Časy, keď svetu vládol chaos a poriadok sú preč. Svet totiž spoznal skupinu hrdinov, ako to nazývajú ľudia. Ten deň, keď ho našli v kuse ľadu sa stal osudným. Všade po svete je zločinecká organizácia. Tá sa presne sedemdesiat rokov rozšírila po svete. Ako vraví legenda, Kapitán Amerika je ten kto zachránil ich dobu počas vojny. Hydra, organizácia, ktorá túžila po lepšom svete. Verila, že svet by sa mal svojej slobody vzdať. Ale nebolo to tak ľahké ako si predstavovali. Pochopili, že ľudia by sa mali svojej slobody vzdať. Alebo ju vlastne nikdy nemali? Nie som tu preto aby som Vám rozprávala o Hydre. Dnes tu stojím, aby som rozpovedala príbeh kde padlí hrdinovia opäť povstanú. Hlavne on. Ten, ktorý dokáže zabehnúť dvadsať kilometrov za desať minút. Uhádli ste. Hovorím o ňom. Síce už americké pruhy nie sú v móde. Jeho legenda by sama sebou nebola ak by stále žil. Ale on bol tak prefíkaný a dokázal sa vrátiť späť do minulosti za jeho láskou. Nechcela som to, nemalo sa to stať. Teraz je asi ten čas povedať kto som. Ako to že poznám takého hrdinu? To teraz nie je podstatné. 

Prečo teda rozprávam príbeh? Prečo, keď všetci vieme, že nepriatelia sú mŕtvy. Ale pozor! Jeden im len tak prekĺzol a prežil. Keby nebol Tony Stark taký egoista, neexistoval by tento problém. Stále to nikomu nedošlo? Nie? Nechám Vás potrápiť.

Teraz Vám rozpoviem hlavný príbeh dnešného dňa. Nikto nevie ako sa to stalo, lebo nikto ju nepozná. Nikto nepozná jej minulosť, ktorá je čierna, len kvôli nemu. Už vtedy ich sledovala, ale len ako obdivovateľ. Neskôr ako začínajúci hrdina. Nemôžem sa tak zatiaľ nazývať. Prečo teda o sebe hovorím v tretej osobe? Je to viac efektívnejšie. Kedysi som ale to šťastie nemala. Bola som len bábkou, ktorá dokázala utiecť. Alebo som si to len myslela. Sledoval ma. Vedel kde som a nepotreboval k tomu ani ľudí. Za tie tri roky ako ho zničili sa zmenil. Všetci si mali myslieť ten tragický príbeh o jeho smrti. Pravda je niekde inde.

Celá moja existencia sa zmenila tri týždne po ich poslednej akcie v Sokovii. Okolnosti ma donútili odísť z mojej rodnej zeme. Tá nie je ani podstatná. Kto by bol zvedavý na moju rodnú zem. Je to len malá krajina v strede Európy. Bohužiaľ, mňa teraz tiež nezaujíma. Rozhodla som sa pre lepšiu variantu môjho života. Začala som cestovať. Posledná cesta pred odchodom späť domov bola presne na jedno miesto. Sokovia. Nemala som poňatia čo sa tam stane. Nemala som tam ísť. Teraz som to už vedela.

Kráčala som si cez les, ktorý ani neviem kam viedol. Šla som podľa GPS. Mala som namierené na letisko. Chcela som odísť dnes domov. Pred troma dňami sa tu stala tragédia. Celé mesto sa zdvihlo do vzduchu. Našťastie som odtiaľ odišla dosť skoro. Mala som nejaké povinnosti. Hľadala som signál. Potrebovala som zavolať svojej rodine a preto som sa vzdialila. To jediné ma zachránilo od tej hroznej veci. Teraz ako o tom hovorím, zniem ako by som sa nebála. Ale pravda je niekde inde. Strachom som sa triasla. Kráčala som aj s mojimi vecami a chcela nájsť letisko. Bola som bezradná. Vystrašená som pozerala okolo seba či niečo neuvidím. Ale náhle som sebou mykla, pretože som započula riadne vrčanie. Obzrela som sa za seba. Oči sa mi zaleskli strachom. Mravčenie ktoré som pocítila v tele ma donútilo padnúť na kolená. Ruky som zaborila do zeme. Cítila som ako mi hlina objíma končeky prstov. Brnenie, ktoré ma upozorňuje na najvyšší level môjho strachu sa blíži na koniec mojich hraníc. Videla som ako sa tá vec. Dobre čítate. Tá vec približuje ku mne. Vyzerá to ako nejaká moderná technológia. Toto nie je odtiaľto. Oči, či puklice neviem ako to nazvať svietili na červeno. Telo to malo robotické, ale vyzeralo skoro ako ľudské. Hlava robotická a od krku až po nohy ho kryla ako keby koža. Nechcela som uveriť, že toto je realita. Triasla som sa, nevedela ako by som sa mala zachovať. Všetko mi to príde ako jeden veľký sen.

