Zobudila som sa v miestnosti. u nás je to na vypočúvanie. Nemohla som si pomôcť, ale cítila som sa tak divne. Toto je ako keby som zažívala sen. Už nikdy sa nechcem vrátiť do vypočúvacej miestnosti. je to tu dosť desivé. Nemusela som sa tu rozhliadať. Poznala som to tu aj všade v tejto budove. Každú miestnosť som poznala naspamäť. Čas, ktorý som strávila zatvorená medzi stenami ma naučil veľa vecí. Jednou z nich je dobre si prezrieť miesto kde som zatvorená, poznať každý kút väzenia. Aj keď som tu nebola väzeň, cítila som sa tak. Opretá o stoličku som čakala kedy príde Natasha alebo Fury. Budem nás musieť odtiaľto dostať.

Dvere sa rozrazili a dnu vošiel Fury s Black Widow. Aj som čakala takéto uvítanie. Obaja sa postavili naproti mne. Poznala som ich metódy, ktoré sa snažia na mňa skúsiť. Vystrela som sa a zodvihla pyšne hlavu. Čakal som hoci čo, no nie že do miestnosti vojde Kapitán. Viem, že to nie je náš Kapitán ale aj tak som ho stále milovala. Možno si mysleli, že mu poviem niečo viac. „Musíte tu byť traja? Nezvládnete dievča?" podvihla som obočie s menším náznakom výsmechu. Fury si odkašlal. „Viete, ak ste naozaj Red Star tak vieme aké máte schopnosti," zamrmlal. Stále som však nechápala. „Ak viete aké mám schopnosti, tak viete aj to že ma vy nezastavíte. A mimochodom, ak by som ich chcela použiť už tu dávno nie som," preložila som si nohu cez nohu. Podložila som si hlavu o dlaň, ktorú som oprela o stôl. Zatvárili sa dosť nechápavo. Ako keby nevedeli čo tým chcem povedať. „Vy neviete, čo má Red Star za schopnosti, poznáte len tie, ktoré vám ukázala," wow. Čakala som, že budem tak naivná. Ale mýlila som sa. Moja podoba v tejto realite je dosť vynaliezavá. Možno mám iný priebeh schopností ako u nás. „Kapitán Rogers tu je pre naše bezpečie," odignoroval ma. To znamená, že ak som nebola pre neho v minulosti, nepoznajú moje finty. Ak by som našla ten správny čas, mohla by som to použiť proti ním. „A ako vám pomôže vojak," naklonila som hlavu na stranu. Nedávala som najavo emócie, ktoré vo mne chceli vyvolať smiech. Ako by ma mohol zastaviť on. Ak by som sa chcela premiestniť urobím to. Ale nemôžem sa premiestniť bez môjho tímu. „Má v sebe to isté sérum, takže vás môže dať dolu," znelo to ako keby sa ma chystali zabiť. Ale mňa prestáva baviť táto špinavá hra. Zvykla som si na jeho zákerné plány. „Povedzme, že vás v tom nechám, aj keď pravda je iná," zasmiala som sa. Márnila som tu čas, ktorý som mohla využiť inak.

„Prejdime k veci, kto ste?" treskla do stola Natasha. „Natasha, vieš dobre kto som, Red Star, dievča, ktoré sa náhodou ocitlo tam kde nemalo," mykla som ramenami. Videla môj nezáujem. Chcela ma zlomiť, ale nevedela ako. Nereagovala som na jej metódy ako som to nazvala normálne. Proste som si ju nevšímala. Hľadela som na Steve-a, ktorý ma pozoroval. Bol dosť uvoľnený. Je vidno, že mi verí. „Odkiaľ ste prišli a čo tu chcete!" hodila stoličkou o stenu. Normálne sa napriahla a stolička letela popri mne. No mnou to nehlo. Sedela som bez mihnutia oka. Trénovali ma horšie. Predvádzať sa viem aj ja. Stále som sa správala chladne. Vyžarovala som nezáujem a chlad voči nim. „Saskia," oslovil ma Steve. Ten vedel vlastne jediný moje meno. Väčšinou ma tak volal keď sme boli samy. Otočila som sa na neho. Videla som ľútosť v jeho očiach. „Poznáš ma, vieš aký som, vieš že ti verím," opatrne si kľakol ku mne. Mám pocit, že chce použiť city. „Poznám ťa krátko Rogers, v mojej realite si sa vrátil za Peggy, ja som ťa odtiaľ vytrhla kvôli hrozbe, ktorá ohrozuje moju dobu. Zmlátil si ma ako žito, nenávidel si ma, ale za to si so mnou bojoval bok po boku, ale nečakaj, že ti poviem viac ako som ti už povedala," hľadela som odhodlane na jeho tvár, ktorá sa krivila do krásneho úsmevu. Naučila som sa odosobniť city a prácu. A hlavne si uvedomujem, že on nie je môj Kapitán Amerika. „Máš pravdu, ale viem, že máš chuť povedať ešte niečo," pohladil ma po tvári. „Poznáš ma sakramentsky dobre, ale toto by som vám ja hovoriť nemala, nemám právomoc," rozhliadla som sa na sklo, kde stáli ostatný. „Kto má tú právomoc," ozval sa po dlhej dobe Fury. Zodvihla som hlavu a mierne ju potočila. Nie som si istá ako to je. Ale myslím, že oni teseract ešte majú. „Vy ju máte," jeho oči sa zatvorili na malý moment. „Ako o tom viete?" preglgol. Vedel ak sa to dostane do ich uší už to nezmení. Pozreli sa na neho. „O čom to hovorí?" zaujímala sa Natasha. Odignoroval ju. Podišiel ku mne a sklonil sa. „Ako to viete!" sykol mi do tváre až sa jeho sliny dostali na moju tvár. Utrela som sa do rukávu. „Poviem to len raz Fury, moja realita potrebuje získať teseract aby ho zničila. Tu sa tá vaša zbraň na ničenie a ovládnutie realít vyrába, zastavte to," ak by som mohla dám ho dolu len jedným švihom.

