Kapitán doniesol vyčerpané dievča do izby. Potrebovala si oddýchnuť a on to vie. "Možno by sme to mali odložiť," vrátil sa k ostatným blond chlapec. "Nebude s tým súhlasiť," zareagoval Tony. "Lenže, to nikoho nezaujíma," zavrčal. Kapitán sa správa od jeho návratu zvláštne. Všimli si to všetci, už nie je to čo býval. "Mňa to teda zaujíma," postavil sa Iron man Aby mu mohol oponovať. Tony mal k nej dosť zvláštny vzťah. Dlhoval jej za jeho život, kde by bol teraz? Stále pod zemou. Každý si myslí svoje, ale zabúdajú na to najdôležitejšie. Saskia. Dievča, ktoré znamenalo tak veľa, no zároveň málo. "Ty to nechápeš Steve?" rozhadzoval Stark s rukami. Snažil sa im vysvetliť o čo tu ide. "Tak nám to vysvetli," zamrmlala Natasha. Povzdychol si a posadil sa na gauč. "Je to jednoduché, ona tú energiu potrebuje na fungovanie," zamrmlal. Teraz to všetci prestali chápať. Čo to vlastne ten chlap rozpráva? "Čo tým chceš povedať?" zamračil sa Barton. Rukami si prešiel po tvári. "Jej telo je tvorené hviezdou, ale tá potrebuje znova nakopnúť, takže ten kameň potrebuje čo najskôr," oprel sa o operadlo. Každý z našich hrdinov si uvedomil ako sa ich príbeh zamotáva. Veľa vecí, ktoré nedávali zmysel sa vyplavovali na povrch.

Všetci ponorený do svojich myšlienok, ktoré nevedeli nájsť ten správny smer sedeli v spoločenskej miestnosti. Steve sa cítil stratený. Nevedel čo si má o tom myslieť. Mohla im to predsa povedať. Tak prečo sa to tak pokazilo? Ale ak by tu nebola hrozba, neboli by tu oni. Sám začal chápať, že v jeho dobe ho nič nečakalo. Možno si nahováral ako miloval Peggy, ale nebolo tomu tak. Potreboval niekoho kto mu ukáže pravý zmysel života. Našiel to v nej. A teraz by mal o to prísť? Pochopil, ako mu na nej záleží. Spomienky na deň kedy ju videl prvý krát boli neskutočne silné.

Flashback

Vošiel dnu. Zastal hneď na prahu stanu. Zbadal dievča. Červené vlasy, sýto červené. Nádherná tvár, oči mala zatvorené. Vedel, že nie je z tejto doby. Síce ju nepoznal, no tušil odkiaľ prišla. Len musí zistiť ako. Opatrne pokynul vojakom aby odišli. Už keď boli osamote si k nej prisadol. Ležala na lôžku. Bez pohybu ale za to bola nádherná. Opatrne sa dotkol jej tváre. Jeho hebkou rukou prešiel cez jej tvár a odhrnul jej vlasy z tváre. Pod jeho dotykom sa mierne zamrvila. Jeho dotyk jej bol príjemný. Pomaly otvárala oči. Musela pár krát zamrkať, aby sa prispôsobila. Oči je spadli na jeho osobu. Hľadela na neho ako na boha. To bolo tým, že v jeho mladej forme vyzeral neskutočne sexy. „Kapitán," zakašľala. On len prekvapene na ňu hľadel. Poznala ho. Oslovila ho. Čo sa to tu deje? V jeho hlave sa hmýrili myšlienky. Hľadal všetko čo by mu dalo nejaký náznak pravdy. „Kto si," hlas ktorý počula bol tak príjemný. Vedela ako to všetko dopadne. Bude ju nenávidieť. „Som Red Star, som z doby kde si bol pred nedávnom," myklo ním. Kapitán nevedel ako sa zachovať. „Čo tu robíš?" znela jasná a pevná odpoveď. „To ti teraz nemôžem povedať, ale uniesla ma hydra, musela som ísť sem," vysvetľovala ale aj tak to nedávalo zmysel.

End Flashback

Každý z nich mal vlastné spomienky ako sa s ňou zoznámil. Už si začali uvedomovať ako je dôležitá pre ich existenciu. Dokázala neskutočne veľa za tak malú chvíľu. Pre nich bola najväčšia záhada cestovanie paralelnými svetmi. Videli samy seba. Dosť zvláštne pre niekoho kto v také veci ani len neveril.

