Svoje zelené oči upierala kamsi do diaľky. Kamsi ďaleko-kamsi,kde by ľudské oko nedovidelo. Kamsi za obzor-kamsi za budúcnosťou,ktorú si asi nezaslúži...tam, niekde ďaleko. Ďaleko od chladu. Ďaleko od utrpenia.  Ďaleko od vojny. Takto upierala svoj pohľad deň čo deň. Deň čo deň dúfala,že bude volná.

Volná z toho miesta. Volná z toho mrazivého ticha. Volná z toho neustáleho revu v jej hlave.