Avengers sa opäť objavili v laboratóriu, ktoré dobre poznali. Pocit návratu domov znamenal, že ich čaká práca, ktorá zastaví nevyhnuteľné zlo. Pozbierali svoje lenivé a ubolené zadky zo zeme. Oprášili staré kolená a väčšina si dala ruky v bok. „Teraz budeme postupovať ako?" všetky hlavy sa otočili na dievča, ktoré nevedelo prečo sa na ňu pozerajú. Nechápala ako je dôležitá v ich tíme. V inej realite videla ako to funguje u nich. Bola súčasťou tímu, cítila sa tam tak dobre. Ale prečo sa tu cíti ako keby sem nepatrila? Hľadela na nich tak ako oni na ňu. V mysli jej lietalo veľa slov.

Členovia nevedeli prečo je ticho. „Prečo na mňa pozeráte takto?" slová, ktoré opustili jej ústa našli cieľ. Zamračili sa nad jej slovami. Mysleli si, že to vie. „Star, Steve a ty máte zjavne niečo medzi sebou," nadýchla sa Wanda. „A keďže sa v tejto situácii nevyzná ani on ani my," ukázal na nich Clint. „Mala by si nám veliť," dokončil to Thor. Neveriacky hľadela na ich tváre. Povzdychla si a pretrela tvár rukami. „Fajn, Tony potrebujem ťa tu, ostatní oddýchnuť" musela sa dať do poriadku.

Ostatný členovia sa rozhodli akceptovať jej požiadavku. Boli totiž unavení a potrebovali nabrať energiu. Nevedeli ako sa bude pokračovať v misii, ale dôverovali jej. „Myslím, že aj ona by si mala oddýchnuť," povzdychla si Natasha. „Máš pravdu, celý čas pracuje, zachránila nás," podporil ju Barton. Mali pravdu, dokázala zmiasť nepriateľa a pomôcť im. Nikto neveril na také veci ako je osud, ale asi to tak malo byť.

Flashback

Sedela som na posteli so sklonenou hlavou. Celý deň chodím len po doktoroch. Stále je niečo so mnou zle. Celá moja myseľ je zaneprázdnená tým čo budem robiť. Zmierila som sa s tým, že som chorá, nie je to vážne. No pre mňa je to to najhoršie čo som mohla počuť. Mám v živote nejaký zmysel? Akú cestu má moja existencia? Som dosť naivné dievča, ktoré trpí alergiami, rôznymi problémami psychiky. Svet sa proti mne obrátil.

Stavy úzkosti, ktoré som prežívala nikto nechápal. Svalová tetánia? O tej som počula až keď mi ju zistili. Keď ma postihol ten záchvat mala som pocit ako by som prestávala dýchať. Hlava sa mi točila, no reálne som bola v poriadku. Mravčenie a brnenie v rukách ma oslabovalo. Ten pocit na odpadnutie, bolo to ako horor. Každý kúsok môjho tela vedel, že sa niečo deje. Už keď to prišlo prestávala som si to všímať. Áno, bolelo to. Ale nie fyzicky. Svet sa mi pomaly rúcal. Strácala som nádej, môj život sa pomaly zatváral. Vďaka týmto problémom som sa uzatvorila do seba, stala sa zo mňa troska. Stále len depky, žiadny okolitý svet. Nikdy som nepatrila do spoločnosti. Ale teraz som sa cítila viac sama ako obvykle. Problémy ma donútili sa skovať do ulity, brániť sa aroganciou a drzým správaním. Myšlienky boli len zlé. Predsa som chorá, už nie som to zdravé dievča, ktoré milovalo dobrodružstvá. Už som sa neusmievala úprimne. Naučila som sa žiť v tejto falošnej bubline mojej osobnosti. Až som sa tak zamotala, že neviem ísť inou cestou.

Ale prišlo niečo čo ma donútilo zmeniť myslenie. Zmena. Našla som odvahu, aby som prekonala moju myseľ a začala žiť bez ohľadu na to aké problémy moje telo zdolávalo.

