Shy

Zase ma vzbudil ten otrasný zvuk budíka. Nenávidím ranné vstávanie, ale čo sa dá robiť škola volá. Postavila som sa sťažka z postele a odkráčala som si to do kúpeľne. Oprela som si dlane o hrany umývadla a pozrela sa do zrkadla, kde som videla moje obrysy tváre. Vlasy rozhádzané do všetkých svetových strán. Vyzerala som ako ježibaba a to je už čo povedať. Kruhy pod očami, ako keby som sa nevyspala ale opak je pravdou, že som sa vyspala skvelo. Načiahla som sa na kohútik točky a pustila studenú vodu, ktorú som si pustila do dlaní a opláchla ňou moju tvár. Striaslo ma pri dotyku tekutiny a mojej pokožky. Načiahla som sa po moju zubnú kefku a naniesla na ňu trošičku zubnej pasty.  Snažím sa dodržiavať hygienu.

Po hodnej chvíli v kúpeľne som sa presunula opäť do izby. Premiestnila som sa pri šatník odkiaľ som si zobrala čierne šortky, biele tielko a samozrejme spodné prádlo.  Prezliekla som sa pomerne dosť rýchlo.

Oblečená a už aj namaľovaná som sa rútila schodiskom do kuchyne. Prebehla som cez obývačku, kde sedel nevlastný otec. V kuchyni sedel za stolom Louis tak ako včera. Mama niečo kuchtila na raňajky ako vždy ráno. Poslušne som sa posadila a čakala kedy mi podá tanier s raňajkami. Po nejakej dobe mi pred nos položila tanier, na ktorom bola omeleta, ktorú tak strašne milujem. Louis nad tým ohrnul nosom, čo robieva nie tak často. No ako vidím jeho raňajky budú zase v školskom bufete. „Louis, aspoň sa v tom nepapri," karhala ho mama. Potmehúdsky som sa zasmiala, celá mama. Nemá rada ak sa niekto papre v jedle a hlavne ak to jedlo robila ona. „Nesmej sa," zavrčal Louis na mňa. Dnu do kuchyne vošiel nevlastný otec a škaredo zazrel na Louisa sediaceho rovno pred jeho očami. „Shy, dnes ťa berie do školy Louis," oznámil mi nevlastný otec. Jednoducho som len prikývla a neriešila. Vedela som, že on mi zase auto len tak nepožičia.

Načiahla som sa po desiatu, ktorú som si okamžite hodila do tašky spolu s peňaženkou a ostatnými potrebnými vecami. V kabelke nosím teda dosť vecí, ako sú šminky, kľúče od domu či osobné doklady. Louis sa postavil zobral si batoh a šiel do garáže, samozrejme som ho nasledovala.

Vybral si modrú Audinku RS7. „Dobrý výber bráško," usmiala som sa na neho. Uškrnul sa na mňa, to znamenalo, že ako vystúpim určite pôjdem grcať. Vždy jazdí tak rýchlo, dobre, aj ja tak jazdím ale zas je iné ak sedíte za volantom alebo ako spolujazdec. Nasadla som na sedadlo spolujazdca a Louis zaujal miesto vodiča. Veci sme si položili na zadné sedadlá, aby mal viac priestoru. Naštartoval a pomaly vychádzal z garáže. Na príjazdovej ceste už začal zrýchľovať, čo mi vyhovovalo. Zrýchľoval postupne, ako keby jazdil prvý raz. Nenávidím ak si robí zo mňa posmech. Totiž moja prvá jazda bola neuveriteľne zlá. Keď som zrýchľovala tak auto mi triaslo a zasekávalo sa. Pamätám si ten deň, kedy ma nevlastný otec učil riadiť auto. Ale najlepšie bolo aj tak učenie na kamióny. Nad tou spomienkou som sa musela pousmiať. Skoro som vrazila do proti idúceho kamiónu, ktorý viezol sliepky, ktoré mu aj tak nakoniec popadali aj s klietkami. Staré dobré časy.

Ručička mu ukazovala 230 km/h. Bola som totálne nalepená na sedadle, nemohla som sa ani len pohnúť, lebo ma tá nehorázna rýchlosť ťahala dozadu. Moje raňajky sa pýtali von. Louis zabáčal na ulicu, kde máme školu. Žalúdok sa mi dvíhal, reflexívne som si priložila dlaň k puse. Už sa to pýtalo von, konečne zastavil na parkovisku a ja som vybehla z auta ako riadená strela. Do školy na WC by som to nestihla. Preto som to vypustila pri kríkoch. Myslela som že ho asi zabijem. Ako mi toto mohol urobiť. Hanba, taká veľká, neviem si to ani predstaviť. Celý čas som sa červenala ako paprika, ktorá dozrievala.

