Luno

Môj úbohý chudáčik! Bože, čo mu to spravili, prečo mu to spravili, to si nezaslúžil!

Nervózne som pobehoval po Mattovom byte, pričom v hlave som stále panikáril. A aby toho nebolo málo, pri každom jednom splašenom kroku, ktorý som urobil, sa mi vplietol pod nohy umňaukaný Lunko.

Cesta ku Mattovi bola vskutku náročná, ale nejak sme ju všetci traja prežili. Teda... aspoň zatiaľ. Matt vyzeral stále horšie a horšie a to, ako sa na mňa po celú cestu lepil, jasne dokazovalo, že to nemá v hlave úplne v poriadku. Úprimne, bál som sa oňho. Bál som sa oňho príšerne.

Hneď po príchode do bytu, v ktorom býval, som mu pomohol dostať sa do postele, zakryl som ho všetkými prikrývkami, ktoré som našiel a vydal som sa, s Lunkom v pätách, hľadať lekárničku so studeným obkladom.

Aj keď bol bytík Mattovej rodiny malý a vedel som, že lekárnička bude ukrytá niekde v kuchyni, bolo neskonale ťažké ju nájsť. V prvej skrinke boli hrnce, v druhej nejaký nie príliš vábny čaj, v ďalšej bola zmes všetkého možného korenia, v štvrtej boli rožky a nejaký raw super vegánsky semienkový chlieb. Nič nenasvedčovalo o existencií lekárničky.

Napokon som otvoril jednu z vrchných skriniek a keď som odsunul nádobku plnú formičiek na vianočné koláče, objavil som lekárničku. S trasúcimi rukami som odtiaľ vytiahol obklad a na milisekundu som sa zarazil, nechápajúc, prečo vôbec nie je studený. Až po chvíli mi došlo, že ten obklad by sa asi sám od seba neochladil v tej skrini. Tak to končí, keď za vás všetky praktické veci robí mama a vy potom ako pätnásťročný nechápete, že do pračky treba dať aj prací prášok na to aby sa oblečenie vypralo, alebo to, že na to, aby bol obklad studený, ho treba najprv vložiť do mrazničky.

S nešťastným povzdychom som otvoril mrazničku a napchal som dnu sáčik plný vábne vyzerajúcej modrej tekutiny. Nevedel som, ako dlho bude tá vec mrznúť, ale vedel som, že hneď to hotové nebude. Kým sa ta blbosť ochladí, Mattikovi navrie na čele hrča ako Mount everest a oko mu sfialovie ako baklažán.

Na moment som sa zamyslel, no napokon som strčil ruku do vrchnej časti mrazničky a vytiahol som odtiaľ mrazený špenát. Jemne ma naplo, len keď som sa naňho pozrel a bol som si istý, že preňho nájdem lepšie využitie. Zavrel som mrazničku a vybral som sa späť za Mattom, pričom som sa opäť takmer potkol o Lunka.

Matt ležal v posteli a oči mal zavreté. Vošiel som do miestnosti a opatrne som doňho drgol: "Lásko?"

Matt pootvoril oči a v momente sa na mňa usmial: "Ahoj mazlíček... už som takmer zaspal. Chýbal si mi."

"Ehm.. Matt... bol som len asi minútu preč?" povedal som trochu nervózne, keďže som si nebol istý, či je Matt len prehnane romantický, alebo či to nemá v hlave tak úplne v poriadku. Keby to bolo na mne, už dávno by som zavolal sanitku, ale Matt stále trval na tom, že je to okay a že žiadnu sanitku volať nemusím.

"Tu máš niečo na to oko," povedal som napokon a podal som mu špenát. Matt si ho priložil k oku a usmial sa na mňa: "Nechceš ísť teraz sem, ku mne, do postieľky, Honey-Bunny?"

Na moment som zaváhal. Bolo mi jasné, že Mattov mozog sa ešte spamätával z úderov, takže za Matta rozmýšľali iné časti tela. A tak isto to, že keby som sa k nemu primačkol na jeho malú posteľ, len by som mu tým ublížil. Bol príliš doudieraný na to, aby sme sa mohli len nevinne mojkať.

"Radšej ti dôjdem pre niečo na pitie a na jedenie," odpovedal som a rýchle som vybehol von z izby, pričom som zavrel dvere skôr, ako by odtiaľ stihol vybehnúť umňaukaný Lunko. Jeho motanie pod mojimi nohami som teraz naozaj nepotreboval.

