Prebudila som sa na miernu ťarchu na mojom páse. Pomaly som otvárala oči, pretože mi tu niečo nesedelo. Nepamätám si, že by som bola s niekým v izbe. Zamrvila som sa a dotyčná osoba niečo zamrmlala. Opatrne som sa otočila a naskytol sa mi pohľad na spiaceho veliteľa našej skupiny. Troška som zalovila v tej mojej pamäti. V noci mi prišlo nevoľno a on ma zaniesol do laboratória. Pomohol mi a postaral sa o mňa. Bol tak blízko. Mohla som si ho poriadne prezrieť. Jeho rysy ma neskutočne udivovali. Blond vlasy mu padali do očí, ústa mal mierne pootvorené. Musím uznať, že počas spánku vyzeral tak zraniteľne. A keď neotváral ústa bol aj dosť príjemná spoločnosť. Rukami pevne zvieral môj pas. Už som zabudla aké to je spať vedľa niekoho. Vzhľadom na to, že toto som si kedysi želala je to až moc nereálne.

„Baví ťa pozorovať ma?" už od rána je dosť výrečný. „Prepáčte Kapitán, už sa to nestane," otočila som sa na svoju polovičku postele. Cítila som sa dosť trápne. „Mal by som už ísť," zamrmlal a hneď sa aj postavil. Neriešila som to. Nemal tu dôvod ostávať. Pomohol mi a šiel po svojom. Ako to včera povedal, som len jeho povinnosť. Môže spokojne spať, člen jeho tímu je v poriadku. Dosť ma to aj zamrzelo. Cítila som sa ako zbožie, tovar, ktorý musí ostať v celku. Vydýchla som si ako sa len dvere za ním zatvorili. Potrebovala som si riadne oddýchnuť. Bola som ešte unavená. „Fury nás zvolal," vbehla mi do izby Natasha. Zanadávala som si popod nos. Čo chce od nás ten idiot. Áno nazvala som ho takým slovom. Už ma to tu všetko hnevá. Prišla som sem za iným zámerom, ale musím sa tu srať s takými sprostosťami. Hľadala som len útočisko.

Tresla som dverami. Posadila sa na svoje obvyklé miesto v zasadačke. „Počkáme na všetkých," zahrmel jeho hlas. Moc som to ani nepočúvala. Ale bolo mi jasné, kto to tu chýba. Tony. Večne aktívny slovami, jeho slovná zásoba disponuje ukážkovo. „Som tu," zvonivý hlas playboya. To mi tu ešte chýbalo. Prestala som ho počúvať radšej. „Konečne ste tu Stark," zamrmlal Fury. Jeho slová ma dosť iritovali. Ponúkol mi miesto v Avengers, ale komu sa teda zodpovedajú. „Na to najlepšie sa predsa čaká," tleskol rukami.

„Mohli by sme prejsť k veci?" založila som si ruky na prsiach. Nemala som náladu tu vysedávať, chcela som si ísť po svojom. Možno by som mala začať aj niečo robiť s tým prečo som sem aj prišla. Fury podvihol obočie. „Máte pravdu, ideme rovno k veci," jeho hlas bol tak rázny, až sa mi chcelo spať. Vyložila som si nohy na stôl a čakala čo z neho vylezie. Videla som tie zvláštne pohľady na moju osobu, ale nejak som to neriešila. Moje správanie bolo iné, neviem asi to je tým ako ma mal v jeho moci ten idiot. Fury si odkašľal, zobral si do rúk zložky, ktoré mal na stole. „Mám pre Vás misiu," a to som už prestala počúvať. Uvedomuje si, že kvôli čomu toto všetko vzniklo zase? Mali sme iné problémy ako jeho misie, ktoré nemali význam. Všetko čo som tu robila som robila preto aby zničili ich. To zlo, ktoré sa tu zrodilo vďaka tejto organizácii. „Plán nechávam na Kapitánovi," posledné slova, ktoré som počula z jeho úst.

„Nikam nejdem a nemali by ste ani vy," pozrela som sa na mojich kolegov. Postavila som sa a začala som sa prechádzať. Nemohla som dopustiť aby odviedol pozornosť od niečoho kvôli čomu som utiekla z podsvetia. „Agentka vysvetľujte," zavrčala som. Nie som to čo po mne chce. „Nie som žiadna agentka, nezabúdajte ako som sa sem dostala," zasmiala som sa. Nepotrebovala som ich, na čo som sa potom snažila. „Neprišla som sem aby ste si zostavil opäť tím, nevrátila som ich sem aby ste sa stal opäť niekým," odmlčala som sa a pri tom som sa pozrela na svojich kolegov. „Zabudli ste na Lokiho? Alebo na Vášho skoro mŕtveho agenta?" rozhadzovala som rukami. Nemohla som sa prizerať ako si to tu pokojne vedie, ako by zabudol na náš problém. Nikoho nezaujímajú jeho misie.

