Spomienky. Každá ho zabíja. Ako mu spočiatku uhýbala pohľadom, lebo sa bála toľkej lásky, ktorú mu videla v očiach. To, ako mu dovolila sa jej dotýkať. Zabíja ho, ako mu hovorila: "Láska, ľúbim ťa." Bolí to. Stále. Plače. Nevie žiť. Potáca sa svetom. Osud si s ním robí čo chce. A jemu už na ničom nezáleží. Len na tom, aby si udržal tie spomienky. Tie, ktoré ho zabíjajú. A zároveň ho nútia žiť.