Keď bol pri mne sa napriahol a udrel ma. Zatmelo sa mi pred očami. A moje prebudenie nebolo o nič lepšie. Zobudila som sa niekde v cele. Smrdelo to ako v kanalizácii.

Ale to nie je podstatná vec, ktorú sa snažím povedať. Tento príbeh nie je o mojej minulosti. Je o spravodlivosti a návrate najväčšieho hrdinu. Neviem či môžem povedať, že je mojím obľúbením. Nechcem byť ako oni, nežiadala som o to. Ale pokusy, ktoré to monštrum na mne robilo ma zmenili. Ja som sa zmenila aj z vonka. Mala som červené vlasy, sýta farba, ktorá bola vidieť aj z ďaleka. Ale o tom neskôr. Podstatné je, že sa mi podarilo utiecť od neho. Ako som teda mala pokračovať ďalej? Plazila som sa rôznymi kanálmi. Hľadala som východ na ulicu. No časom som našla čo som chcela. Dostala som sa na povrch. Nevyzerala som najlepšie. Ale podarilo sa mi to čo som chcela posledný rok. Áno, presne tak dlho ma tam držal.

Rozhliadla som sa po okolí, aby som zistila kde som. Nepoznala som to tu. Vyzeralo to ako keby som bola v New Yorku. A možno aj som. Ale ako by som sa sem dostala? Musel to urobiť on. Tá kopa šrotu.

Vedela som kto to je. Mala by som podniknúť jasné kroky proti nemu. Sama by som to nedokázala. Ale viem čo so mnou je. Aké mám schopnosti. Stihol mi všetko prezradiť. Čakal, že budem sním a budem mu slúžiť. Lenže sa dosť zmýlil. Nie som jeho bábka. Teraz už nie. Keď si prehrával záznam z pred roka som pochopila čo to je. Kto ho dokáže poraziť. Ale plán mal malé medzery. Tony Stark bol mŕtvy. Kapitán Amerika sa vrátil záhadným spôsobom do minulosti. SHIELD prestal existovať. Všetci sa rozpadli. Neviem ako dopadla vojna. Neviem kto to všetko prežil, ale som schopná ich povolať. Znova priviesť na svet ten chaos aby sme zachránili planétu. Aj keby to bolo nemožné, dokážem opak. Svet by mal rozvíjať svoj potenciál. Nie sa báť. Strach nás núti robiť to čo by sme nespravili. Prežila som za ten rok nepočetne veľa vecí a som ochotná tú obeť podstúpiť. Neviem ako ostatní, ale je čas aby sa Avengers vrátili v ich presnom počte, bez ohľadu na to kde sa momentálne nachádzajú. Už sa začala apokalypsa menom Ultron. Viem ako sa ten stroj nazýva.

Toto je začiatok konca, ktorý nastal pred nedávnom. Je mi ľúto, že naruším rovnováhu sveta kvôli záchrane planéty. Toto je príbeh, kde medze nehrajú žiadnu rolu. Kde hrdinovia víťazia a zločinec prehrá. Vždy to tak bolo.

Moje meno je Red Star a rozpoviem Vám príbeh o najznámejšom hrdinovi dnešnej doby. 

No, rozhodla som sa že by som napísala príbeh o Avengers. Nemohla som nadviazať žiadny kontakt na nejaký diel. Preto som to nazvlaa Návrat z minulosti. Kapitán Amerika je hrdina, ale čo ak ten hrdina chýba v tomto svete? Je to pokračovanie, ktoré nadväzuje na Endgame. Ale je to niečo ako 4. diel Kapitán Amerika. Snáď sa bude páčiť.