Priznávam,celý pluk sme verili tomu,že ak zoberieme bosorkám lietadlo a zbrane,budú krotké ako baránok- avšak hneď sme to prehodnotili,keď sa jedno ráno ozvalo z Erwinového stanu krik,akoby ho brali na nože. A na nože ho veruže brali- síce príborový nôž nemohol tak rýchlo ublížiť ale verím,že keby Nadežda mala to ráno viac času,Erwin by to neprežil. V mojom náručí sa s nadávkami zvíjala ako had,kým som ju ťahal čo najďalej od môjho vydeseného kolegu preč zo stanu.

V tej chvíli som vedel,že to bude ešte len ťažký oriešok...