Vošla som do budovy školy a na mojom boku stál Louis. Každý sa na nás pozeral a ja som začínala byť nervózna. Ako som zistila Louis sem chodil  pred tým, ale ja som tu nová, čisto nová a je normálne mať strach. Som tu druhý deň a už som sa dostala do toľkých problémov o akých sa vám môže len snívať. Nevšímala som si ich spýtavé pohľady a očami hľadal jedno dievča. Keď som uvidela hnedasté svetlé vlasy som vedela že to je môj človek.

Rukou som ju čapla za rameno a ona nadskočila. Až teraz som si všimla, že je s tým chalanom čo bol so Zaynom včera. „Pardon, nevšimla som si, že máš aj spoločnosť," usmiala som sa. Chystala som sa na odchod. No niečo ma v tom zastavilo. „Som Liam," podal mi ruku. S ochotou som ju prijala a potriasli sme si rukami. Bol naozaj pekný, ale aj tak je to zvláštne. Nevedela som, že chodí s Danielle. Sama pre seba som mykla plecami. „Idem za chalanmi, majte sa dievčatá," usmial sa na nás. Danielle dal pusu a vydal sa za chalanmi, ktorý stáli opodiaľ.

Zayn

Otrasný zvuk budíka. Najradšej by som ho jebol o stenu a nikdy viac nepočul. Lenže dneska je tá zasraná škola a ja musím ísť do nej. Pravdu povediac moc sa mi ani nechce, lenže čo sa dá robiť. Pozrel som sa na hodiny, ktoré ohlasovali skoro osem hodín. Vybehol som z postele ako strela a trielil vykonať rannú hygienu. Obliekol som sa a bežal k autu. Sadol som si do audiny a rýchlo do školy. Zastavil som pred školou, no ako som sa pozrel na hodiny, zistil som že mám ešte ale desať minút čas, dosť rýchlo som tu.

Zamkol som auto a kráčal do budovy školy. Pred dverami ma čakal Harry, no Liam nikde. Asi je z Danielle, ktorá sa spamätáva z toho únosu. Pozdravil som sa s Harrym a vošli sme do školy. Kráčali sme k našim skrinkám. Jak sme tam stáli som si všimol Liama, ktorý stál pri Danielle a Shy. Moment, Shy? Čo tam s nimi robí. Liam si nás konečne všimol a asi sa ospravedlnil babám, Dan dal pusu a išiel k nám.

Hneď sme sa zvítali po chlapsky. „Servus bro, o čom ste kecali," zaujímal som sa. Liam sa na nás len potmehúdsky usmial. „Snažili sme sa vymyslieť ako ju dostať k nám a v tom prišla tá Shy," zbrklo odpovedal. Aha, takže si plnili svoju úlohu, no to sa často povedať nedá.

Vošiel  som do triedy aj s Liamom, ktorý si sadol vedľa mňa. Louis sedel zase tam kde pred tým. Vzadu a pozoroval nás mihnutím oka. Nenávidím na sebe cudzí pohľad. Je to tak zvláštne. Kašľať na to. Sústredil som sa len na výklad profesora, no nemohol som ho počúvať jasne. Moja myseľ bola preplnená ňou. Jej strach som videl pred sebou, tie jej oči a hlas, ktorý sa jej triasol. Som pes, som proste špina, ktorá sa len tak nevzdáva. Musím ju dostať. Keď konečne zazvonilo som sa vybral na chodbu na moje obvyklé miesto. Liam mi oznámil, že ide za babami. Neriešil som nech si voju prácu vykonáva s Danielle dobre.

Liam

Ako zazvonilo som vybehol z triedy. No pred tým som oznámil Zaynovi kam idem. Je to predsa len môj šéf, ale aj tak to je divné. Taktiež som si všimol, že sa mu nejak dostala na mušku tá nová, ako sa to volá? Aha Shy. Musela mu poriadne potrápiť hlavu. Jednak ju z nej ani nemôže dostať.

Teraz sa snažíme si ju získať do našého gangu. Všetko je tak ťažké. Musíme jej opatrne naznačiť, že sme iní ako ostatní ľudia. Presne, sme len vrahovia. Pre mňa je to moja práca ako každá iná. Kráčal som po chodbe a mieril som si to rovno k mojej láske. Hneď som ju aj pobozkal. Bola s ňou aj tá nová baba. Meno mi stále len vypadáva a ja si ho len ťažko zapamätávam. Neriešil som. „Ahoj Shy," pozdravil som ju slušne. „Ahoj, Liam," uškrnula sa. Je to zvláštne, je plachá ale dakedy aj odvážna. To sa presne k nám hodí ako uliate. Proste je v nej niečo čo ma núti neodolávať, pozerať sa na ňu. No pri predstave nasratého Zayna som ju vyhodil z hlavy. Je pre neho dôležitá. Zdá sa že sa mu páči a to sa často nestáva, má na jednu noc jednu babu. On si len užíva ako to vraví. Ale ja také veci neuznávam, mám Danielle a som spokojná.