"Takže si to zopakujme, ty sa chceš vrátiť a zmeniť tok času a zmeniť aj budúcnosť," Tony sa to snažil všetko pochopiť. Ale vyzeral ako keby sa s tým nevedel zmieriť. "Presne tak," prikývla som. Všetci sme sedeli v zasadačke a rozprávali o možnostiach, ktoré nám ostali. Toto síce nebola tá možnosť akú si asi predstavovali. "Je ti jasné, že si ťa nebudeme pamätať?" ozvala sa Wanda. Áno to mi bolo jasné od začiatku. Musí to mať nejaký koniec a možno toto stojí za to aby som zachránila všetko čo sa dá. "Je mi to jasné," mykla som ramenami. Možno som pred tým bola sebecká, ale teraz taká nechcem byť. "Musíme najprv nájsť tie séra," otočila som sa na zvyšok tímu. Toto je teraz tá hlavná priorita. Aby mi ostali tie isté schopnosti musím nájsť to čo mi ich privodilo. "Ale ako to máme urobiť?" všetci sa začali prekrikovať. "Kde máme hľadať? Nič o tebe nevieme," ozývalo sa z každej strany. Mali pravdu. "To už stačilo!" pevný hlas nášho veliteľa sa rozostrel po celej miestnosti. Všetci do jedného stíchli a pozreli sa na Kapitána. "Nemáme čas sa prekrikovať, musíme konať. Ak je toto jediné riešenie aby sme ostali pokope musíme to spraviť," gestikuloval rukami do strán. V tomto s ním súhlasím. Vidím ako sa snaží nemyslieť, že sa možno spolu neuvidíme. Viem ako ho hnevá, že si ma nebude pamätať ale on je to riziko ochotný podstúpiť.

"Tak kde teda začneme?" zaujímal sa Clint. Úprimne som sa zasmiala. Viete vlastne prečo som bola pre tie dokumenty? Rečnícka otázka, nepotrebujem odpoveď ak ju sama poznám. Otočila som sa na to zelené obrie zviera. Nie je to urážka ale reálna poznámka. Bruce sa postavil a šiel k tabuli kde máme všetko čo potrebujeme dať dokopy. Zavesil tam moju zložku. "Vlastne ja som so Star už začal predčasne na tom pracovať" zamrmlal. Pohľady ostatných teda naozaj stáli za to. "Preto si tam bola? Tam kde som ťa videl visieť ako nejaké mŕtve zviera," takto to vyznelo fakt blbo. Ublížene som sa na neho pozrela. Asi si neuvedomil o kom to rozpráva. "Kde to presne ste boli?" pridal sa do rozhovoru Falcon. Áno sme tu všetci, teda tí ktorých tu je treba. Pozrela som sa na svojho hrdinu, ktorý riskoval dosť veľa. "Pred nedávnom som sa vrátila do doby kedy ma mučili. Potrebovala som zložku," na chvíľu som sa odmlčala kvôli dýchaniu. Nevedela som čo vlastne teraz od nich čakám, že pochopia moje konania? "Je v nej všetko, séra, ktoré mi pichali, čo so mnou robili," zhlboka som sa nadýchla. Mala som v sebe toľko chémie, ktorá sa neuberala tým smerom akým som chcela.

"Radšej sa presunieme k tomu čo som zistil," obrátil na seba pozornosť doktor Bruce. Páči sa mi ho tak volať. Ale to by ma Natasha už asi nemala rada. Všetci sme si posadali na zadky. Otočili sa jeho smerom a venovali mu pozornosť, ktorá pred malou chvíľou patrila mne. "Všetky séra viem čo obsahujú, ale bude menší problém," zahľadel sa niekam do diaľky von oknom. "Aký problém," pozastavil sa nad tým Stark. Povzdychol si. "Nech sa snažím ako chcem neviem prísť na to kde ich ona získa keď zmení svet," vedela som, že hneď bude problém. Možno by som vedela o niečom alebo skôr o niekom kto by mi vedel pomôcť. Alebo by som mohla byť rýchlejšia, mohla by som sa tam vrátiť a zobrať ich. Nie, to je blbosť. Inak by som nevznikla ak by som ich ukradla. Ale to by som potom mohla byť inde a dokázať to. Bože, neviem triezvo uvažovať. Mala by som si zájsť pravdepodobne na neskoršiu návštevu. "Nemohol by si z mojej krvi vytvoriť niečo podobné?" zaujímala som sa. "Vieš, to nie je to isté, pretože tvoju DNA by to už nezmenilo. Keďže tvoja krv ju obsahuje. Musí to byť to isté," zamrmlal. To neznamenalo nič dobré pre tento plán, ktorý sa začal rúcať skôr ako začal fungovať. "Musí niečo existovať," tresol do stola Steve. Videla som to v jeho očiach. Ako upadala nádej niekam do hnoja. Myslela som len na to ako sa s ním nikdy nestretnem. Ako nebudem mať žiadnu výnimočnú vlastnosť. "Jedna možnosť by tu bola," ozval sa Tony. "Tak nás nenapínaj" tlačila na neho Natasha. "Môžeš ukradnúť tie séra, ale!" zodvihol prst do pozoru. Obzrel sa po každom v tejto miestnosti. "Nebudeš si asi nič pamätať, nebudeš vedieť čo to je a ako to použiť" začal vysvetľovať to čo som vlastne počuť ani nechcela. "Ale, vždy to predsa má nejaké ale," zasmial sa Barton. "Môžeš však napísať odkaz pre seba, nahrať ho na mohôl," upokojoval nás Falcon. Alebo skôr jeho najlepšieho kamaráta, ktorý asi prestával dýchať. "Nie, to by nezabralo, môže sa to vymazať," zamrmlal Bruce. Ale teraz čím ďalej viac sa mi páčil môj nápad s druhou realitou. Mala by som si naozaj zájsť na návštevu. Prudko som sa postavila od stola a pozrela sa na ich prekvapené tváre. "Musím ísť na návštevu, vrátim sa za hodinu, možno neskôr," s nadšením som odišla z miestnosti.

