Možno som neuvažovala správne nad tým plánom, ktorý som teraz chcela uskutočniť. V hlave mi kolovali myšlienky, rôzne pocity. Pocity, ktoré som nevedela ani slovami opísať. Ale cítila som sa zlomená. Na pokraji svojich síl, ktoré sa rovnali psychickému zrúteniu. Každá myšlienka ma privádzala k slzám, ktoré som sa snažila udržať v sebe. Ak by bol ktokoľvek na mojom mieste by to asi neustál. Nátlak z každej strany a tie rozhodnutia, ktoré som si ani sama nevedela ujasniť ma deprimovali. Snažila som sa v duchu postrčiť dopredu, ale ani to mi nedokázalo uľaviť od mojich deprimujúcich myšlienok. Boli to pre mňa ťažké rozhodnutia, ale neviem či toto všetko stojí za to. Či sa oplatí bojovať tam kde je asi už koniec, no nádej som nikdy nestrácala. Láska ľudí mení, ale občas tá námaha asi nestojí za to aby sa svet zmenil v predstavu pokoja, ktorý hľadám ja. Zaplietla som sa do boja, ktorý je ťažké vyhrať. Aj keď sa nikdy nevzdávam, občas to nie je zbabelé len tak stiahnuť chvost a odísť preč z rozohratej hry.

Plán, ktorý som mala v hlave som nevedela uskutočniť, pretože som nemala na to všetko odvahu. Pomaly a isto som prestávala veriť v zázraky a dospievala som počas boja o lepšiu budúcnosť, z ktorej som sem prišla. Hlavou mi behali myšlienky, čo ak by som tu zabila moje terajšie ja. Ušetrila by som sa tej drine, tomu potupeniu a zabíjaniu. Vyhla by som sa láske, ktorá je pre moje psychické zdravie až moc chorá. Áno, toto je chvíľa kedy sa hádam sama so sebou o rozhodnutiach aby som neurobila chybu.

Áno, je pravda, že Steve mi tu jediný ostal, ale aj o tom začínam pochybovať. V tejto dobe je zamilovaný do jeho vojenskej lásky z dávnej minulosti. Kde by som sa ja mohla rovnať žene, ktorá ma pre neho porozumenie a pochopenie. Dáva mu lásku, ktorú ja vytrhnem v budúcnosti? Možno až teraz si uvedomujem ako som to celému tímu skomplikovala. Hrala som sa zu časom a smrťou. Možno nie som dobrý človek, možno konám unáhlene, ale asi som sa niekedy dobre nerozhodla. Veľa vecí by som urobila inak. Ale to je už vedľajšie. Ostala som v tejto realite a musím si to vyriešiť tak aby som nič nemusela znova ľutovať. Svet sa predsa z jedného porušenia pravidiel nezmení. Mala by som nabrať hrdosť a zdvihnúť hlavu hore. Ľutovala som sa už dosť.

Vyrovnane som kráčala po chodbe hangáru alebo ako to nazvať. Podpätky mi klepkali po dlážke, ktorá sa leskla. Predkladala som nohu pred nohu ako nejaká modelka na móle. Hlava hore a povýšenecký výzor. To bolo moje. Milovala som svoju aroganciu. Míňala som prekvapené pohľady niektorých ľudí z jeho tímu, ale to som ja ignorovala. Potrebovala som nájsť toho, ktorý mi mohol teraz pomôcť. Musela som si to ešte po ceste dobre premyslieť. Keby som si aspoň pamätala kde bol Bruce počas vojny. Tony by mohol prežiť a to je to podstatné čo potrebujem teraz zariadiť. Možno by som mala troška svoj plán zmeniť. Mala by som sa obrátiť na niekoho iného ako je dávny hrdina, z ktorého by mala byť len legenda a spomienka. Dáva to predsa len iný a lepší zmysel. Hulk je ten čo to dokáže ustáť a prežiť. Nemal to Tony robiť, ale tomu som pred tým ja zabrániť ani nemohla. V tej dobe som nebola tým kým som teraz. Nie že by som bola niečím lepším ako pred tým. Dosť bolo týchto myšlienok! Okrikovala som sa v hlave. Mala by som sa sústrediť na to na čo som sem prišla. Ale predsa len urobím menšiu zmenu. Pôjdem za zeleným mužom, ktorý ma asi pochopí viac ako nejaký Kapitán Amerika. Viem, že toto môže zmeniť budúcnosť, ale asi nemám na výber. Ale mám. Stále môžem zabiť sama seba a prestať sa starať do toho do čoho ma nič nie je. Ale to by bolo dosť zbabelé a to ja nie som. Bucky ostal v našom úkryte. Nepotrebujem ho tu momentálne, lebo predsa len by sa tu mohol stretnúť sám so sebou. A to by som ani moc nechcela. Nebolo by to ani najlepšie. Ešte že to mám také ľahké a som tu len raz pri nich. Ešte ma ani nepoznali. A to je moja výhoda.

