Vormir. Miesto kde to všetko malo skončiť. A to len pre kameň duší. Ako vieme, kameň si vyžaduje dušu za dušu ako sa to vraví. Ale predsa by sa to dalo oklamať. Obeta je cenná a preto odmenená. Pointa je, že obetovať sa za dobro iných nedokáže hoc kto. A duša to vie, preto má právo rozhodnúť o jej živote ďalej. Čo vie málo kto. Svet nefunguje ako si oni myslia. Dnes som to pokazila. Nemala som sa im ukazovať, ale nemala som na výber. Vedela som aké problémy si spôsobím. Ale ak to doriešim, zabudnú, že niekto ako ja existuje.

"Čo tu hľadáte, smrteľníci," Red Skull. Keby tu je Steve, zabil by ho. Možno by to bolo ľahšie riešenie ako obeta. Clint predstúpil pred nás. Chcel nás chrániť. Aký zlatý. "Prišli sme si pre kameň duší," slová sa z jeho úst linuli ako hudba. Tak vyrovnane by som to nevedela ani ja povedať. Červený obor pred nami sa otočil smerom k útesu. Vedela som čo bude nasledovať. Nasledovali sme ho až k zrázu. Pozrela som sa na mojich spoločníkov. Plán bol jasný. Natasha mala svoje miesto v tejto úlohe dňa. "Výmena si vyžaduje dušu za dušu," šialene sa zasmial. Videla som v ňom kopec zloby. Presne to bol zlom kedy to treba využiť. Ani jeden nič nenamietal. Nestihla som sa ani nadýchnuť a Natasha sa rozbehla a skočila z útesu. Do riti. Toto nebolo v pláne. Mysli, mysli čo mám robiť. Barton sa neveriacky pozeral na jej padajúce telo. Nemôže to takto skončiť. A napadlo ma to v sekunde. Zatvorila som oči a sústredila sa na jej padajúce telo. Zachytila so ju pomocou mojej mysle a jej dopad zmiernila akoby bola pierko. Jej telo dopadlo s gráciou. Clint plakal. Bolel ho pohľad na jeho dlhoročnú kamarátku a parťáčku. Súcitila som s ním. Ak by bola naozaj mŕtva plakala by som prvá.

Žiara, ktorá sa zjavila vo vzduchu ma milo prekvapila. Niesla sa v nej tvarovosť kameňa. Clint ho prijal a obaja sme sa otočili na odchod. Jeho slzy ma neskutočne dojali. Posunuli sme sa o niečo ďalej. Dotkla som sa jeho ramena. Nemusela som sa na neho sústrediť a preto som sa sústredila na kamošku v rokline. Musela som vynaložiť čo najviac úsilia. Nikdy som sa nepokúsila preniesť človeka, ktorý sa ma nedrží. Biela hmla, presne to čo som nečakala. Vnímala som miesto kam nás chcem presunúť. Už som nemala priestor pod nohami. Vnímala som iný vzduch ako pred tým. Možno som neurobila dobre ak som sa im prezradila ale je to lepšie. Všetci traja sme sa objavili tam kde sme začali. Začala som vnímať ľudí okolo seba. Obzrela som sa či sme tu všetci. Natasha ležala a prudko dýchala. "Ako si to urobila?" zodvihla hlavu zo zeme. Podoprela sa na lakťoch. "Moja moc siaha do hlbšej viery, dokážem sa premiestňovať realitami," mykla som ramenami ako by to bolo len tak. "Prišla som sem aby som zachránila to čo sa dá ešte zachrániť," zasmiala som sa. "Vieš, nie že by som s tým súhlasil, ale mali by sme pokračovať," otočila som sa za hlasom môjho spojenca. "Teraz odídeme, musíte pokračovať," pozrela som sa na ich Kapitána. Čo by som teraz dala za jeho objatie či bozk. Pristúpil ku mne bližšie. "Verím ti, pretože je tu on," ukázal na jeho kamaráta. Zasmiala som sa nad tým aký je stále nedôverčivý. "Vieš Kapitán, kedysi v minulosti som s tvojím kamarátom zabíjala takých ako ty, dlží mi veľa tak ako ja jemu," tajomne som šepla. Najprv sa tváril zhrozene. Asi si predstavoval koľko ľudí som zabila. Zabíjala som lebo ma to bavilo. Teraz zabíjam aby som pomáhala. "Tak prečo nám pomáhaš," zamrmlal príliš blízko mojich pier. Cítila som nejaké napätie medzi nami a asi aj ostatní. "Pretože láska ľudí mení, pretože zabíjam aby som pomáhala," dala som mu jemný bozk na líce a to bola moja cesta na odchod. Bucky sa otočil smerom za mnou a šli sme preč. Tu sa moja práca zatiaľ končí.

"Nemala si to spraviť," kráčal v tichosti vedľa mňa až doteraz. "Musela som a ty to vieš, sme ich jediná nádej," zamrnčala som. Mal pravdu, ale nedokážem sa pozerať ako sa ničia. Nemala som sa im ukázať ale iná možnosť tu nebola. Som až príliš dobrá ostala. Teraz som sa dostala do ďalšej etapy. Ideme si pre sérum na moje schopnosti. Musím to získať skôr ako to použijú na moje staré ja.

