Kassandra

Neviem koľko času prešlo. Držala som telo svojej sestričky v náručí. Ešte pred chvíľou som jej pozerala do očí. Do očí tak podobných tých mojim a pritom tak rozdielnych. Zdedili sme ich po otcovi. Len silou vôle som sa donútila vstať. Elfovia boli mŕtvi a severania sa vrátili do mesta.

Zostala som sama. Sama. To slovo sa ozývalo v mojej mysli ako ozvena. Doteraz ma to desilo, ale teraz som už bola pokojná. Ak sa Charlotte kvôli mne obetovala, splním jej prianie a budem žiť. Ale musím sa poponáhľať. Vykročila som smerom na východ. Ak tam tá osada stále je, odplávam s nimi. Musím len prežiť dva dni cesty na okraji púšte. Zbohom, sestrička.

,,Divokosť je prirodzeným stavom ľudstva. Civilizácia je neprirodzená. Je to len momentálna zhoda okolností a súhra nahod. Divokosti a divochom však bude patriť konečne víťazstvo."

(citát z Barbara Conana)

–––––––––––-––––––––––––––––––––––

Ahojte, srdiečká! <3 

Trvalo to, ale je tu epilóg. Prepáčte, mala som technické problémy s pc. ;)

Viem, že epilóg je krátky a áno, príbeh ostal otvorený. :D Takže teraz na chvíľu položte všetky ostré predmety a kamene a zamyslime sa. Som spoluautor, takže ak chcete niekoho zabiť, nielen mňa. :D Sorry. Nate. XD 

Ako sa Vám páčil príbeh? Ani neviete, akí sme Vám vďační za jeho čítanie, hlasovanie a najmä za úžasné komentáriky. Špeciálna vďaka patrí Star, ktorá s nami vydržala do konca a tešila nás krásnymi komentármi. :* 

Všetkým Vám patrí jedno obrovské: ĎAKUJEM! <3 

S láskou a snáď do skorého čítania,

                                            Kirsten a Nate :*