Obaja sme stáli na mieste, ktoré sme aj opustili. Chcela som všetko skontrolovať. Aby som sa uistila, že sme prišli do našej doby. Ale ani som sa nemusela. Všetko vyzeralo inak. Dátum na mojich hodinkách ukazoval dobu, kedy som odišla. Tak a sme tu. "Mám z toho strach," jemne som sa usmiala. "Nemáš čoho. Možno si ťa budú predsa pamätať," nadhodil. "Zmenila som minulosť, takže toto kým som sa stala, sa stalo až po tom ako sa to zmenilo," asi chápal, čo som mu hovorila. Nikto nebude vedieť o mojej existencii. A to ma desí. Chcela by som vedieť, čo si myslia o tej dobe.

Obaja sme sa vybrali smerom k Tower. Čím sme boli bližšie, tým sa mi ťažšie dýchalo od stresu. Je to ako keby som šla niekam na pohovor. Bucky sa stále usmieval. Samozrejme, on nemá tieto problémy. Všetci budú vedieť kto to je. Ale ja som bola mierne vykoľajená. Chcela som sa otočiť a utiecť. Nemohla som sa len tak objaviť tam kde oni. Už to nie je to čo to bývalo. Nepatrila som sem. Pre nich som ani len neexistovala. Nemala som byť tou, ktorá ich zachráni. Lebo si to ani nebudú pamätať. Ani som si nevšimla kedy sme sa dostali pred Tower. "Čo ak Steve ostal v jeho dobe?" zamrmlala som. Obávala som sa toho. Nechcela som zažiť ten pocit samoty. "Prestaň s tým, obaja vieme, že si tomu zabránila" snažil sa ma presvedčiť. Ale ani to mi nestačilo. Pokým ho neuvidím, neuverím. Prikývla som hlavou. Porozumela som tomu. Pred tým som takáto nebola.

Bucky nám otvoril dvere. Obaja sme nastúpili do výťahu. Stále som bola nervózna, ale verila som, že to bude v poriadku. Ja by som mala byť v poriadku. Výťah cinkol na poschodí, kde by sa mali všetci zdržovať. Bucky ma jemne posunul dopredu. A tam sa mi naskytol ten pohľad. Videla som všetkých hrdinov sveta. Všetci sa razom pozerali na nás. Nervozita ma zvierala, ale nedala som to najavo. Potrebovala by som vodu. "Koho nám to sem vedieš?" počula som sa opýtať Tonyho. Ako mi ten človek chýbal. "Toto je Red Star," predstavil ma. To meno by som už nemala používať. "Nemala by som to meno používať, nikto nevie kto som," zašepkala som, no viem, že ma počujú všetci. "Nezáleží na tom, ja som tam s tebou bol. Viem čím si si musela prejsť, aby táto doba vyzerala tak ako teraz," objal ma okolo pliec. "Ušlo nám niečo?" podivila sa Natasha. Teraz by som sa potrebovala schúliť v jeho objatí. Chcela by som cítiť jeho vôňu. Kde je, keď ho potrebujem. "Tvoje myšlienky sú naozaj zaujímavé," samozrejme, Wanda sa musela ozvať. Bola som v strese ako sa na mňa všetci pozerali. Každý ma skúmal. Ako keby som bola exemplár. Dvere sa otvorili. A ja som uvidela, tie najkrajšie oči. Vnímala som jeho chôdzu a to, že bol oblečený v obleku. Vedľa neho kráčal Sam. "Bucky, ty si sa už vrátil?" chlapsky sa objali. Potom sa otočil na mňa. Skúmal moje telo, môj pohľad. Každý jeho kúsok tela som vnímala ako môj. "Vieš, myslel som si, že to všetko bol iba sen. Myslel som, že by ma vysmiali. Ale ty tu naozaj stojíš Saskia" zasmial sa. To čo sa deje? Ako to, že on vie kto som. "Do riti Rogers, myslela som, že si ma nikto nebude pamätať" rozplakala som sa strašne. "Moje dievča si pamätám vždy," roztiahol ruky a ja som neváhala. Potrebovala som jeho telo. A tá vôňa, ktorá sa rozprestrela vôkol počas toho ako ma tuho objal. Jemne som sa od neho odtiahla po chvíli. Chytil ma za strany hlavy a pritiahol si ma do bozku. Je to ako jeden veľký sen. "Ehm, ehm, chcelo by to vysvetlenie," zamrmlal Clint. Obaja sme od seba ustúpili. "Je to tvoj prvý bozk?" zaujímal sa Tony. "Nie," ticho zašepkal ako odpoveď. Odtiahli sme sa od seba. Posadili sa k nim na gauč a ani neviem čo by som mala povedať.

