Rozbehla som sa hneď z izby za ostatnými. Chceli nejaký dobrý plán a toto znie tak byť. Obývacia miestnosť bola plná mravu. Všetci o niečom diskutovali. Ale to by som nebola ja ak by som sa nepotkla a nespadla rovno na zem. Ostatný sa na mňa otočili a snažili sa zadržať smiech. "Kam tak ponáhľaš?" zdvihla obočie Natasha. Zodvihla som svoje ubolené telo a oprášila kolená. "Napadla ma úžasná myšlienka," radostne som zatlieskala. Moje nadšenie je hodné malého dieťaťa. Ale to nevadí, bola som tou myšlienkou ako posadnutá. "Tak nech to máme za sebou," zamrmlal Tony. Neriešila som jeho poznámky. Postavila som sa pred nich. "Čo ak by sme sa sem preniesli naše verzie z inej reality, boli by sme tu dvakrát a hlavne by sme mali viac sily," navrhla som nejakú menšiu stratégiu. "Nie je to zlý nápad, ale toto je náš boj," postavil sa Kapitán. Mal pravdu, ale mohlo nám to ušetriť nejaké iné plány a nemuseli by sme volať vojakov od Furyho. "Je to dobrý plán, ale asi to tak fungovať nebude" mykol ramenami Bruce. Nechápala som ich správaniu. "Vieš, mali by sme sa s tým vysporiadať samy a nie otravovať niekoho to má iné problémy," zasmial sa. "Čo ak prídu sem a v ich realite sa niečo pokazí?" postavil sa Tony. "S týmto súhlasím," ukázal na neho Clint. Viem, toto ma ani len nenapadlo. Chcela som len pomôcť. Som zúfala z toho ako to tu je. Možno by som sa mala prestať ľutovať a ísť po svojom. "Netvár sa tak lacino," zasmial sa Tony. Zamračila som sa na neho. "Nie som žiadna štetka," zavrčala som. "Ale správaš sa ako primadona," mykol ramenami. Naštvane som sa zvrtla na päte a odišla preč.

Zabuchla som dvere na svojej izbe. Načo som tu, zbytočne sa snažím. Nikdy ma nebudú brať ako súčasť tímu. Snažila som sa zbytočne. Tu nie je miesto pre moje srdce. Veľmi som sa zmýlila. Predstavovala som si hrdinov inak. Možno by som sa mala pobaliť a odísť. Nebudem si ani veci brať. Ťažko som sa rozhodovala. No vyhrala moja tvrdohlavosť. Budem jednať na vlastnú päsť. Všetko som to zavinila ja, tak to aj ukončím. Je čas sa zachovať ako hrdina.

Sústredila som sa na čas keď som bola ešte v jeho moci. Potrebovala som sa tam porozhliadať. Aby som sa uistila, či som na niečo nezabudla. Cítila som ako sa okolo mňa vytváral vír, ktorý tvoril bielu žiaru. Telo sa mi rozpadalo, žiara sa stupňovala. "Hej, Sask.." počula som hlas. Hlas zanikol spolu s mojou existenciou v tejto realite a dobe. Moje telo sa rozplývalo a presúvalo svoju váhu do minulosti. Neprišla som na spôsob ako to vlastne funguje, len viem ako na to.

Zhlboka som sa nadýchla. Otvorila som oči a pozrela sa pred seba. Podarilo sa to. Som tu. "Kde to sme?" prudko som sa obzrela. "Čo tu do paroma robíš?" zľakla som sa. Ako sa sem dostal so mnou? "Len som šiel pozrieť za tebou a ty si akurát použila svoju moc," mykol ramenami. Nepamätám si, že by to takto bral. "Steve, nemal by si tu byť," chytila som sa za hlavu. Nemôžem tu na neho dávať pozor. Nesmiem ho tu nechať nikde samého. Toto miesto je dosť nebezpečné. "Je to dosť nebezpečné," vzdychla som si. "Budeš sa držať pri mne, ani sa odo mňa nepohneš," musela som sa ubezpečiť, že to takto ostane. Prikývol.

Obaja sme sa blížili temnou kopkou. "Kde to sme," prehovoril pošepky Kapitán. "Tu ma držali," a viac sa nepýtal. Míňali sme jednu tmavú kopku za druhou. Spomienky, ktoré sa mi premietali ma prenasledovali každým dňom viac a viac. Začínala som každé svoje konanie ľutovať. Nemala som nikdy odísť od rodiny. Mala som ostať tam kde som patrila. Zadržiavala som slzy, ktoré som nikdy neronila. Bola som dosť drsné dievča, zabijak, ale to je už dávno preč. Čo som tu vlastne hľadala? Neviem, nejaký malý detail, ktorý by mi pomohol. Bola som rada, že Steve sa nepýtal. Nechal mi priestor, ktorý teraz potrebujem.

