Po pár minútach chôdze už bol tesne za mnou.Rozhodla som sa.Otočila som sa a zastavila som.

,,Prečo ma sleduješ?"spýtala som sa nepríjemným tónom chalana čo stál predo mnou.Z nejakého neznámeho dôvodu sa mi zdal povedomí,no som si istá,že som ho nikdy v živote nevidela.Teda až na ten park.

,,Ja......no.....neviem ako ti to mám povedať Jane"nervózne sa poškrabal na zátylku.Nechápavo som sa na neho pozerala.Potom som však vypúlila oči.Z kadiaľ vie moje meno?!

,,Z kadiaľ vieš moje meno?!"povedala som podráždene.

,,Všetko ti poviem,len nie tu"len nie tu zašepkal aby som to počula len ja.

,,Fajn"odvrkla som a on ma ťahal niekam preč.Pravdu povediac sa mi to vôbec nepozdávalo.Čo ak ma bude chcieť zabiť?Ubránim sa.Čo mi asi chce povedať a prečo ma sledoval?Neviem a neviem.No to,že pozná moje meno je pre mňa až veľmi podozrivé.Kebyže je to len náhodný človek tak moje meno určite nebude vedieť.Takže možnosť,že to bola len náhoda je vylúčená.Vlastne tú som vylúčila úplne už pri tom ako nervózne začal hovoriť. Z mojich myšlienok ma prebralo až otvorenie dverí na nejakom byte. V ruke som pevne zvierala Adisove vodítko.Chalan ma potiahol dnu a zavrel dvere.Potiahol ma do nejakej miestosti.Zjavne obývačky. Na gauči sedeli dvaja starý ľuďia s šedivými vlasmi.Muž a žena.

,,Starká,starký"oslovil ich ten chlapec. Otočili na neho hlavu a potom sa zahľadeli na mňa.Tak teraz už vážne ničomu nechápem.

,,Ashton,má pri sebe zbrane?"spýtala tá žena a pozrela na chalana vedľa mňa. Takže chalan vedľa mňa sa volá Ashton.Než čokoľvek stihol povedať,ozval sa muž vedľa nej.

,,Určite má! Však je to jeho dcéra"stále sa na mňa pozeral. Zdá sa mi to alebo tu všetci vedia niečo čo ja nie? Čo sú zač? Nepoplietli si ma s niekym?

,,O čom to tu hovoríte?!"skríkla som.

,,Jane,vyzerá to divne ja viem"začala rozprávať žena.

,,Vyzerá divne?!Toto je divné a z kade viete ako sa volám?!"všetkému chápem čím ďalej tým menej a myslela som si,že to už viac nejde nechápať. No zadá sa,že hej.

,,Pozri,dopočuli sme sa,že tvoji rodičia zomreli"pokračovala žena a odignorovala moju otázku.

,,To ma nezaujíma! Nejakí náhodný ľudia sa o mňa začnú zaujímať len pre to,že mi zomreli rodičia? Ja nie som hlúpa! Kto sakra ste!" vážne som kričala a museli to počuť všetci v tejto budove.

,,Povahova sa veľmi podobáš na mamu"pokračovala. Urobila krátku pauzu a začala vysvetľovať,,Jane,nikdy si nespoznala svojich starých rodičov z maminej strany. Znie to až neuveriteľne,ale my sme tvoji starí rodičia a Ashton je tvoj bratranec. Neželáme si,aby si žila so svojím strýkom. Boli by sme radi ak by si prišla bývať k nám a...."

,,Vy ste totálny blázni! Mama mi rozprávala,že jej rodičia sú mŕtvi a súrodencov nemala. Komu by som mala veriť? Vlastnej mame alebo ľuďom ktorých vidím prvý krát v živote? A ak naozaj ste moji starí rodičia,kde ste boli do teraz? Prečo ste sa o mňa začali zaujímať až teraz?"čakala som na odpoveď.

,,My sme o tebe nevedeli"povedala žena so smútkom v hlase.

,,Jasné to vám tak uverím!"boli moje posledné slová. Rozbehla som sa preč. Adis samozrejme bežal so mnou. Tresla som dverami a vydala sa na jediné miesto kde som vedela v kľude rozmýšľať. To miesto mi ukázali rodiačia ešte keď som bola malá a najlepšie je,že o ňom nevedia ani ľudia čo tu žijú. Vedeli o ňom len rodičia a ja.

Caw^｡^
Taaaaaak čo hovoríte?Sú jej pravá rodina alebo je za tým niečo iné?
Viem,že možno otravná otázka ale ako škola?U mňa nič moc dostala som trojku z angliny a z písomky z matiky som toho veľa nevedela :/
No vy ste mi totálne zlepšili náladu na minulej kapitole bolo 15 zhliadnutí a 3 votes ste proste úžasný ❤❤

xoxo 😘