Ako som mala ruky uviazané dlhším lanom som ich len pohybom roztrhla. „Predstavte si, že mi neuveríte, vlastne mi ani neveríte," začala som sa smiať. „Akú má moc polárny panel? Ak Coulson vie ako ho zostrojiť?" zasmiala som sa. „Ten je dávno mŕtvi," odvrátila hlavu Natasha. „Vážne si to myslíte? Pretože mne sa zdá byť dosť živý," ukázala som za nich. Vo dverách stál samotný zlý chlapík.

„Ako si na to prišla?" otázka, jasné, čo by ma tu neprekvapilo? Vnímala som jeho pohyby. Kráčal ku mne, zatiaľ čo ostatný boli prekvapený. „Čo myslíš, odkiaľ mám toto?" zhrnula som si svoje čierne nohavice z uniformy. Tiahla sa mi po stehne veľká jazva. Bolesť, ktorá mnou vtedy prechádzala sa nedala porovnať s túžbou ho zabiť. „Hm..." premeriaval si ma. Ale ja som využila situáciu, vedela som, že toto nie je hoci kto. Videla som ten náznak úsmevu a hrdosti. On je ten čo zobral teseract. Ale necítim ho tu. Len menšie kúsky. Musel ho stratiť a prišiel si ukradnúť nový. „Stratil si ho, a teraz si si prišiel ukradnúť ich?" zavrčala som. „Tak nejak," mykol ramenami. Čo sa ešte môže stať? Vytrhla som štít našej legende, teda ich legende. Hodila som ho po chlapovi oproti mne, no vyhol sa. Tak som sa rozbehla spravila pár výpadov a ranou šiel k zemi. Neriešila som ako sa pozerajú. Toto je realita, ktorá sa odohráva všade nie len tu. Využila som ich nepozornosť na útek.

Bežala som uličkami, chodbami len aby som našla mojich priateľov. Neznášala som to tu pre tie ich sprostosti. Vďaka bohu, že väzenie nie je naozaj v podzemí. Ako by som sa odtiaľ dostala. Vedela som už z našej reality o tom ako ich vyradiť.

Rozrazila som dvere a hneď šla k počítaču. Zadala som pár čísel, skôr číselný kód na odomknutie ciel. Tie sa otvorili. „Ideme, nemáme veľa času," kričala som na nich. Ale to by nebolo ono ak by sa niečo zase nepokazilo. Pred dverami stáli asi desiaty vojaci. Už som sa chystala rozbehnúť. No niečo ich skolilo k zemi. Padali ako hrušky, ktoré hnili. Vnímala som pohyby, ktoré nás zachránili. Zastal v pohybe. „Bežte, verím ti," usmial sa na mňa. Bol dokonalý. Páčil sa mi viac ako ten náš. Lenže to už je o inom. Sem nepatrím. „Ďakujem Steve," pohladila som ho po tvári. „Proste ju len pobozkaj a ona sa podvolí, ver mi," zašepkala som mu do pier.

Celý tím bežal ako o život. Ale ja som nemohla odísť na prázdno. Zabočila som k schodisku. Potrebovala som to získať. Nepotrebuje ho tu. Ale čo ak zničíme len jeden a všetky kamene sa zničia samy. To nie je zlý nápad. Ale ako by sa to dalo. „Tony, dokázal by si vytvoriť niečo čo zabezpečí zničenie kameňa? Tak aby zničil svoje kópie v multi-vesmíre?" otočila som sa zadychčaná na svojho spojenca. Zamyslene sme stále bežali až sme sa blížili ku dverám. „Myslím, že niečo také existuje," to mi stačilo na to aby som konala v rámci mojich možností. „Poďte bližšie k sebe, pochytajte sa," rozkazovala som ako kapitán. Nepotrebovala som viac ako Tonyho slová. Verila som v jeho genialitu. Nie raz zachránila svet.

Zatvorila som oči a bez premýšľania preniesla skupinu žoldnierov na miesto, ktoré ani neviem čo bolo. Pokiaľ som bola v panike, zmysli ma nepočúvali ako som si to predstavovala. Ružová cesta, stromy, ktoré vyzerali ako cukríky, či lízanka. „Sme v kóme?" Wanda reagovala pohotovo. „Neviem kde sme," otáčala som sa okolo seba. „Možno by sme sa mali dostať späť na základňu," navrhol Steve. Môj Steve. „Nemáme čo stratiť, teseract sa len tak nevyčerpá," pritakal Thor. Ale ja som videla problém niekde inde. „On už slabý je," šepla som. Čo nedávalo samozrejme zmysel, ak Thor tvrdí opak. Moc v ňom nemôže zhasnúť.  

Dnes taká časť nudná... :D aby ste sa doma v toto škaredé počasie nenudili... u nás snežilo skoro celý deň