Porozprávala som im, ako som sa sem dostala. Kto som a kým som bola. A ako dôkazy, som im posielala svoje spomenienky na všetko čo sa dialo počas mojej cesty. Tak isto som ukázala všetko čo sa odohralo aj tu, ako mohla realita vyzerať ak by som tomu nepomohla. A oni počúvali. To je to, čo som potrebovala. Nájsť rodinu. "Takže, si nás zachránila. Ale prečo si ťa pamätá Steve?" zakončil to Sam. A to je otázka, ktorá vŕta v hlave aj mne. "Myslím si, že to je kvôli tomu séru. Obaja sú z neho stvorený, len Saskia ho mala vylepšené o iné schopnosti. A tým ich to prepojilo. Láska, ktorá medzi nimi vznikla nedovolila zabudnúť," vysvetľoval Bruce. Ale to mi nevadí. Jediné, čo som chcela sa splnilo. Potrebovali čas, aby si zvykli. Aby strávili udalosti, ktoré sa tu dejú. Rozhodne to nie je ľahká vec. Toľko informácií, ktoré dostali sa budú spracovávať dlho. Chcela by som zažiť s nimivšetko znova. Ak by to znamnealo, že ich vždy zachránim.

Obaja sme sedeli na okraji strechy. Túlila som sa k tomu nádhernému kusu svalov. Vnímala som jeho teplo, vôňu a existenciu všeobecne. "Som rada, že si ma pamätáš," usmiala som sa. Stisol mi rameno. "Všetko čím sme si prešli stálo za tento koniec. Je to ako sen, ktorý som prežil. Nikto si to nepamätá okrem mňa," sklesol. Ale moje pery na jeho ho presvedčili, že lepšie sa je usmievať. "Ak by to znamenalo, že ťa zachránim, urobila by som to všetko znova" šepla som mu do pier. Vplietol mi ruku do vlasov a ja som sa o ňu oprela. "Šiel by som ažna kraj sveta" pobozkal ma opäť. Kto by to kedy povedal. Kapitán Amerika a obyčajné dievča so schopnosťami. "Milujem ťa Saskia, strašne moc pre mňa znamenáš" vyznával mi svoje city. Neostala som chladnou a moje slzy sa rútili dolu tvárou. "Steve, si to najlepšie čo ma stretlo. Si to svetlo v mojej temnote. Milujem ťa," pobozkala som ho vášnivo.

The end

Som rada, že som dokončila moju poviedku. Táto kniha vznikla vlastne ešte pár rokov, možno minulý rok. Neviem presne kedy. Ale viem ako. Pozerala som sériu Avengers. A rozhodne sa mi nepáčil ako koniec. Preto som prišla s nápadom, urobiť si svoj koniec. Toto bola moja fantázia, ktorá stratila notu, ale za to sa dopracovala do dobrej story s krásnym koncom. Ak sa pýtate, kde skončili vlastne záporné postavy? Neviem ani sama ako sa mi ich podarilo z poviedky vypudiť. Ale rozhodne zmenou minulosti, pominuli a nikdy sa nestali. Nebolo toľko akcie, nevedela som dobre opísať situáciu. Ale prišla som sem. A ak si sem prišiel aj ty, tak si dočítal tú krásu, ktorá prišla na tento svet.