„Stark!" vrčala Natasha na celý sklad. Alebo to nazvime základňou. Prišpendlená ku stene ledva dýchala. Nepriateľ ju držal pod krkom a ona sa nevedela brániť. Red Star bola niekde v neznáme, ktoré nikto nevedel vypátrať. Skupina hrdinov, ktorí sa snažili navrátiť opäť čelila zlu. Chceli len zachrániť ich priateľku, novú priateľku. Naposledy ju videli, keď ju uniesli. Ale to je teraz nepodstatné, pokiaľ nemajú plán. „Už idem," s nezáujmom sa ozval v slúchadle hlas Tonyho. Iron man akého ho pozná svet nič krajšie nepozná. Pôsobí dosť detinsky, ale za to šarm mu nechýba.

Stena základne sa roztrieštila a padla ako domček s kariet. Za ňou stál s napriahnutou rukou hrdina, ktorý pred tým tvrdo spal. Druhú ruku vystrel a zasiahol jeho nepriateľa. Natasha sa pod náporom kyslíka začala zvíjať. „V poriadku?" pomohol jej na nohy Spider man. Áno, stále je to tu dieťa, ktoré sa hrá na hrdinu. Počas občianskej vojny, medzi Kapitánom a Tonym ho naverbovali a teraz je tu. Potreba mať mladšie verzie hrdinov je pre svet motivácia sa nebáť. Ukazujú všetkým, že svet nepadne. Lenže časy, kde boli hrdinovia pominuli. Je čas opäť povstať a prestať sa hrať na spánok medvedí.

Black Widow si oprášila kolená. Pohodila vlasmi a pozrela sa na zbytok tímu, ktorí sa sem stihol dopraviť. Bola tak bláznivá. „Čo ťa to napadlo?" „Mala si nás zavolať, prečo si sa vystavila riziku?" prekrikovali sa jeden cez druhého. Samozrejme, že mali o svojho člena strach. Ale mala počkať. „Musela som konať, nemohla som dopustiť aby sa jej niečo stalo," zavrčala. „Čo sa stalo? Kde je?" rozhliadal sa Bruce.

Flashback

Počítače začali blázniť. Všetko pípalo. Červená bodka, presne tá ktorá ukazuje jej polohu začala žiariť. Šťastie, ktoré v sebe objavila nevedela popísať. Nemohla si dovoliť čakať na to kým sa všetci zvolajú. Natasha nabehla do jetu a ani nepremýšľala čo sa deje. Bola celá bez seba, pretože sa ju konečne podarilo nájsť.

Nasmerovala všetky súradnice a nechala zapnutého autopilota. Zatiaľ čo autopilot riadil, ona si pripravovala veci na boj. Čakala kým toto príde. Niekoľko dní bez jej záchrankyne. Všetci hľadali ale nič nenašli. Ona jediná to ešte nevzdala. Čakala kým to začne byť zaujímavé, ale netušila čo ju čaká až príde na miesto. Navliekla na seba jej dres, uniforma. Spomienky, ktoré sa plavili v jej mysli nemali konca kraja. Snažila sa sústrediť, ale všetko to bolo reálne, tak reálne. Prechádzala sa po jete bez problémov. Nevedela čo ju čaká ani ako sa bude musieť zachovať. Či tam vôbec nájde dievča, ktoré ju vrátilo medzi tieto hlavy múdre. Musela sa rozhodnúť, pošle upozornenie ostatným na základňu? Ale v tom ju napadla jedna vec. Predsa spustili umelú inteligenciu. „F.R.I.D.A.Y si tu ?" znela ako blázon. Rozprávať sa sama so sebou? „Áno agentka?" ten hlas počítača ju nikdy až takto netešil. Tušila, že to nedopadne dobre, ale aspoň sa pokúsi poslať správu pre záchranu. „Odkáž ostatným čo sa deje. Všetky moje súradnice podaj priamo tímu, nikomu inému," dala jej jasné inštrukcie. Potrebovala mať istotu a nádej. Ťažko sa orientovalo tam kde sa skončilo. Viac sa už umelá inteligencia neozvala. Cítila ako sa quinjet spomaľuje, pripravuje sa na pristátie. Nemala strach, nemala ani kúsok obáv. Nič iné ako túžba ju vidieť dodávala agentke silu.

Opatrne vyliezla zo svojho dopravného prostriedku. Nikde nevidela žiadne stráže. Preto sa pomaly blížila ku vchodu. Musela nájsť miestnosť s kamerami. Chcela vedieť kde to dievča držia. Musela to spraviť. Síce to že bola sama jej moc nepomohlo. Míňala rôzne dvere, ktoré nepatrili miestnosti, ktorú hľadala. Zatiaľ nevidela nikoho kto by jej skrížil cestu.

