Matt

Ráno som sa budil skutočne dlho. Stále som otváral a zatváral oči, budil som sa a znova zaspával. Keď som sa konečne zobudil, uvedomil som si, že mám celú tvár mokrú. Opatrne som si chytil viečka a pretrel som si oči. Hlas sa mi roztriasol. Ešte nikdy som sa nezobudil s plačom. Nikdy.

Vstal som z postele a skôr, ako si môj stav všimne niekto z rodiny, som prebehol do kúpelne. Niekoľkokrát som si opláchol tvár a následne som si rukou zahrabal do vlasov.

Bolo by treba ich umyť. Už zas...

Vlasy mi siahali síce len tesne pod líca, ale bol som si istý, že ak by ich niekto vyrovnal, boli by mi takmer po prsia. Tak kučeravé a zamotané boli. Keby to bolo na mne, už dávno by som si ich ostrihal, no väčšina dievčat tvrdila, že sa im páčia. Hovorili, že v kombinácii s mojou vyšportovanou postavou vyzerám ako nejaký starogrécky hrdina. Preto si ich nestrihám. Ak sa ľuďom niečo páči, prečo by som to mal meniť?

Zobral som si do ruky korektor a začal som si ho mazať na tvár. Takmer nikto nevie, že ho používam a som za to rád. Za niečo také ženštilé by som si vyslúžil hromadu stupidných poznámok.

Zatrel som si zopár vyrážok a následne som si dal kopu toho okrášlováka pod oči, keďže kruhy pod mojimi očami narástli do skutočne enormných rozmerov.

Vyzliekol som si zo seba pyžamo, natiahol som si rifle, biele tielko a môj milovaný sveter so sedemnástkou na jednom náprsnom vrecku a s T na druhom.

Pozrel som sa na seba do zrkadla. Už som nevyzeral ako troska. Vyzeral som tak, ako mám vyzerať. Hlúpy populárny chalan, ktorému je všetko jedno.

Frajersky som sa uškrnul na svoj vlastný odraz a nahlas som povedal: "Som cool chalan, výkvet dnešnej generácie. Flirtujem s tými najväčšími štetkami zo školy, mám super cool kamarátov, s ktorými chodím piť a priateľku, ktorú dnes pretiahnem. Teraz idem do školy, kde sa nebudem vôbec sústrediť na učivo, budem surfovať cez instagram, posielať snapy cez hodinu a určite ma nebudú zaujímať krpatí, tuční prváci."

Bol to tak strašný sebaklam, až sa mi z toho chcelo vracať. Ale bolo to to najlepšie, čo som mohol urobiť. Pokiaľ si to budem opakovať celý deň, možno tomu aspoň trochu uverím.

Vošiel som späť do izby, stále si opakujúc tie isté vety. Rukou som sa natiahol po môj školský ruksak a všimol som si na zemi podivný predmet, ktorú som už nejakú tu dobu nevidel. Bol to pestrofarebný náhrdelník, ktorý mi pred dvoma rokmi darovala moja mladšia sesternica. Samozrejme, že som ho nikdy nenosil, až taký blázon nie som.

Chytil som ho do rúk a po chvíľke váhania som z neho stiahol všetky gorálky. Prešiel som po nich rukou, následne som zdvihol tri z nich a navliekol som ich naspäť. Ružová, žlta a modrá. V takomto poradí. *

Navliekol som si náramok na ruku. Chvíľu som naňho mlčky hľadel, no potom som si potiahol rukáv svetra nižšie a zakryl som ho.

Nechám si ho tam. Po celý deň. Kým ho nikto neuvidí, bude dobre.

Vybehol som von z domu, ďalej som si šepkal ten príšerný sebaklam, zatiaľ čo ma na zápästí príjemne hriala pravda.

Na to ako neskoro som vstal, som do školy prišiel vcelku skoro (ďakujem, bože, za bezkolónové piatky). Pri vchode do školy som ihneď zbadal Traca, Kevina a Owena, všetkých troch s cigaretami v rukách. Kevin niečo vášnivo rozprával Owenovi (pravdepodobne o nejakej náhodnej babe, ktorú by najradšej prefikol) , zatiaľ, čo Trace znudene vyfukoval dym. Keď ma zbadal, oči mu zažiarili: "Čau, Matt!"

"Ahoj Trace," usmial som sa naňho. Úprimne, niekedy som nechápal, prečo sa ten chalan s nami baví. Som presvedčený o tom, že ak by bol aziat, bol by v k-pop kapele. Vlasy mal prefarbené na lososovo ružovú (i keď on tvrdil, že to je normálna ryšavá), gate nosil úzke s nejakou retiazkou na boku, na krku mu nikdy nechýbal náhrdelník a na tričku mal vždy niečo s mačkou. Som si istý, že ak by bol niekto iný, Kevin a Owen by ho šikanovali ako zbesilí, ale pri Tracovi sme boli už tak veľmi zvyknutí na jeho osobitý štýl, že sme si to ani nevedeli predstaviť inak.

"Ideš s nami dnes piť?" Opýtal sa ma pričom naklonil hlavu nabok.

Sledoval som ako mu hustá lososová ofina padá do tváre a chystal som sa odpovedať, keď mi bez varovania skočila na chrbát Stacy.

"Nejde," odpovedala preafektovaným hlasom so širokým úsmevom na tvári, "dnes si, milí moji páni, rezervujem Matta ja."

Strpol som.

