŕtva, Luna to brala najťažsie. Všetci mali pocit, ze padá do tažkej depresie. Snažila som sa ju rozveseliť, ale tým som to robila len horšie."
Mladá alicornka uhla môjmu pohľadu, akoby sa bála mojej reakcie. Pažami som jej nadvihla hlavu a pokúsila sa o povzbudivý úsmev, ktorý fungoval ako jemné mesačné lúče po rozpálenom dni. Znova sa odhodlala pokračovať.
,,Kedykoľvek som ju oslovila babi, tak som schytala nenávistný pohľad od Celestie, keďže princezna Luna sa skrčila do kĺbka a plakala ešte intenzívnejšie. Rozhodla som sa, že budem radšej žiť svojim pokusom na... čiernej mágii."
Nahmevame som zakrútila hlavou.
,,Čierna mágia ti zničí život! Tak skončil aj tvoj dedo! Keby niet nás, tak je navždy prekliaty. Nechcem aby si tak skončila."
,,Chcela som ťa len oživiť," namietla Purple, ,,nechcem nikomu ublížiť!"
,,Zlatíčko, zamamätaj si, že čierna mágia je vratká a krehká, je to ako časovaná bomba, nikdy nevieš, kedy vybuchne a ako silno. Preto nechcem, aby si ju používala."
,,Chcem ti pomôcť. Musíme ťa všetkým vrátiť do pamäte!"