Shy

Celú hodinu dejepisu som skoro prespala. Len ma Danielle vyrušila, pretože ju zaujímalo prečo som mala auto Harryho. Tak som je to do postupna porozprávala. Nenávidím ak na mňa Louis zabudne. Stáva sa to vždy. Nikdy sa o mňa takto nezaujímal, takže ma to teraz dosť prekvapuje. Stihla som si zistiť, že sa so Zaynom nemajú v láske. Pripadá mi to ako by sa o mňa bili. Obaja majú smolu, nemám záujem ani o jedného. Starajú sa len o seba, čo by som ja robila ak by som sa nevedela o seba postarať.

Konečne zazvonilo a ja som vyšla z triedy kde sme mali poslednú hodinu, len ja som mala seminár z anglického jazyka. Je pre mňa dôležité ako sa učím. Dobre, klamem, vôbec ma to netrápi. No školu vynechávať nemôžem inak by ma doma zabili.

Danielle sa so mnou rozlúčila, pretože mala zraz s Liamom. Toho chalana má rada a ľúbi ho. Želám jej to. Kiež by som našla niekoho ako je on. dobre, mám niekoho kto sa mi páči ale nebudem to riešiť. Predsa len je to blbé, pretože to je najlepší kamarát Louisa. Áno, páči sa mi Justin, ale Louis mi ho nikdy nepovolí. Chcela by som od toho to všetkého až príliš veľa. Poznám ich predsa krátko. Nedá sa povedať, že jeho oči ma nehypnotizujú. Jeho vlasy nelákajú a tie božské tetovania čo sa mi tak páčia. Je proste dokonalý. Spoznala som dosť ľudí a niekedy mi z toho haraší. Nezmením niečo čo by som nechcela. Zayn a Louis, strašne ma zaujíma čo sa medzi nimi stalo. Ich nenávisť je hrôzostrašná. Chýba im priateľstvo? Čo ak boli kedysi kamarátmi ale niečo sa stalo. Možno. Musím to zistiť ale ako? Niečo už vymyslím. Som s nimi ako keby prepojená.

Čakala som pred bufetom. Som hladná. Keďže tu mám semináre tak sa nemôžem ísť najesť inam. Nestíhala by som potom školu. Čert mi bol dlžen tie semináre. Mohla by som sa na ne proste len vykašľať.  No doma by som dobre nepochodila. Musela som sa vykašľať na bufet, lebo tá suka zatvorila. S povzdychom som sa vybrala zase do triedy. Na čo sú mi tieto semináre. Aj tak ich nebudem využívať.

Vracala som sa späť do triedy. Vošla som akurát keď zazvonilo na ten seminár. Sadla som si do poslednej lavice a započúvala som sa do učiteľkinho výkladu. Nezaujímal ma ale musela som počúvať. Možno by bolo lepšie vypadnúť. Lenže to by si ma tá bosorka všimla. Položila som si hlavu na lavicu a spokojne som si oddýchla. Teda sa mi chcelo spať a tak som to využila v svoj prospech.

***

Zase sa to stalo. Louis ma mal vyzdvihnúť no zase zabudol. Nechal ma tu sedieť zase. Zhlboka som sa nadýchla. Potrebovala som sa dostať domov. Na nebi sa začali objavovať mraky a ja som vedela čo sa blíži. Búrka, presne to čo milujem na tomto svete. Rozfúkalo sa a mňa striasla asi prvý raz za život zima. Mala som len tielko a kraťase. Vlasy som mala v cope, ktorý mi siahal až do polky chrbta. Ruky som si skrížila na pleciach aby mi ostalo trocha tepla. Moc mi to nepomohlo. Niekedy by bolo fajn, ak by si ten dement nazývaný ako môj brat spomenul na jeho sestru aj keď nevlastnú.

Čo má tak dôležité na práci aby na mňa furt zabúdal. Na nebi sa zjavil blesk sprevádzaný hromom. Mykla som sebou. Zapotácala som sa a skoro spala. Niečie ruky ma zachytili a ďakovala som že sa tu objavil neznámy. Pomaly som sa otáčala aby som zistila kto to je. Mal hnedé oči, krásne hnedé oči. Vyčesané vlasy, po bokoch ostrihané. Tetovania mu zdobili ruky. Samozrejme, že tohto fešáka poznám.

Na nebi uderil hrom a spustila sa leja akú som ešte nevidela. Tento raz som mala strach. Telo sa mi začalo triasť a ja som bola celá niekde v pomykove. Nevedela som čo sa to so mnou deje. Nikdy som sa tohto nebála. Žiadnej búrky som sa nebála ako tejto. „Prečo si tu sama? V takomto počasí?" spýtal sa môj záchranca. Trocha som posmutnela. Ale som zvyknutá na to že bráška zabudne na mňa. „Louis, zase zabudol," frflala som si popod nos. Na jeho čele sa objavila malá vráska nespokojnosti. „Poď pôjdeme, sme mokrí dosť," uchechtol sa a ja s ním. Vedela som kde býva, Harryho som tam raz viezla. Spokojne som sa uložila na jeho sedadle. Obaja sme boli premočení a ja som si nemohla pomôcť a začala som sa usmievať. Som spokojná, že práve on je ten čo ma zachránil.

Louis ma na plnej čiare sklamal a nenapraví to ani len jeho prepáč. Mal by sa naučiť správať. Ako mohol zabudnúť na človeka? Je snáď chorí? Lebo ak hej tak mu to prepáčim, ale ak nie nech si ma neželá. Pozerala som sa celý čas na Zayna, ktorý šoféroval a sústredil sa na to. Oprela som si hlavu o sklo, o okno. Započúvala som sa do padajúcich kvapiek dažďa, ktorý spomaľoval, ale potom sa zase zrýchlil a ja som sa len sústredila na dopad kvapôčok. Každá z nich má iný podtón dopadu. Voda, ktorá bola odhadzovaná kolesami rotujúcimi vďaka motoru sa zo zvláštnym zvukom. Motor auta bol tak jemný a zároveň aj tichý. Zayn to odstavil niekde na kraji cesty. Zmätene som sa pozerala na neho čo robí. K nim to je ešte ale jednu ulicu. Zamračila som sa na neho a on sa len usmial ale jemne nie moc. „Nepoteším ťa, musíme k nám prísť pešo, došiel mi benzín," nesmelo sa uškrnul. Mykla som plecami a chystala sa na útek tak ako aj Zayn. Obaja sme naraz vystúpili a popri behu Zayn stihol zamknúť auto. Bežali sme ako sme vedeli. Samozrejme, že sa muselo ešte viac rozpršať. Blesky a hromy nám robili spoločnosť. Zľakla som sa toho. Ak som cez búrku v dome v izbe, mám strach ak som na poli nemám. Je to zvláštne, ale zvykla som si. Mali sme pred sebou len pár domov.

Zayn rýchlo otvoril dvere a vošli sme dnu. Z oboch kvapkala voda, ktorá nás premočila. Zaviedol ma do obývačky, bolo to tu nádherné. Veľká palzmovka, pár skriniek, stolík gauč a dve fotele. Naozaj sa mi to tu začína páčiť.

Všimol si nás Harry s Liamom, ktorý sa začali smiať a to zaujalo pozornosť ostatných. Bola tu aj Danielle. „Čo sa vám stalo? A čo tu robí Shy?" zaujímala sa Danielle. Len som sa pozrela na Zayna a potom na Harryho. Dúfam že to pochopí. „Zase na teba zabudol?" uisťoval sa Harry, že obaja myslíme na to isté. Prikývla som mu.