Zeleného muža som našla v laboratóriu, kde na niečom pracoval. Nemala by som ho pri práci rušiť ale toto nepočká. "Bruce? Máš na mňa chvíľu času?" opatrne som prehovorila. Otočil sa na mňa v tej jeho podobe polo Hulk. Nadvihol obočie. Viem, že ma spoznal. Ale asi si nevedel spomenúť na moje meno. "Som Red Star tá z budúcnosti," zasmiala som sa nad jeho výrazom. "Jasné, mám chvíľu," položil svoje nástroje, ktoré mal v rukách na stôl pred ním a otočil sa na mňa. Vnímala som jeho pozornosť a zároveň aj zvedavosť, ktorá v ňom kvitla. "Potrebujem s tebou prebrať tú vojnu, viem že toto by som nemala, ale musím to povedať tebe," začala som zľahka. "Nemôžeš mi prezradiť čo sa stane, narušil by sa tok udalostí," zamrmlal mojim smerom. Dobre som to vedela, ale iná možnosť nebola. On bol jediný, ktorý mi mohol pomôcť. "Viem, budúcnosť som už zmenila zásahmi z tohto sveta. Ale nemám na výber," zamrmlala som proti nemu. "Dobre, ako ti teda ja môžem pomôcť," zaujímal sa. Aj keď to nevyznela ako otázka. Otočila som sa mu chrbtom a zaprela sa o parapetu okna, ktoré bolo za mnou. "Vo vojne, Tony luskne rukavicou a zomrie. Potrebujem aby si tam bol v čas a luskol ty," zamrmlala som tak potichu, že som sa bála či ma vôbec počul. Počula som mierne zalapanie po dychu. "To mi hovoríš len tak?" otočila som sa mu čelom. Mykla som ramenami. Áno pre mňa to je normálna vec, nie som s nimi až taká kamoška ako sa tvária oni. Teda tí čo ostali v budúcnosti. "A čo iné mám robiť? Prečo som asi tu?" rozhadzovala som nervózne rukami. Je pravda, že toto bola jedna z mojich úloh na tejto misii. "Dobre, ale čo ak to nestihnem?" zaujímal sa doktor. To bola tiež pravda a preto ma napadla jedna vec, ktorá by vedela tomu dopomôcť. "Na to som tu ja. Viem z diaľky pomôcť preniesť kohokoľvek na dané miesto ktoré chcem," navrhla som môj ďalší návrh. A musím povedať, že toto bolo naozaj hodné Oskara. Jeho veľkou zelenou rukou sa dotkol jeho brady. Zdal sa byť zamyslený. Ani mu to neberiem, pretože ja som o tom ani veľmi nepremýšľala. On je tu ten vedec, ktorý má niečo v hlave nie ja. "Vôbec to nie je zlý nápad," mrmlal si popod nos. Oprela som sa telom o studenú stenu, ktorá ma riadne studenila. "Dobre, som ochotný to tak urobiť ale len pre jeho život," ozval sa po malej chvíli premýšľania. "Dobre, som rada, že mi pomôžeš s týmto mojim plánom," zasmiala som sa na odľahčenie situácie, ktorá ale nebola až tak napätá. Ale rada som sa zasmiala konečne aj niekde inde ako len v mojej mysli.

Konečne som sedela na posteli kde som si mohla riadne oddýchnuť od tohto celého dňa. Začína toho byť na mňa neskutočne veľa. Bucky niekam odišiel, ani ma moc nezaujíma kam. Vlastne tu ani nebol keď som prišla sem. Nechcem ho veľmi kontrolovať. Môžem byť rada za jeho prítomnosť v tejto dobe aj keď z toho nie je nadšený. Tiež by som sa nechcela vracať niekam kde to neskončilo najlepšie. Ľahla som si na posteľ, ktorá nebola veľmi príjemná. Ale postačila na daný účel. Bola som riadne unavená a vysilená z toho všetkého čo sa okolo mňa deje v poslednej dobe. Ani som si neuvedomila ako je toho na mňa veľa. Vplyv udalostí na mňa nemal dobrý dopad zakaždým som sa zdala byť tak vyčerpaná, že som ani nevnímala svet okolo seba. Len mi oči klipkali a chceli spať. Možno ich stačilo len zatvoriť a aspoň na chvíľu predstierať že ich nebudem musieť nikdy otvoriť. Želala by som si prejsť do sveta, kde nemusím riešiť tieto problémy. Aspoň raz mať pokoj, ktorý si konečne zaslúžim.

Dlho som ten pokoj teda nemala. Dvere sa rozrazili a dnu vošiel vojak ,ktorý mi robil spoločnosť. "Ako si dopadla?" posadil sa do kresla v rohu miestnosti. Povzdychla som si. "Trocha som to pozmenila, bola som za zeleným mužom," zasmiala som sa nad tou prezývkou. Nemala som až takú náladu sa o tom baviť, ale musela som ho oboznámiť so situáciou. "Asi si dobre urobila. Steve by sa zachoval ako obetavý hrdina a nemuselo by to skončiť dobre," zamyslela som sa nad tým čo povedal a mal aj pravdu. Možno by sa zachoval tak, že by som už nevidela jeho. Hulk to dokáže a to je teraz podstatné. "Máš pravdu, nad tým som sa ani nezamyslela," zamrmlala som nad tou myšlienkou. Konečne som sa mohla uložiť do pozície spiacej princeznej. Kolegovi som povedala, že si potrebujem troška aj oddýchnuť. Takže rešpektuje moju situáciu, ktorá je teraz moc únavná.