Po asi hodinovom blúdení našla miestnosť, ktorú hľadala. Počítače dokázala ovládať, nebol pre ňu problém získať záznamy z kamier. Prezerala záznam, kde ju videla. Ale stalo sa niečo zlé, alebo dobré? Videla ako ju obklopila biela žiara. A zmizla. Ešte také niečo nevidela. Kým sa otočila na odchod už ju držal nepriateľ pod krkom.

End flashback

Všetko čo sa udialo im vyrozprávala. Nechceli jej veriť. No ale záznam nemala pri sebe. Nemala im to ako dokázať. „Možno že sa vrátila do minulosti celým telom," postavil sa Bruce. Tony sa na neho zahľadel. Začal uvažovať. „Máš pravdu, je to jej schopnosť predsa," zamrmlal Tony Stark. Mal aj pravdu, ale to oni nemohli vedieť. „Čo ak sa vrátila za Kapitánom?" Falcon sa potešil tejto myšlienke. „Tak nám neostáva nič iné ako čakať na naše dievča a deduška," zasmial sa Stark a ostatný s ním. Ale mal pravdu. No nevedel, že dlho čakať nikto nebude. Čas plynie v minulosti inak. Tam ubehne deň a v realite len hodina. Všetko to do seba zapadalo ako domček z kariet.

Zatiaľ čo sa Avengers snažili premýšľať o možnostiach kde je ich kamarátka, niekto iný plánoval. Roztiahnuté ruky, ktoré sa opierali o murovaný stôl. Hlava ponorená v papieroch, ktoré sa snažil dať dokopy. Pred sebou mal mapu celého sveta. Potajomky si budoval armádu, ktorá mala na čele robota. Zásterka, ktorá nebola reálna. „Môj pane, stroj nie je ešte pripravený," jeho podriadený sa obával čo sa bude diať. „Polárny panel, bude zostrojený do konca tohto týždňa, nájdite spôsob tú hviezdu dostať," od nervov nevedel ani rozprávať. „Ale, ale, ale, ale...." koktal jeho pomocník „ako pane?" nevedel nájsť spôsob ako dostať k sebe hviezdu. Svet sa rázom búril. Otočil sa a v očiach mal číre zlo. „Vieš kto ja som? Som Pán zla, ten čo prišiel z iného sveta," smial sa ako šialený. Hromovým hlasom sa niesol ten zlovestný smiech, blázon. Čistý blázon. Tak ho poznal každý kto pre neho pracoval.

Hrdinovia dnešnej doby sa snažili byť nápomocný. Nedokázali sedieť len tak a nič nerobiť. Museli jej pomôcť. Hľadali rôzne nápovedi, ktoré by im priniesli informácie o nepriateľovi. Keď v tom zacítili malé chvenie vo vzduchu. Zastali v pohybe. „Cítite to?" ozval sa neisto Clint. Nebol jediný. „Nejaké vibrácie, ako vtedy keď...." a zasekol sa. Tony Stark, inteligentný chlap, ktorý dokázal používať mozog na vysokej úrovni. Otočil sa na päte, išiel chodbami celej jeho budovy. Všetci šli za ním, pretože vedeli o ňom aký je nápaditý.

Sedel za stolom, premýšľal, ako by to ale bolo možné? Tie jeho myšlienkové pochody sa u neho ťažko riešili. „F.R.I.D.A.Y otvor zložku prvej misie Avengers" zahlásil Iron man. „Áno pane," odvetila umelá inteligencia. Pred ním sa zjavila zložka, ktorú nechcel už nikdy otvoriť. „Prečo si to otvoril?" zaujímala sa Wanda. Tá s nimi ešte nebola. Nemohla tušiť čo sa v tej položke skrýva. „Pretože tie vibrácie som už zažil, všetci ktorí sme začínali spolu sme to zažili," zamrmlal. Stále im to neprišlo na um. „Ty chceš povedať, že...." zasekla sa Natasha. „Presne to chcem povedať" zavrčal. Hnevalo ho to. Ako ho to nemohlo napadnúť. „Ale ako je to možné?" zavrčala aj Natasha. Zbytok tímu sa na nich dvoch pozeral. Im to ešte neprišlo na um. Ako by aj mohlo. Ale prvá misia sa vždy vryje do pamäti. Nech to bolo ako chcelo, čakali len kedy s vrátia z minulosti.

Viem, neskoro, ale niekedy si to musím premyslieť ako to bude aj vyzerať. :D Ale, dámy, čo myslíte, o kom to Tony a Natasha rozprávali?