"Nič iné nám neostáva," postavil sa Rogers. "Čo tým chceš povedať Kapitán," nechápali ostatný. Pozrel sa po každom kto tu bol. Je jedno či sa zapájali alebo nie. "Možno by bolo lepšie ak by sme našli Visiona a doviedli ho späť," dal jasný návrh. "Bez nej to ale nedáme," po dlhej chvíli prehovoril Sam. Ten súhlasil s jeho nápadmi ale nie tak ako by si predstavoval. Dnes je tento nápad katastrofa. Potreboval ale pomôcť jej. "Sme predsa Avengers, tím zabijakov a hrdinov zároveň. Naše chyby sú našimi prednosťami, prečo by sme to nedali?" jeho reč mala niečo do seba. Pre toto bol on veliteľ. Možno bol vo vojne, ale toto je pre neho niečo viac. Chýbalo mu to. Kedysi žil inak, no teraz mu tento jeho štýl vyhovoval. "V tom máš pravdu, spravila pre nás veľa, som jej dlžný za svoj život," postavil sa Iron man. Možno bol egoista, namyslený boháč ale zmenil sa. Žiadne poznámky, žiadne rýpanie. Uvedomoval si vážnosť situácie ako každý v tejto miestnosti. "Ja tak isto, kde by som bola bez nej?" Natasha mala pravdu. Mladé dievča dokázalo prepísať dejiny. Závideli by jej všetci ak by vedeli čo sa deje. Zatiaľ mali akcie v utajení.

"Prepáčte, že meškám," rozrazili sa dvere. Cez oko páska, čierny plášť. Áno je to Nick Fury. Síce vedel, že ho nebudú poslúchať, no potreboval ich. "Nepamätám si, že by ste boli zainteresovaný do tejto akcie," neodpustil si to Tony. "Máte pravdu, ale mám pre vás niečo čo vám pomôže," hodil na stôl nejaké fotky. Tím Avengers si ich zobral do ruky a pozerali čo to je. "Kde ste to zobral?" vyhŕkol Sam. "Kľud Wilson, všetko vám poviem," posadil sa za vrch stôl Fury.

"Sledovali sme Coulsona," odmlčal sa. "Videli sme ako vás napadol a zobral telo robota" a toto ich troška nahnevalo. Ako mohol len tak sledovať útok a nepomôcť im? "Vieme kam šiel, čo všetko chystá," sypal to akoby sa to učil naspamäť. Niečo na ňom nebolo v poriadku. Všimli si toho aj ostatný. Prečo by sa tu inak zjavil len tak? Mali veľa otázok a žiadne odpovede. Potrebovali vysvetlenie. "Nám je to niekde u riti, takže tam sú dvere" ukázal Barton na dvere. "Slovník," zavrčal Kapitán. Avšak túto poznámku nikto neriešil. Potrebovali sa sústrediť na misiu.

V úzadí nepriateľ pozoroval bedru kde bol ten robot. Tak to nazýval. Nebolo to nič viac ako len hrozba. Ale na ich plány to bolo veľmi potrebné. Potreboval dosť silného spojenca, aby dokázal poraziť tím hrdinov. Áno možno bol kedysi jedným z nich, ale to sa časom zmenilo. Nechali ho len tak zomrieť. Vlastne si neuvedomil, že to on riskoval svoj život. Za všetkým hľadal ostatných. "Pane, ako máme postupovať" spýtal sa jeho spojenec. Otočil sa na neho svojou postavou a vnímal ho. "Je na čase pomôcť nášmu priateľovi," pozrel sa na bedru s robotom. Tešil sa chvíle, keď bude bojovať s nimi. Bude neskutočne silný, vedel to. Pozoroval ho ešte v tom čase keď existoval. Bol neskutočne múdry. Videl v ňom budúcnosť.

"Ako je na tom hviezda," kráčal pomedzi jeho vojakmi. Kráčal vznešene ako kráľ. "Pane, stále na tom pracujeme," zamrmlali. Zastal a otočil sa jeho smerom. "Čo som vám hovoril?! Padajte na Asgard a zoberte to čo chcem!" kričal po nich. Pre neho boli neschopný, pretože nevedeli urobiť čo im kázal.

Usadil sa v svojom paláci, ako to on nazýval. Vyložil si nohy a premýšľal ako to bude ak už konečne vyhrá. V hlave mal temné myšlienky. Nevedel kde sa tam vzali, ale poháňali ho vpred.

Áno ozývam sa zase po dlhšej dobe. Nie je to nič moc. Občas sa zaseknem a potom premýšľam čo tam mám vlastne dať. Snažím sa to nejak nezamotať, aby sa v tom nikto netratil.