Znova som sa zamotal do skriniek plných potravín, ktoré som ledva poznal. Bol som v tomto byte necelú polhodinu a bolo mi jasné, že Matt nie je jediný z rodiny, ktorý žije tým prehnane zdravým životným štýlom, ale že celá jeho rodina je takto zdravo švihnutá. V ich chladničke nebol jediný koláč, v šuplíkoch nemali žiadne ukryté keksíky, ich kôš asi v živote nevidel obaly od fastfoodu. Bol som celý od radosti bez seba, keď sa mi vôbec podarilo nájsť Granko.

Veselo som ho nasypal do dvoch pohárov a odhopkal som ku chladničke po mlieko. Keď som ju však otvoril, čakalo ma len veľké sklamanie. Mali tam dokopy tri mlieka. Jedno bolo nízkotučné, druhé ovsené a tretie pšeničné.

Čo to má sakra byť?! Pšenica a ovos sú určené na to, aby sa z nich piekli lahodné chlebíčky a koláčiky! Mlieko by sa z nich malo robiť naozaj len počas apokalypsy, keby vymreli všetky kravy!

"Mattovi rodičia naozaj nie sú normálni!" vykríkol som zúfalo nahlas.

Ako na zavolanie sa ozval cengot kľúčov a započul som, ako sa na chodbe otvárajú dvere. Spanikáril som. Skutočne som nechcel, aby ma našiel ktorýkoľvek z Mattových rodičov v strede ich kuchyne, kde som jednoznačne nemal čo robiť. V rýchlosti som položil Granko na kuchynskú linku a zavrel som sa do malej špajze vedľa chladničky. Takmer som sa tam nenapchal, no keď som sa trochu natočil bokom podarilo sa mi zavrieť dvere.

Moje obavy však boli predčasné. Mattová mama, čo som usúdil podľa toho, že daná osoba klopkala pri chôdzi podpätkami a tipoval som, že Mattov otec podpätky nenosí, zamierila do izby svôjho syna. Hneď, čo tam vošla vydesene vykríkla: "Panebože Matt! Čo sa ti to stalo?!"

Vyšiel som zo špajze a podišiel som trošku bližšie k Mattovej izbe, aby som mohol počúvať ich rozhovor.

"Chalani ma zbili," zachrapčal Matt, no ďalej nič nevysvetľoval.

"Ako to?! Prečo?! Ktorí chalani?" Opýtala sa vydesene Mattová mama a spravila niekoľko ďalších klopkavých krokov. Opatrne som vykukol z kuchyne a zbadal som štíhlu, tmavovlasú ženu kľačiacu vedľa postele, nemotorne sa snažiac objať svojho syna. Bola ku mne otočená chrbtom, takže ma stále nemala šancu vidieť.

"Ono... za to všetko mohla Stacy..." povedal Matt a zazdalo sa mi, že v jeho hlase počujem náznak plaču, "podviedla ma, tak som jej dal kopačky... a ona to asi nažalovala Kevinovi a Owenovi, ktorí ma dnes za trest... proste... zbili ma mami..."

Ku koncu mi už bolo jasné, že Matt sa opäť rozplakal. Mal som chuť rozbehnúť sa do miestnosti a objať ho, ale stále som sa nejak bál ukázať sa na oči Mattovej mame. Ona našťastie zvládla upokojovanie na jedničku. Pritiahla si svojho syna k sebe ešte bližšie a nahnevane vykríkla: "Tí bastardi! A Stacy tak isto! Bože, miláčik, nechápem, ako môže mať taký perfektný chalanisko ako ty, takých príšerných kamarátov! A k tomu..." zrazu sa Mattová mama zarazila a nechápavo sa pozrela bokom: "Odkiaľ sa tu vzala mačka, Matt?"

Až vtedy som si uvedomil, že pri Mattovej mame sedí Lunko a spokojne sa obtiera hlavičkou o zips na jej koženej bunde.

"To je Lunko," odpovedal Matt bez vysvetlenia.

"Lunko?" Opýtala sa nechápavo jeho mama.

"Tak sa to mačiatko volá."

"Ale kde sa tu vzal?" Mattová mama opäť fľochla na kocúrika, ktorý si medzi tým vedľa nej ľahol.

"Daroval mi ho jeden môj kamarát..." odpovedal Matt.

