Večer, keď mal Timo hotové všetko do školy, sadol si za stôl a do hrubého zošita, ktorý si kúpil z vreckového, začal písať príbeh o Thundermanovi.

Išlo to však dosť ťažko. Timo rozmýšľal ako začať. Ohrýzal koniec pera a uvažoval.

Napokon sa predsa len rozbehol. O chvíľu pero tancovalo po papieri a prenášalo naň Timove myšlienky.

Vysoké teploty neboli v meste Enderville vôbec zriedkavé. Preto tam boli na jar a cez leto búrky. Tieto búrky boli sprevádzané silným hrmením a veľkým množstvom bleskov, ktoré križovali oblohu. Neraz sa stalo, že udreli aj do zeme. Mnohí obyvatelia Endervillu mali z búrok strach. Keď nejaká prišla, rýchlo sa niekde skryli. A tí, čo nemali kde, sa modlili, aby ju prečkali v poriadku.

Timo rozmýšľal ďalej. Tentoraz si poťahoval pramienok vlasov a uvedomil si, že mu narástli už pod bradu. Uvažoval, či si ich dá o pár centimetrov skrátiť, alebo ich nechá tak. Dá si ich skrátiť vzadu a na bokoch a ofinu si nechá. Práve jeho vzhľad podnecoval Dávida Gošlára, aby o ňom občas hovoril v ženskom rode a oslovoval ho Timea Brezovská. Timo sa zamračil, odohnal Dávida z mysle a vrátil sa naspäť k príbehu.

Presne toto sa stalo chlapcovi menom Simon, ktorý išiel zo školy. Zastihla ho búrka a on sa nemal kde schovať. Začal sa báť. Bola to silná búrka, silnejšia než zvyčajne. Simon zastal, lebo mu strach nedovolil hýbať nohami. Zrazu sa pred ním zhmotnila postava muža. Bol to obrovský chlap s mohutnými ramenami a so striebornou maskou, ktorá mu zakrývala oči (pozeral sa iba cez malé štrbinky) a nos.

"Neboj sa, Simon. Ochránim ťa," povedal hlbokým hlasom. Niečo v tom hlase Simona upokojilo a už sa nebál. Tajomný chlap sa postavil pred Tima ako štít a zrazu doňho začali udierať blesky. Nič to s ním nerobilo, stál pevne ako skala. Simon nemohol uveriť vlastným očiam. Po celý čas necítil strach, aj hromy sa mu zdali tiché, ako keby niečo pukalo.

Keď bolo po všetkom, chlap sa otočil na Simona.

"Si v poriadku, Simon?"

"Á-áno, som. Ďakujem, že ste ma zachránili. Ale...kto ste?", opýtal sa Simon nesmelo.

"Som Thunderman. Ochraňujem pred búrkami. Musím už ísť," povedal Thunderman a zmizol.

Simon ho ešte chvíľu hľadal, ale Thundermana nebolo. Pohol sa teda domov, šťastný, že bol uchránený pred búrkou.

Tak, to by na začiatok hádam stačilo, pomyslel si Timo. Thunderman je na svete a môžem vymýšľať jeho ďalšie príbehy.

-------------------------

Na druhý deň šiel Timo opäť autobusom do školy a tešil sa, keď v Hrabovciach nastúpi Kubo Repáň. Keď sa blížili ku zastávke, pozrel sa cez okno. Kubo už čakal.

Nastúpil a išiel si sadnúť, keď mu zrazu Dávid Gošlár nastavil nohu. Kubo si to však všimol a prekročil ju. Zbadal Tima a prisadol si k nemu.

"Ahoj. Ten Dávid má zrejme nejaký problém," povedal Kubo, keď si sadol.

"Ahoj. On má hlavne problém sám so sebou. Dobre, že si tú jeho nohu videl a nepotkol sa."

"Nebudem mu robiť radosť," prehlásil Kubo. "V Bratislave boli tiež takíto týpkovia. A robili si žarty aj zo mňa. Zvládol som ich a zvládnem aj jeho."

"Z teba si robili žarty? Veď vyzeráš ako chalan, ktorého má rád každý," namietol Timo.

"Aj ma mali radi. Ale nie všetci. Niektorým sa nepáčil môj výzor a dávali mi to zožrať. Bratislava je drsná. Celkom som rád, že tam už nebývam," hovoril Kubo.

Keď už mal Kubo v Bratislave problémy, čo by som mal ja, myslel si Timo. Radšej si to nejdem ani predstavovať.