End Flashback

Stála som s naším železným mužov v laboratóriu. Obaja sme potrebovali nájsť spôsob ako to zničiť. Teseract je dosť zložitá téma, ktorá je pre mňa tabu. Nepoznám jeho skrytú silu. Čo ak sa niečo pokazí. „Ako si to vlastne predstavuješ?" dal si ruky v bok Tony. Zamyslela som sa. „Toto je tvoja parketa," mykla som ramenami. Zatiaľ čo som sa utápala spomienkou na moju minulosť. Kto by to povedal? Aj ja som mala problémy bežných ľudí. Žila som si bezstarostný život. Samozrejme som mala problémy so svojim životom a hlavne zdravím. Život som nepokladala za dôležitý. Všetko mi bolo ukradnuté. Aký to paradox, keď teraz robím presný opak. Pochopila som aké je dôležité mať zásady a hlavne myslieť na iných a nie len na seba. „Mohla by si pohnúť tvojím krásnym zadkom a pomôcť mi," zavrčal Iron man. Ten chlap je tak otravný. „A vysvetlíš mi ako?" mykla som ramenami. Nevidela som mu do hlavy. Jeho plány boli geniálne občas. „Keďže teseract je energia sama o sebe, mohla by si to absorbovať a počas vyčerpania by sme ho vyhodili do vzduchu," zamračila som sa kvôli jeho slovám. Na jednej strane to nie je zlý nápad. „To myslíš vážne?" zdvihla som obočie. „Iná možnosť nie je. Tvoje telo dokáže absorbovať energiu," zatvárila som sa nechápavo. Bol si tým tak istý. „Tvoje telo využíva nadmernú energiu na premiestnenie časom. Tým pádom vieš narábať aj s veľkým množstvom energie. Je to dosť jednoduchý spôsob," zasmial sa asi nad mojím výrazom. Mala som chuť ho trafiť niečím po hlave. „Neviem čo to dokážem," povzdychla som si. „Nemaj strach odkážem zamrzlíkovi ako ho miluješ," pre istotu odstúpil odo mňa. Kiež by si nebol taký egoista Tony. Ale to som mu nemala to srdce povedať. „Budem sa tváriť, že som to nepočula," prekrútila som očami „radšej poďme to povedať ostatným," zasmiala som sa nad ním.

Clint si varil kávu v kuchyni, kde mu robila spoločnosť Natasha. Sedela za stolom a zamyslene pozerala pred seba. V mysli jej vírili otázky, nedokázala si to pospájať. Všetko sa jej to zdalo neuveriteľné. „Nad čím premýšľaš?" oprel sa o linku Barton so šálkou horúcej kávy. „Je to až príliš zvláštne ako všetko vie, ako to ľahko ovláda," zamrmlala. Mala by byť vďačná za to ako jej pomohla, no stále jej to nesedelo. „Uvažuješ, že tu je vlastne nasadená?" vyslovil otázku, ktorú ona nechcela vysloviť. Rukou si prehrabla vlasy. „Tak prečo by ti pomáhala? Na čo by pomáhala mne?" vošiel do kuchyne symbol Ameriky. Možno to bolo absurdné, ale na tú druhú otázku by aj vedel správnu odpoveď. Obaja sa na neho pozreli so zdvihnutým obočím. „Vážne sa to opýtal," konštatovala Natasha. „Predsa ťa má rada, vrátila by ťa aj tak," zasmial sa Clint. Niečo na tom bolo. Ale či to je pravda nikto nevedel. Samozrejme, Steve Rogers je pre ňu jednotka, ale to jej nebráni triezvo premýšľať. „Uvažujte obaja. Má ľahký prístup k informáciám," napádala ich červeno-vlasá žena. Bola cvičená špiónka, bolo to v jej podstate. „Ty sa nezaprieš Natasha. Mala by si oslavovať svoj život," vkročil k nim aj ich priateľ Falcon. „A k tomu by nám nepomáhala, už dávno by som to vedela," zasmiala sa Wanda. Všetci ostali ticho. Vnímali sa navzájom a myseľ im fungovala. „Asi som len nesvoja, znovuzrodenie nie je moc ľahké," povzdychla si. Nevedela čo sa deje, proste ju niečo nútilo si myslieť.

„Je to vedľajšie, ale teraz by sme sa mali sústrediť na niečo iné" zasmial sa Barton. „Máš pravdu," súhlasil Steve. „Dokážu to?" opýtala sa z ničoho nič Wanda. To bolo to čo potrebovali vedieť. Uistiť sa, že svet bude v poriadku ako aj oni samy. „Sme Avengers, dokážeme všetko," povzbudil ich Steve. Mal pravdu, sú ten najlepší tím aký svet mal. Možno to istou chvíľou vyzeralo zle, ale nie je nič čo by nezvládli. Spolu sú jednotný a nik ich nepremôže. „To máš pravdu, ale teseract je niečo iné," zamrmlal Sam. To je tiež pravda. Všetko má svoje svetlé aj temné stránky. „Máme Red Star, pokiaľ je s nami nič svetu ani nám nehrozí," zamrmlala Wanda. Nebola si ňou stále istá. Vlastne nikto ju okrem Kapitána až tak nepoznal. Ani on, ale boli si bližšie ako s kýmkoľvek iným z tímu. Pre nich bolo to dievča ktoré im pomohlo zachrániť ich priateľov. Neregistrovali ju ako člena, lebo ním oficiálne nebola. Pre nich žiaden priateľský vzťah pre nich nebol. Všetci sa snažili prežiť tak ako vedeli. „Do riti," Stark si neodpustil žiadne pekné slovo. „Máš dávať pozor a hlavne na jazyk," zavrčal Steve. Nemal rád tieto škaredé slová. „Je na čase vysvetliť plán," vniesla sa k nim ako hviezda. Vlasy jej viali vo fiktívnom vetre. 

Troška som tam chcela priblížiť aké mala starosti Red Star počas jej života pred tým ako sa stala tým čím je. snáď to tam pasuje ak nie tak to odignorujte....