Tretí deň naše pobláznené hlavy vymysleli čosi ešte bláznivejšie. Sami dvaja a celý deň bol náš. Doslova bláznivé nie? Moja mamina by si už vlasy trhala, ak by vedela, že s cudzím chlapcom, ktorého poznám sotva dva dni, cestujem osamote naprieč Oravou. Najprv sme si prezreli čarovný Oravský zámok a zasmiali sa na poplašených esemeskách tvojich kamošov. Ako druhý cieľ sme si vybrali slávnu Liptovskú Maru a ozaj nesklamala. Prenajali sme si čln a pán s neskutočnou odmeranosťou a naučenou ignoranciou nás zaviedol viac k stredu, kde bol upokojujúci výhľad. Navyše i počasie nám vyšlo, nemohli sme sa na nič sťažovať. A ozaj sme si nesťažovali.

Až do chvíle, kedy som si so skrývanou ľútosťou v hlase oznámila, že večer odchádzam. Trochu sa ešte pomotám po Orave a následne ďalej, do Nízkych Tatier, čo som si nechala ako poslednú trasu. Všimla som si, ako si sa snažil skryť sklamanie. No dbal si na to, aby som si zapísala tvoje číslo, aby sme zostali v kontakte. Doteraz sa mi skvie na ruke, keďže si mi ho, trochu trasľavo, napísal na ruku.

No nemohla som odísť bez rozlúčky. A ty si ma nemohol nechať odísť bez rozlúčky. Jedno objatie, i to bolo tak hrejivé a úprimné, že som ťa ani nechcela pustiť. Ale istým spôsobom som nevedela odísť len tak. A preto, nechávam ti tieto listy. Mám pred sebou ešte väčšinu mesiaca cestovania, ale určite sa ozvem.

S priateľským pozdravom,

Jozefína.

Gratulujem všetkým, čo sa dočítali až sem :D ale nie :D len taký malý oznam, že tento príbeh pokračuje druhou knihou - https://www.wattpad.com/story/92061209-na-cest%C3%A1ch-2 (odkaz i v komente) - s malou zmenou :)

Ďakujem všetkým za hlasovania a krásne komentáre, ktoré vždy veľmi potešia a zahrejú ❤ Naozaj ďakujem ❤❤

Viki :)