&&&&&&&&&&&&&&&

Stála som vo svojej izbe. V hlave som sa sústredila na priestor kde by mal byť Steve z druhej reality. Vnímala som jeho pocity, jeho dýchanie a hlavne jeho izbu. Musela som sa dostať tam, aby ma nikto nevidel. Cítila som bielu žiara, ktorá ma obklopuje. Ako sa moje telo v nej stráca. Známe pocity ma sprevádzali až do môjho cieľa.

Otvorila som oči a modlila sa aby som bola na správnom mieste. Musela som si oddýchnuť lebo som bola v tej známej izbe. Nikde tu ale nebol. Neviem kde je, no musím ho počkať. Snáď sa to dlhšie nepretiahne. Potrebovala som od neho odpovede. Stále som mala v mysli jeho. Steve. Kto by to povedal, že ja budem mať tú česť ho aj spoznať? Nie je taký ako sa o ňom hovorí. Je slušný, ale to je len jeho forma. Bože som asi nejaký schizofrenik. Rozprávam sa sama vo svojej hlave. Dlho som tú možnosť nemala, lebo sa dvere otvárali. Vošiel dnu mne stále chrbtom. Niečo niesol v rukách. Žeby sme si urobili filmový večer? Zatvoril dvere a otočil sa. Zarazil sa a mala som pocit, že bude kričať. Priskočila som k nemu a zapchala mu ústa. "Do kelu čo tu robíš," šeptom skríkol. "Pozor na slovník Kapitán," zasmiala som sa. Pomohla som mu zobrať tie jeho veci z rúk. Odkedy žije tak nezdravo? Je to vlastne jeho vec. Posadili sme sa na jeho veľkú posteľ. Zasmiala som sa nad ním. "Teraz vážne, čo tu robíš Kia," nad oslovením sa musela pousmiať. Takto ma volá náš viking. Povzdychla som si. "Vlastne viem ako zachrániť moju realitu, ale potrebovala by som pri sebe niekoho kto by mi vedel pomôcť," začala som jemne. Vyzeral, že stále nechápe o čo tu ide. A tak som sa pustila do rozprávania. "Vieš, musím zohnať séra, ktoré mi privolali schopnosti. Potrebujem zabrániť tomu aby zomrela Natasha a Tony. Ale ak zoberiem séra, tak nebudem si nič pamätať a potrebujem pri sebe niekoho kto mi to vysvetlí," zamrmlala som. Videla som prekvapenie v jeho tvári. Nečakal to. Zamyslene na mňa hľadel. Bez problémov sa usmial. "Kia, som nesmierne rád, že si na to vybrala mňa, ale ak nebudeš mať schopnosti ako sa sem vrátim?" zase som na niečo podstatné nemyslela. Vlastne som myslela, že by mohol presvedčiť mňa. "Mohol by si presvedčiť moje ja v tejto realite," zasmiala som sa. "Nikam som sa ani neposunul, nemám na to podraziť kamoša," povzdychol si. Je dosť dobrý a to je jeho chybou. "Pobozkal si ma?" dobre vedel čo som myslela. "Nie, nedokážem to" zvesil plecia. Pozrela som sa do jeho očí. Pomaly sa začala približovať. Až som nakoniec spojila naše pery v jedno. Hýbala som nimi pomaly aby som si zapamätala ich chuť. Mala som totiž pocit, že to je naposledy čo to robím. Mám svojho vojaka v dobe kde žijem. Ale zaujímalo by ma ako som sa stala kým som v tejto realite. To nie je vlastne zlý nápad. Možno by mi vedel pomôcť. Pritiahla som si ho do hlbšieho bozku. "Vieš, ako som sa k vám dostala?" zaujímala som sa. Posadila som sa k nemu bližšie. "Našli sme ťa na jednej základne hydry. Mali ťa previesť niekam inam, bol tam nejaký robot alebo čo," zamyslela som sa. Čo ak to nebol robot čo ma stvoril ale Hydra. Čo ak tie séra sú na ich základne. "Si si istý?" napriamila som sa. Nevedela som čo si mám o tom myslieť. To že som vznikla tak tu nemusela som u nás. Je to dosť riskantné. "Čo keby sme sa sústredili na niečo iné," zamrmlal a vrhol sa na moje pery. Nenamietala som. Mala som na neho chuť. Je to predsa Steve. Stlačil mi môj pevný zadok. Vzdychla som mu slastne do úst a to ho naštartovalo. Hodil ma doslova na posteľ. Zaľahol ma a jemne sa ma dotýkal. Užívala som si jeho dotyky. Jazyk sa prebil k mojim prsiam. Táto predohra sa mi neskutočne páčila. 

Kto by to predsa len povedal, že dopíšem časť. Aký máte pocit z tohto čo sa tu deje? Prestali sa zaoberať prioritou a riešia zmenu. Ale viem zatiaľ suché bez nejakého deja.