„Máš pravdu, keď som sa tu už objavil, mali by sme riešiť problém, ktorý je na prvom mieste," otočila som sa na nášho veliteľa. „Nie je naša priorita ten čo vytvára séra a hlavne nejakú zbraň?" ozvala sa Wanda. „Ja som tu šéf, nie vy," zapojil sa Fury. Vážne si o sebe myslí, že je niečím takým? „Vy tu už dávno nie ste šéf," otočila sa Natasha na Kapitána. „Má pravdu, on bol náš jediný veliteľ," ozval sa Clint. Musím povedať, že dosť spolu všetci držia. To som ja nikdy nepoznala. Vždy som bola niekým kto bol ako odpad. „Nezabudnite prečo sa toto deje! Keby som tu nebola vy by ste sa nevrátil," zavrčala som. Strácala som sa vo všetkom. V mojich pocitoch. Nemohla som dovoliť, aby sa niečo stalo. Teraz určite už plánuje nejaký útok a my sa tu serieme s nejakými misiami. Buchla som rukami do stola. Už som toho mala neskutočne dosť. „Upokoj sa," Tony sa snažil ma upokojiť. Ale nepomáhalo mi to. Adrenalín sa vo mne stupňoval a ja som to potrebovala so seba dať von. Vybehla som zo zasadačky.

Chodbami som bežala ani neviem kam. Zastala som na rohu chodby smerom k izbám. Oprela som sa o stenu. Snažila som sa upokojiť svoj dych. Adrenalín stúpal a ja som nemala veľa možností. Je to ako nejaký záchvat. Potrebujem to zo seba dostať. „Hej, si v poriadku?" jeho som tu nepotrebovala. Pribehol ku mne. Dýchala som prudko. „Ja, do riti, nemôžem, ten adrenalín," nevládala som rozprávať. Ja viem, je to zvláštne, ale to sérum vo mne to spôsobuje. Presne neviem čo ešte dokážem ale musím sa naučiť kontrolovať. „Hej, dýchaj, pozri sa na mňa," snažil sa ma zaujať. Pozrela som sa do jeho očí, videla som v nich strach. To som ešte u neho nevidela. Neskutočne zvláštne to bolo. Ako som sa ponárala a strácala v oceáne, ktorý mi pripomínali jeho oči. Rozvíjal sa vo mne blažený pocit. Do čoho som sa to zamotala?

Panikárila som. Neviem ako sa to stalo ale jeho pery sa prilepili na moje. Ostala som prekvapená. Ale zafungovalo to. Adrenalín pomaly ustupoval. Ale to mi nestačilo. Ani som si neuvedomila, že je to on. Proste vo mne vzplanula vášeň. Objala som ho okolo krku a pritlačila k sebe. Spolupracoval. Jemne ma bozkával a dotýkal sa môjho chrbta. Ruky mu prechádzali po celom mojom tele. Nemohla som si pomôcť. „Nemali by sme," na chvíľu som sa odlepila od neho. „Ale môžeme," zasmial sa. Viac mi nebolo treba počuť. Vrhla som sa na neho ako šelma. Zatiahol ma do izby, doslovne ma hodil na posteľ, vrhol sa na mňa ako by som bola posledné pivo na svete.

(O niekoľko minút neskôr)

Ležala som nahá na posteli pod perinou, vedľa mňa oddychoval chlap, ktorý ma nenávidí. Nemôžem uveriť, že sa to stalo. Nemalo sa to stať. „Ja" nevedela som pokračovať. „Stalo sa to, stalo, musím povedať, že to bolo úžasné," zasmial sa Steve. Vážne to je ten chlap ako na začiatku? „Prečo si zrazu zmenil názor?" zaujímala som sa. Často sa mi takéto niečo nestane. „Nikdy som iný názor nemal, len som si nevedel urovnať všetko v hlave," opatrne začal. Tým mi chce povedať, že ma mal rád? „Už keď som ťa uvidel v mojej realite som k tebe niečo cítil," ale stále to nebolo to čo by bolo správne. Chápem, že toto bolo náhodné. Vyspala som sa s Kapitánom. Čo som to len urobila? „Mali by sme sa vrátiť k tomu, prečo si ma sem priviedla," usmial sa. „Máš pravdu Kapitán, ideme na to," zasalutovala som a postavila som sa z postele. Teda skoro. Steve ma stiahol k sebe do postele. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Usmiala som sa sama pre seba. „Teraz môžeme ísť," postavil sa z postele. Wow, ten zadok. Teraz sa budeme tváriť ako keby sa nič nestalo? Neviem, ale to zistím.

„Mali by sme ísť, Saskia," ako ja neznášam toto meno. „Vieš ako ma máš oslovovať Rogers," zavrčala som. Pritiahol si ma do jeho objatia. „Red Star," pobozkal ma „By sme mali byť nenápadný," znova ma pobozkal. Aj som to čakala. Ale neviem ako sme na tom. „A teraz do práce Avengers," zasmiali sme sa.

Nejako nie som spokojná s časťou, ale verím, že sa Vám bude páčiť. Aký máme názor na Kapitána. Myslím, že je náladový ako žena keď má svoje dni.