Hneď ako boli oslobodený spod prehry. Bojovali ako vedeli, ale vojaci pribúdali. Nemali toľko sily. Keď okolo Natashi preletel známy štít mala pocit ako by sa vrátil. Zahľadela sa na miesto odkiaľ to išlo. Zbadala osobu, ktorá sa hýbala a bojovala zdatne. Keď si porovnala jeho a ju videla v nich tú istú osobu. Nevie síce kde vzala štít jeho kamaráta, ale ďakovala za to. Vnímala každý jeden pohyb, ktorý to dievča dalo zo seba.

„Je to ako zázrak," postavil sa vedľa nej Barton. Jej najlepší priateľ a partner v práci. Založila si ruky na prsiach a neveriacky krútila hlavou. „Ako keby to bol on," povzdychol si Banner. Zatiaľ čo sa dohadovali ona bojovala. Hlavy padali. Barton jej chcel pomôcť, ale Ant-man ho zastavil. Chcel vidieť ako dokáže to dievča bojovať. Nemal strach, že by sa jej niečo stalo. Bojovala ako keby sa s tým narodila. „Páči sa mi, je dosť dobrá," okomentoval to Peter. Spider man sa oprel o stĺp, ktorý sa nachádzal za ním. Nikto z nich si však nevšimol desať agentov nepriateľa ako sa k nim blížia. Ako by aj mohli. Ohúrenie schopnosťami, ktoré má Red Star je obdivu vhodné. Spomínali na čas, keď ich tím bol pokope. Teraz sú to len trosky, ktoré sú v štádiu obnovy.

Stál vysoko nad nimi. Pozoroval každý ich krok. Lenže on nechcel zasahovať. Nikto z nich nemá vedieť kto to je. Snaží sa skrývať. Nepotrebuje ich pozornosť. Plán, ktorý vymyslel je dosť náročný aj na neho. Zaprel sa o ruky, ktoré dlaňami položil na malý výčnelok paluby. Nie, jeho existencia sa nenachádzala v aute. On bol v riadiacej miestnosti. Dokázal sa skrývať roky. Ešte nikto na neho neprišiel. Každý krok, ktorý urobil v svojom veľkolepom pláne mal jasný ťah. Spôsob akým sa skrýval a neukazoval dokázal nahnať strach. Zmiatol každého kto sa okolo neho motal. Nechal ich veriť iba jednej ilúzii. Tak skutočnej, že samotná hrdinka v ňu uverila. Áno, vieme ako to býva klamné. Presne tak ako teraz.

Vnímal jej pohyby. Spomínal na časy, keď takto bojoval jeho nepriateľ. Vlastne sú nepriatelia doteraz. Chcel sa všetkým pomstiť za to ako sa k nemu chovali. Hral sa na dvojitého agenta len aby dokázal získať čo potrebuje. Red Star bojovala odvážne. Presne to chcel docieliť. Ale počas sledovania zistil iný priebeh séra. Nebol tak účinný ako u Kapitána. Niečo tam proste chýbalo. Nemala také svaly ako si predstavoval. Všetko to bolo iné. Musel zistiť čo presne sa stalo v jej tele. Potreboval získať krv. Jej vzorku krvi, aby vedel zistiť čo je iné v jej krvi. Jeden agent za druhým padali dolu s bolesťou. Alebo mŕtvi.

Barton s Petrom sa otočili v bojovej pozícii. Obaja počuli tie kroky, ktoré sa k nim blížia. Tak isto ich pohyb nasledoval zvyšok party. Vojaci nemali ani čas čakať a už sa to blížilo k vrcholu. Celou základňou sa ozývali rôzne zvuky. Boj pokračoval a bez nejakých zásad. Čo nepatrilo k dobru padalo dolu ako kopa šrotu.

Päsťou udrel do dreveného stola. Hnev, ktorý ho ovládal nemal konca kraja. „Ako je to možné?! Je to len partia zabednencov, stratenej existencie," mrmlal si pre seba. Poslal na nich celé vojsko. Chcel ich proste odstrániť z tohto sveta. Potreboval mať čistý štít. Ale ako sa mal pozerať na to ako padajú jeho poddaný. Zvláštne to oslovenie, ale on ich tak bral. Snažil sa to spracovať. Hľadal východ ako sa zbaviť toľkej sily pod jeho strechou. No márne. Musel sa rozlúčiť so základnou, ktorá znamenala pre neho domov. Býval tu nehorázne dlho. Toľké pokroky sa tu diali.