Zastala som až pred dverami. Veľké oceľové dvere z vybránia. Tam sa skrýva veľa mojich tajomstiev, spomienok. Musím sa však dostať dnu. Potrebovala som však menšiu zálohu ak by sa niečo pokazilo. Viem, znie to dosť tajomne, ale za týmito dverami sa skrýva všetko čo je spoločné s mojou osobou. Otočila som sa na neho. "Steve, dobre ma počúvaj," počkala som kým prikývne na súhlas. Čo sa aj stalo. "Tam za dverami sa skrývajú tajomstvá zlej moci. Potrebujem, aby si bol opatrný a pripravený ma kryť," nemala som sa výber. "Začínam mať strach čo ma tam vlastne čaká," zasmial sa nervózne. Chápala som jeho strach. Ale kde sa podel ten slávny Kapitán Amerika, ktorý bojuje za spravodlivosť. "Nie sme v žiadnej inej dimenzii, sme v mojej minulosti, ktorú aj ľutujem," povzdychla som si. "Nechcem aby si ľutovala svoje rozhodnutia. Pre mňa si dôležitá," jemne sa dotkol môjho líca. Oprela som sa o jeho ruku a slastne zatvorila oči. Naklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Viem, netrávime spolu veľa času, každý sme na svojej vlne. Mali by sme náš vzťah rozvíjať, ale neviem či to je dobré pre mňa. "Nechcem aby si mal nejakú mylnú predstavu. Steve som vrah, ako môžem byť pre teba dôležitá," stále som nechápala jeho myslenie. "Nerobila si to z  vlastnej vôle," jemne šepol. "V tom je ten problém Steve. Bola som plno pri vedomí, vnímala som a ovládala každý svoj krok. Robila som to z vlastnej vôle," myslím, že toto ho práve odrovnalo. Na jeho tvári sa zjavil mrazivý výraz. Odvrátil odo mňa pohľad. "Ideme, budem ťa kryť" nedokázal to vstrebať. Videla som na ňom ako sa jeho postoj okamžite zmenil. On bol samostatne chodiaca spravodlivosť. Ja som bola jeho pravý opak. Chodila som po svete ako posol smrti a zabíjala ľudí.

Otvorila som pomaly dvere, kde som kedysi sedávala. V tejto miestnosti ma mučili. Obaja sme vošli dnu. Pohľad na moje polomŕtve telo, ktoré viselo na okovách ma zabíjal. Musela som zniesť všetky tie experimenty, mlátili ma až do odpadnutia. Na celom tele moje minulé ja mala rany, celá od krvi. Pohľad na každý jeden šrám na mojom tele, každá jazva, ktorá mi dodnes ostala mi pripomínala čo som si prešla. Slzy, ktoré si našli cestu na povrch ma hanili. Hanbila som sa za to ako som tu vyzerala. Zlosť, ktorá ma pohltila na túto minulosť ma poháňala vpred. Chcela som sa rozbehnúť, ale on ma zachytil. "Chápem ako sa cítiš, vidím ako si trpela" nebol chladný, ale snažil sa byť príjemný. "Nič nevieš," mykla som sebou a chladne sa otočila. Nikto si neprešiel tým čo ja. Ako by on mohol vedieť, ako?  Denne som ronila slzy, prosila som Boha o záchranu. Nikto ma nepočul kričať v agónii bolesti. Nikto mi neprišiel na pomoc. "Prestaň byť chladná," zavrčal. To k jeho postave nesedelo. "Moja minulosť je viac zvrátená ako tá tvoja, ja som sa nerozhodla dobrovoľne, nikto sa ma nepýtal," smoklila som. "Celý čas čo ma mlátili mi nikto nepomohol, elektrika, ostnaté drôty, ako by si niekto s takým skvelým životom vedel predstaviť čím som si prešla," zavrčala som. Kráčala som vpred. Moje telo stále spalo. Nepotrebovala som aby som sa videla.

Prehľadávala som šuplíky, hľadala som niečo čo by mi pomohlo. Toto bola izba, ktorá bola pre neho dôležitá. Mal tu všetko čo potreboval. Chodil sem dosť často a rád. Možno pre moju prítomnosť, možno pre niečo iné. Šuplík, ktorý som otvorila ako posledný bol moja výhra. Všetky dokumenty som zobrala do svojho náručia. Pozrela som sa na spoločníka, ktorý ma pozoroval ako keby sa bál čo urobím. Kývla som na neho a on ku  mne prišiel.

Sústredila som svoju moc na miesto kde som začala. Na moju izbu, ktorá bola mojim útočiskom. Biela žiara znova obklopila moje telo. Steve sa ma dotkol. Premiestnili sme sa do prítomnosti.

Neviem koľko hodín prešlo. Minulosti ide čas pomalšie ako v prítomnosti. Tieto papiere čo som mala v rukách som musela ukázať Hulkovi. Teda skôr Bruce-ovi. Steve odišiel hneď ako sme prišli. Asi som ho týmto stratila, ale musí ma mať rád takú aká som. Nebudem mu klamať. Ja som zabíjala dobrovoľne. Dokonca sa mi to aj páčilo. Áno, aj ja mám temnú stránku, ktorá občas derie svoje chute na povrch.

Anooo... nemurela som :D ale nemala som nejakú chuť písať. Aký máte názor na Kapitána? Vadilo mu, že Saskia zabíjala z vlastnej vôle? Ako sa to bude podľa Vás vyvíjať? Je pravda, že tento príbeh ma dosť pohltil. Dosť som ho zamotala až som sa v ňom sama zamotala. Je jedno východisko, ktoré bude pre nich nasledovať, ale chcem to pekne podrobne napísať. Čo asi tak Saskia brala z doby, keď bola uväznená?