--------------------------

Počas veľkej prestávky prišiel ku Timovej a Kubovej lavici chalan a položil pred Kuba papier s odkazom.

"To ti posiela Dávid", povedal a vrátil sa na svoje miesto.

Kubo odkaz zobral a spolu s Timom ho čítal.

Po škole si ťa počkám, buzík!

Kubo sa iba uškrnul, no Timo sa tváril vyľakane.

"Byť tebou, tak idem radšej zadným vchodom," povedal mu s obavou v hlase.

"Myslíš, že ma nejaký trapko vydesí? V Blave som chodil na karate a bol som v tom dosť dobrý, tak by som mu neradil skákať do mňa," vyhlásil Kubo a urobil z odkazu lietadielko. To potom poslal Dávidovým smerom. Lietadielko pekne letelo a zastavilo priamo na Dávidovej lavici. Ten sa pozrel na Kuba, ktorý mu gestom naznačil, že sa trasie od strachu.

Timo nevedel, čo si má myslieť. Dávid je bitkár a má vždy po boku svojich kamošov. Presne ako v Harrym Potterovi má Draco Malfoy svojich poskokov Crabba a Goyla. Dávid je rovnaký hajzlík ako Malfoy, myslel si Timo. Obával sa, že to nedopadne dobre.

Keď chalani šli zo školy domov, Dávid ich naozaj čakal. Spolu s ním boli Sebastián Pavlík a Patrik Lošonský, jeho Crabbe a Goyle. Hoci neboli takí tlstí.

"Hej, hrdina, neni vás nejako viac?", ozval sa Kubo.

"Do toho ťa hovno, buzík," precedil Dávid pomedzi zuby.

"To sa ma bojíš tak veľmi, že s tebou musia byť dvaja?", pýtal sa Kubo smelo.

Timo žasol nad Kubovou odvahou. Jemu sa už triasli kolená, no Kubo stál pevne a pozeral priamo na Dávida. Tá Bratislava človeka asi fakt zocelí.

Dávid pristúpil bližšie ku Kubovi. "Aby bolo jasné, pupuš, v tejto triede som šéfom ja. A ty budeš robiť to, čo ti prikážem."

Kubo pozrel na Tima. "Mali ste v triede nejaké voľby šéfa? Lebo si spomínam, že Liptáková mi hovorila, že nejaké dievča je predsedkyňou." Timo záporne pokrútil hlavou a to Kubovi stačilo.

"Takže nie si šéf triedy. Máme šéfku, alebo skôr predsedkyňu. Nemám dôvod ťa poslúchať," povedal Kubo pevným hlasom.

"Tak to ešte len uvidíme!", zvolal Dávid a vrhol sa na Kuba. Ten sa nenechal prekvapiť a naučeným chvatom poslal Dávida k zemi.

Nato sa však na Kuba vrhli Sebo s Paťom a chytili ho. Dávid sa pozbieral zo zeme a jednu Kubovi natiahol. Kubo sa naštval. Ohol nohu v kolene a kopol Dávida medzi nohy. Nabral všetku silu a vytrhol sa Paťovi a Sebovi, ktorých zložil k zemi vedľa zvíjajúceho sa Dávida. Nato si čupol k Dávidovi.

"Pravidlo číslo jeden: nikdy si nezačínaj do Jakuba Repáňa. Môžeš na to brutálne doplatiť. No a mimochodom, v Bratislave som si poradil s horšími ako ste vy. Na vašu smolu, chodil som na karate a bol som v tom dosť dobrý. Takže ak sa ešte raz budete začínať do mňa, alebo do môjho kamaráta Tima, z tých tvojich vajec ti tvoja mamka urobí na večeru praženicu. Rozumeli sme si?", Kubo nečakal na odpoveď, len kývol na Tima, ktorý sa váhavo pohol k nemu.

Keď kráčal vedľa neho, strach z tváre mu zmizol a vystriedal ho absolútny obdiv.

"Práve si sa stal mojím hrdinom. Premohol si troch najväčších šikanátorov v triede, to bolo neuveriteľné," žasol Timo.

"Pravidlo číslo dva," prehodil Kubo vecne. "Nesúď ma podľa výzoru. Možno vyzerám ako buzík, ale keď ma niekto nasere, tak si to odskáče."

Timo ho nemohol obdivovať viac. Zdalo sa mu, že takéto veci sú len vo filmoch. Alebo v komiksoch. Jeden chalan premôže troch. Kubo je superhrdina, pomyslel si Timo. Áno! Kubo bude môj Thunderman!