Vzdychol si a bez náznaku straty roztrieštil zrkadlo, ktoré viselo oproti nemu. Jeho mohutné telo oprel o studenú stenu. Vnímal každý ťuk jeho srdca. Potreboval sa upokojiť. Neschopnosť. Tak by to dokázal nazvať. Pod náporom hnevu zhodil všetko čo mal na stole. Nevidel zmysel sa utiekať v malej veži, kde nie je ani v bezpečí. Vojaci tasili rôzne zbrane, ktoré nevedel ani sám identifikovať. Všetko to bolo ako sen. Avengers sa zosúladili a bojovali proti jeho masívnej armáde.

Odkiaľ sa ich tu toľko vzalo? Otázka, ktorú si kládol nejeden člen tímu. Red Star, ktorej ešte ani meno nepoznali bojovala so štítom, ktorý jej dodal sebadôveru. Wanda pomocou jej kúziel likvidovala komando najlepšej jednotky ich nepriateľa. Pot jej stekal po tvári a v nápore emócii sa rozplývala jej sila po okolí. Ako dokáže jedno dievča spojiť tak dávno rozbitú spoločnosť nadaných ľudí. Predsa jej bojovnosť, stavba pri boji upútala pozornosť všetkých. Pravda je, ako veľmi ju porovnávali s Kapitánom. Videli v nej nádej pre ich znovuzrodenie. Svet je stále plný zla. Každý to vie. No predsa sa k tomu nikto nepostavila ako mal. Nechali to tu všetko len tak padnúť, žiadna ochrana, žiadna sila a žiadny raj. Len zem plná hnusných vrahov, ktorí bojujú za zlo. Hydra je zlo. To však nikto nechápe. Ako zmizli z tohto sveta, zmizli aj ich obdivovatelia. Nemali žiadne vzory ľudia. Deti sa krčili v rohu ich izieb.

Princíp tejto misie je aby zničili túto základňu. Aj sa to darilo. Preto sa zjednotili do stredu miestnosti a opreli sa o svoje telá zároveň. Mali chuť sa zasmiať, ale strach z nepozornosti to nikomu nedovolil. Spotený a skoro bez energie sa snažili pozbierať posledné sily, ktoré im ostali. Natasha jej mala až, až. A vtom sa stalo niečo zaujímavé. Začala sa smiať. Proste ako stála v strede sa začala smiať a v ruke zvierala štít legendy. Čo jej prišlo smiešne? Nikto nevie. Nemo na ňu pozerali a hľadali nejaké znamenie. Znamenie, ktoré im ukáže ako to bude pokračovať. Brali ju za veliteľa. Začali jej veriť viacej ako pred tým. Už neboli bez svojho nadriadeného.

„Aká to absurdnosť. Zvieram v ruke štít legendy a vy idete po mne ako po by sa nechumelilo," zasmiala sa ako blázon. Čo sa to s ňou deje? Začala šalieť? Iné by nikoho ani nenapadlo. Lenže ona to vedela. „Máte strach, že sa objavil niekto kto ho zastúpi?" zaprskala. „Nemajte strach, ja nie som on, som ešte horšia, len sa bojte," a teraz bola pohltená do svojej práce. Človek si to ani neuvedomí, ale toto je život, aký si človek nevie vybrať. Toto si vyberá len náhoda osudu. Vždy sa dá totiž dopadnúť horšie ako teraz.

Dievča už so sýto červenými očami vyžarovala auru. Oči jej menili farbu len v nápore hnevu. Nemal by ju nikto otravovať. Nedokázala rozlíšiť okolie. Čo je dobré a čo zlé. Smiať sa ale neprestala. Ba naopak. Smiala sa viacej. Snažila sa vymyslieť taktiku. Potrebovala čas. Ale pochopila, že sa už mení. Jej telo naberá silu, ktorá sa nevidno. Ale súper ju cíti dosť. Neviditeľné svaly sa plynuli ako rieka cez pole. Jej výhoda bola v prekvapení. Sérum, ktoré jej dali účinkovalo rovnako ako kedysi. Len jej sa neukazovali svaly. Dokázala to ovládať len návalom hnevu a adrenalínu. Sama nevedela ako to celé funguje.

Natasha neváhala a vydala sa do stredu a začala bojovať. Ako keby sa odniekiaľ vynorili. Jej pohyby, ktoré zložili kohokoľvek účinkovali. Chcela mať túto misiu čo najrýchlejšie so sebou.