,,Si pripravený rozlúčiť sa so životom?" uškrnul sa slizko. Nikdy som si neuvedomila, aký veľký sviniar dokáže byť. Už nabíjal zbraň a vtedy som sa rozhodla. Vyliezla som spoza kríkov a postavila som sa medzi Chrisa a Cala ,,Ideš práve vhod" uškrnul sa ešte viac ako pred tým ,,Nebudem ti preberať prácu" vydal sa smerom hlboko do lesa, k nášmu úkrytu. Keď bol už dosť ďaleko, otočila so sa na Chrisa. Jemne sa usmiala a vyhýbala sa jeho očiam, ktoré ma hypnotizovali.

,,Kto ťa najal?" pýtal sa bez strachu ,,Kto si?" tak na toto ti určite odpoviem. Povedala so si ironicky v duchu ,,Zabiješ ma?" spýtal sa teraz už s menším náznakom strachu. Povzdychla som si a pomaly vybrala moju kamarátku. namierila som ju na neho a on sa na mňa pozeral teraz už s veľkým strachom. Nabila som pištoľ. Zavrel oči a nehybne zostal stáť. Originálne. Toto sa mi ešte nikto neurobil keď som ho išla zabiť. Zhlboka som sa nadýchla a s výdychom som vystrelila. Hneď ako som vysrelila som sa rozbehla. Neviem kam som sa rozbehla, ale niekam určite. Zatavila som až na útese. Sadla som si na zem, chrbtom som sa oprela o strom a nohy som si pritiahla k sebe. Prečo som sa vlastne stala nájomnou vrahyňou? Lebo som nechcela sklamať Mansna? Všetko by bolo oveľa jednoduchšie ak by mama s otcom ešte žili. Pri tejto myšlienke som sa rozplakala. Tvár som si skryla do dlaní. Darilo sa mi roky dusiť v sebe pocity, tak prečo to už teraz nedokážem? Prečo si musel prísť a všetko pokaziť? Prečo keď som si pred svoje srdce napísala zákaz vstupu prišiel si ty,usmial si sa a vytiahol kartičku VIP? Môj život je teraz len viac komplikovaný. Áno priznávam si to. Zamilovala som sa doňho. Neviem ako je to možné, ale je to tak.
Postavila som sa a tento krát sa rozutekala domov. Dala som si dole masku ktorá bola celá roztečená a zahľadela som za na moje opuchnuté červené oči. Páni. Tak toto sa mi už riadne dlho nestalo. Opláchla som si tvár studenou vodou a v tom momente niekto zazvonil. Pozrela som sa kto to je a dotyčnému okamžite otvorila. Prišla som ku vchodovým dverám, otvorila ich a čakala. Pribehol ku mne a objal ma. Ojatie som mu opätovala a začala nasávať jeho vôňu. Voňal ako maliny. Mňam.

,,Baví ťa fetovať ma?"zasmial sa Chris, ale v jeho hlase som stále počula náznak strachu. Ako to, že žije? Jednoducho. Nedokázala by som ho vidieť ako umiera a nie to ešte zabiť, preto som vystrelila do zeme vedľa neho.

,,A vieš, že aj hej"uškrnula som sa. Odtiahol sa odo mňa a hneď ako sa mi pozrel do očí sa zdesil.

,,Prečo si plakala?" spýtal sa starostlivo a hypnotizoval ma očami. Chcem mu povedať pravdu, ale nemôžem. Keby sa dozvedel, kto v skutočnoti som, tak by pri najlepšom so mnou už nikdy nechcel mať nič spoločné. A to by som nechcela. Chýbal by mi.

,,Nerieš"povedala som jednoducho.

,,Ale budem to riešiť, ak ti niekto niečo spravil, tak ho vlastnoručne zaškrtím"

,,Nie neboj sa. Nič sa nestalo" jeho mäkkými perami sa prisal na tie moje. Našla som svoju drogu a tou drogou je on.

,,Zlatko" povedal a mne pri tomto oslovení poskočilo srdce. Zvláštne, ešte pred nedávnom som toto oslovenie neznášala ,,mne môžeš povedať všetko, nemusíš sa báť. Som tu s tebou a vždy tu budem pre teba" usmiala som sa a znovu ho objala. Mala by si mu hovoriť pravdu, aspoň v niečom. Ozvalo sa moje "úžasné" svedomie. No dovoľ?! No a akú pravdu by som mu mala povedať? Rovno naňho zhurta vyvaliť, že som zabila už veľa ľudí? Nie, začni napríklad rodičmi. Tak fajn,...

,,Vieš čo som ti hovorila o mojich rodičoch?"

Caw ↖(^▽^)↗
Som tu s novou kapitolou a som sama prekvapená, ako skoro vychádza 😄
Ak sa kapitola páčila budem rada ak dáš vote a koment 😅
Bola by som rada aj za vaše názory ako túto knižku ešne vylepšiť 😃
Užívajte si zajtrajšieho mikuláša 🎅🙋

xoxo 😘