Nasledujúce dva dni som len cestoval, až som napokon skončil v Liptovskom Jáne. Bol už neskorý večer, stihol som sa len pokochať západom slnka a zaspomínal si na Španiu dolinu. Úsmev sa mi natlačil na tvár.

Všimol som si, že jedna rodina ponúkala svoju hosťovskú izbu ako apartmán. Potešilo ma to, lebo som u seba už nemal veľa peňazí, predsa len, kto mal s týmto všetkým rátať?

Tá pani bola typická žienka domáca. A veľmi milá. Hlavne, pochopila moju finančnú situáciu, a preto mi ponúkla výhodnú cenu. Dokonca mi poukazovala svoju záhradku a pýtala sa na moju rodinu, niečo mi povedala aj o tej svojej. A, že som zlatý chlapec. Veru, zlatý chlapec.

Zaspomínala si – vraj tu predošlý deň bolo dievča, prekvapilo ju, že jej hneď klopala na dvere, lebo si zväčša ľudia vyberajú tunajší penzión. Malo len jednu tašku, celkovo jej prišla ako taký zjav.

Tak ako mne.

Vieš, bol to vcelku zaujímavý pocit, že len predošlú noc si ležala v týchto istých perinách, v tejto istej posteli ako ja. Mal som pocit, že ak by som sa načiahol, už by som ťa mal v objatí.