Ja idem dnes spať k Stacy. Sakra. Takmer som na to zabudol. A po tom včerajšku... Bože, ja to nezvládnem.

Rukou som si požmolil náramok skrytý pod rukávom a znova som si zopakoval vety z rána.

Budem to musieť zvládnuť. Nejak musím. Nejak to zvládnem. Stačí ak budem robiť všetko tak, ako som to robil pred imatrikulačkami.

Lenže počas tretej prestávky som to nevydržal. Kým sa na mňa nikto nedíval, vybehol som na tretie poschodie. Ihneď pri schodoch ma čakala Christine.

"To je dobre, že ideš," vyhŕkla s vydeseným výrazom na tvári, "presne teba potrebujem."

Moje srdce ihneď stisli obavy. Niečo sa stalo, niečo sa jednoznačne stalo.

"Prečo?" Opýtal som sa, načo som nervózne preglgol.

"Luno ušiel z hodiny. Teda... tesne pred koncom povedal, že potrebuje ísť na vécko a... odvtedy sa odtiaľ nevrátil. Mám strach, Matt. On... nevyzeral v poriadku, keď na to vécko išiel," zahabkala Christine, pričom preskočila nervózne z nohy na nohu.

"Tak, prečo za ním nejdeš?" Spýtal som sa jej nechápavo.

"Na pánske vécko?" Opýtala sa ma Christine so zdvihnutým obočím, "Prepáč, ale to nie. Nechcem ísť na pánske záchody, preto potrebujem teba, trdielko. Bež tam za ním a skontroluj ho. Prosím."

Jemne som zaspätkoval: "Nemyslím, že ma chce teraz vidieť."

"A ja si zas nemyslím, že ma chce ktokoľvek vidieť na pánskych véckach," odpovedala Christine s rukami v bok. Po chvíli si však zúfalo prešla rukou po tvári a zašepkala: "Počúvaj Matt, ja neviem, čo sa medzi vami stalo, ale naozaj, naozaj potrebujem, aby si za nim teraz šiel. Prosím Matt."

Chvíľu som váhal, no napokon som prikývol. Zhlboka som sa nadýchol a vošiel som na pánske vécka.

Na moje šťastie tam takmer nikto nebol, snáď okrem chudého prváka, ktorý si umýval ruky. Pomaly som prešiel okolo pisoárov až dozadu ku dvom kabínkam. Ta ďalej od dverí bola zamknutá.

Opatrne som zaklopal: "Luno?"

Najprv bolo ticho, no po chvíli sa zvnútra ozval plačlivý hlas: "Choď preč!"

"Luno, no tak," pošepol som, "vyjdi odtiaľ. Prosím. Christine sa o teba bojí a ja tiež."

Luno neodpovedal. Zvnútra boli počuť len tiché vzlyky. Vzdychol som si. Nemal som inú možnosť. Chvíľu som sa musel hrabať vo vrecku, keď sa mi odtiaľ podarilo vytiahnuť päťcentovku. Istú dobu mi trvalo, kým som ju správne vložil do dierky určenej na odomykanie kabínky v prípade núdze, no po chvíli dvere povolili.

To, čo som uvidel už nikdy nedostanem z mysle. Už nikdy...

"Luno!" Zvrieskol som a vrhol som sa na zem k nemu. V momente som mu vytrhol nožík z ruky. Nebol síce príliš ostrý, možno len o trošku ostrejší než nožík na maslo, no Luno sa s ním škrabal na ruke tak dlho, že sa mu podarilo prerezať do krvi. Rana bola plytká, určite sa čoskoro zahojí, ale o to nešlo. Išlo o to, že to vôbec urobil...

"Bože Luno," pošepol som vystrašene a opatrne som ho objal, "čo si to urobil ty trdielko, ach bože, prečo si to urobil?"

"Nikto ma nemá rád, načo žiť?" Zavzlykal Luno.

Okay zlatíčko, je mi to ľúto, ty si moc sladučký na to, aby si vedel vyzerať emo, pomyslel som si, no nahlas som pošepkal len jednu, jedinú vetu: "Ja ťa mám rad zlatíčko, veľmi ťa mám rád."

Luno neodpovedal, len sa ešte viac rozplakal. Pritiahol som si ho bližšie k sebe a zaboril som si tvár do jeho hebkých hnedých vlasov.

Už dávno zazvonilo na štvrtú hodinu, no my sme sa ani nepohli. On schúlený v klbku, hlasno vzlykajúc, ja nalepený na jeho chrbát, s perami v jeho vlasoch a so slzami ticho tečúcimi po mojej tvári.

Tak veľmi som si prial, aby som bol niekto iný. Nepopulárny chalan, ktorého nikto nerieši. Niekto, kto by sa mohol teraz s Lunom bozkávať a dať mu lásku, ktorú si zaslúži. Ale ja som nemohol. Ja som bol Matt. Populárny, frajerský, cool Matt, ktorý má priateľku a príliš dobrú reputáž na to, aby sa mohol bozkávať s chlapcom.

*pre tých, čo nevedia, toto je farba pansexual vlajky

Tak zlatíčka, po dlhšej dobe je tu ďaľšia kapitolka, budem rada ak mi do komentíku napíšete, čo si o nej myslíte ;) (a prosím, nezabite ma za to, že stále tak príšerne týram Luna :'D aj naňho sa raz usmeje šťastie, nebojte, už čoskoro).
Nabudúce sa pozrieme na to, ako to vyzerá, keď Matt spí u Stacy, takže sa máte na čo tešiť :D.