Ako obaja odišli z miesta kde sa nachádzal tím Avengers ostali vo vzduchu otázky. "Veríte tomu?" zamyslel sa ich kovový muž. Samozrejme, kto by veril dievčaťu, ktoré sa tu len tak zjaví. Pomohla im a zachránila jeden život. "Zachránila ma," zamrmlala blondínka zvaná ako Black Widow. Bola jej neskutočne zaviazaná za záchranu života. "Najviac ma zarazilo ako sa bavila s Kapitánom," po odmlke sa ozval hlas lukostrelca. Mali toľko otázok, ktoré im teraz nikto nevie zodpovedať. "Boli ste si na seberovnej úrovni, ako keby sa ti dokázala rovnať," premýšľal Bruce. A ani sám netušil akú má pravdu. To dievča im motalo hlavy. Lenže toto nie je vhodná chvíľa na ich otázky. Uvedomovali si vážnosť situácie. "Ak má takúto silu môže nám pomôcť," Tony neváhal. "Ona už dávno vie ako toto všetko skončí," po premýšľaní odpovedal ich Kapitán. Obzreli sa po jeho maličkosti a očakávali čo z neho vylezie. "Prišla z budúcnosti, vie ako to skončí. Chcela zachrániť Natashu, pretože jej na nej záleží je tu z nejakého dôvodu" na chvíľu sa odmlčal. "Príde na pomoc, pretože vie že sa stane niečo zlé," ani sám nevedel akú má pravdu. Ich dedukcie sú pravdivé. A ani o tom nevedia.

Je čas aby sa všetko dalo do poriadku. Pozbierali kamene, ktoré tak silene potrebovali. Niekto by tvrdil, že to je ich hlúposť. Ale usilovali sa pomáhať a to bola priorita. Dievča, ktoré im skrížilo teraz cestu nemohli o tom premýšľať. Museli sa hnať za svojím cieľom. Hulk mal rukavicu, dal tam všeky kamene a to bol čas kedy sa musia rozhodnúť kto luskne. Kto bude ten hrdina, ktorý pomôže svetu a celému vesmíru s návratom do doby kedy to všetko bolo na svojom mieste. "Budem to ja, všetci vieme, že to prežijem," Hulk. Jeho sila bola nepredstaviteľná. Bšežný človek nevie čím si prešiel ten človek. Chcel sa niečomu rovnať ale zmenilo sa to. Chcel vyvinúť sérum super-vojaka ale stalo sa z neho monštrum, ktoré ničilo všetko. Nebolo to ale tak. Stvoril bytosť, ktorej sa mohol rovnať len samotný Boh Asgardu. Áno, je to tak. Ich sily sa mohli rovnať ale to je iný príbeh. Teraz je podstatné spraviť to čo je správne. "Tak do toho" zasmiali sa ostatní. Vedeli, že je to tak správne. Hulk si nasadil rukavicu s kameňmi nekonečna. A tak sa nadýchol a luskol. Jeho telo sa stiahlo v kŕči.

*v budúcnosti*

"Verím že je v poriadku, povzdychla si Natasha. Niekto je dal ruku na rameno. "Ona si poradí, nie je tam preto aby sa zabávala, dokáže to," usmial sa Clint. Všetci po ich odchode sedeli v spoločenskej miestnosti a modlili sa aby to všetko vyšlo. Nepriateľ bol stále na blízku. Vedeli to a cítili. Útoky ktoré dával sa znižovali. Vnímali nejaký pokrok a dokonca aj Black Widow to cítila. Cítila, že jej telo prešlo tlakovými zmenami. Pochopila, že ju zachránila a zmenila tým minulosť ab zlepšila budúcnosť. Zatiaľ sa o tom s nikým nebavila.

Ale ona nebola jediná, kto to ťažko znášal. Kapitán sa troška uzavrel. Chýbala mul. Trvalo dlho kým pochopil čo pre neho tá žena znamená. Áno, bola to nepriateľka, bojovala za jeho nepriateľov a zbíjala pre radosť. No aj on pochopil, že ľudia s menia a ona bola do jeho života prínosom. Je nesmierne rád, že je tu znova. A vie že ak sa jej podarí zmeniť minulosť on sa nikdy nevráti do minulosti k jeho prvej láske. Ale nebude ani ju poznať. To bude úloha pre ňu. Votrieť sa do života týmto hrdinom a pripomenúť sa im ako sa dobre spoznali. Možno si nezíska jeho srdce ale aspoň sa o to pokúsi.

Súčasnosť

Kráčali sme po rôznych uličkách. Snažila som sa si spomenúť kde sa vlastne ich základňa nachádza. Pamätám si ako som pozorovala celú túto inváziu a vojnu vesmíru. Ale to sérum mi pichli ani neviem kde. Boli to kanále. Tých je tu neúrekom. "Nájdeme to, nemaj obavy," Bucky mi dosť pomáhal aj keď si to nechcem priznať.