"No neviem, či si môžme dovoliť mať mačku.." začala jeho mama, no pravdepodobne si uvedomila, že potom všetkom, cez čo si dnes jej syn prešiel, asi nie je dobré riešiť, či si môže, alebo nemôže nechať mača.

"A čo za kamaráta ti ho vlastne dalo?" Opýtala sa napokon s povzdychom.

Matt sa na mamu pozrel a oči mu šťastne zažiarili tak nádherným svetlom, že mi pri ňom poskočilo srdce: "Ten najlepší kamarát zo všetkých. Dovolil mi uňho prespať po tej hádke so Stacy a aj teraz ma zachránil a ošetril po tej bitke!"

"Vážne? A ako sa volá? Poznám ho?" Opýtala sa Mattová mama a mňa v tom momente trklo.

Ak teraz Matt povie svojej mame moje meno, dôjde jej, že Matt pomenoval svojho kocúra po mne. A som si celkom istý, že ľudia bežne nepomenúvajú svoje domáce zvieratká podľa svojich kamarátov! Mattovej mame určite dôjde, že medzi nami niečo je a aj keď mne by to nevadilo, Mattík by z toho mohol mať problémy!

Skôr ako stihol Matt čokoľvek povedať, vbehol som do miestnosti a vykríkol som: "Teší ma! Volám sa Luis!"

Mattová mama sa na mňa prekvapene pozrela a nechápavo zažmurkala.

"Prepáčte, že som sa ocitol vo vašom dome bez ohlásenia, ale Mattovi bolo hrozne zle po tej bitke, bál som sa nechať ho ísť domov samého," vysvetlil som rýchle.

"To.. to je v poriadku... som rada, že si mu pomohol, Luis..." vykoktala Mattová mama, ešte asi stále v šoku z toho, že má v byte cudzieho človeka.

"Rado sa stalo," odpovedal som a usmial som sa na ňu, "dal som aj obklad do mrazničky, už by mohol byť asi dostatočne studený, zbehnem preňho."

Opäť som sa usmial, pokúšajúc sa spraviť čo najlepší dojem. Tušil som, že sa v tomto bytíku budem najbližšie dní nachádzať často a nechcel som si to pokaziť u pani domu.

"Nie, to je v poriadku!" Vykríkla Mattová mama a postavila sa, "ja preňho zbehnem."

Hneď, čo vyšla z izby, sa na mňa Matt uškrnul: "Prečo práve Luis?"

Jemne som sa zasmial a začervenal som sa: "Bolo to najteplejšie meno, čo mi napadlo úprimne. Jáj, do kelu, až teraz mi to došlo, mohol som povedať Justin!"

Matt sa zasmial a ja som mu venoval láskavý úsmev. Vyzeral už aspoň o trochu lepšie, z čoho som v mysli vyskakoval od radosti.

Vtedy sa vrátila do miestnosti Mattová mama. Položila svojmu synovi na oko obklad a následne sa na mňa usmiala: "Si veľmi milý chlapec, Luis. Si úplne iný ako ostatní Mattovi kamaráti, nikdy by som nepovedala, že by sa Matt bavil s niekym ako ty, ale som rada, že tak urobil. Síce ťa vôbec nepoznám, ale musím povedať, že zo všetkých kamarátov, ktorých si kedy Matt pozval domov, si na mňa urobil práve ty najlepší dojem."

Cítil som ako celý červeniem a zamrmlal som: "Ďakujem."

Nevedel som ako ja a Matt raz skončíme, ale už teraz som bol so svojou potenciálnou svokrou veľmi spokojný.

Mattová mama sa na mňa opäť usmiala a napokon povedala: "Tak vás tu nechám chlapci, idem pripraviť večeru, bavte sa zatiaľ."

Hneď, čo za sebou zabuchla dvere hodil na mňa Matt prefíkaný pohľad: "Tak teraz si už ku mne konečne ľahneš Marshmellowník?"

Bez slova som sa naňho uškrnul, opatrne som si ľahol vedľa neho a spojil som naše pery už znova a zas v jeden úžasný sladký bozk.

Po trošku dlhšom čase som tu s ďalšou kapitolkou, dlhšou ako obvykle, ale neprišlo mi správne ju deliť na dve časti. Snáď sa vám páčila, do konca diela zostáva ešte takých 12-13 kapitol, no už v nabudúcej kapitole jemne okrajovo načnem zápletku, ktorej sa budú finálne kapitoly venovať. Tak isto vám chcem poďakovať za 4k videní, neuveriteľne ma to teší, ľúbim vás.