Shina mala mizerný štart do nového týždňa. Nielenže zaspala u Jungkooka, a tak ho vytláčala z postele celučičkú noc, ešte si aj zabudli nastaviť budíky, takže sa opakovala jej najhoršia nočná mora. Od Jeonovcov vystrelila ako raketa, temer vyvalila dvere.

Ren akurát raňajkoval polievku miso a tajne si ju spríjemňoval tamagojaki, za ktoré by po ňom Nita hodila papuču. Pri búrlivom príchode svojej dcéry sa zľakol a morská riasa, čo mu predchvíľou plávala v miske, sa mu prilepila na biele tričko.

„SHINA!"

„SORRY, OCI!" kričala za ním a modlila sa, aby ju cestou z domu neskántril. Šokové terapie neprospievali jeho srdcu, no Shina sa ľahko ohrádzala tým, že aj tak väčšinu času netrávil doma, no v práci.

Shina si rýchlo súkala ruky do rukávov saka, v zuboch držala svoju károvanú mašľu, ktorú si ešte nestihla uviazať pod golier košele.

Nita rozrazila dvere, pripravená spustiť prinajlepšom päťminutovú prednášku o tom, že by naozaj mala so svojím meškaním niečo robiť, ale všimla si zásadnejší problém. Odbehla do kúpeľne a vrátila sa k Shine s mejkapom a štetcom v ruke.

„Pre Kristove rany, dávaj si pozor, Shina!"

„Čo zase?"

„Keby ťa otec uvidí s tým čudom na krku, mala by si po chlebe a Jungkook tiež."

„Neviem o čom to rozprávaš."

„Akoby nestačilo, že si uňho strávila noc. Vieš čo mi to dalo odhovoriť otca, aby nevtrhol k Jeonovcom?" Nita krčila obočie v prísnej grimase a jemne jej štetcom nanášala mejkap na krk.

Shina si ihneď predstavila, čím Rena, takzvane, odhovorila. Určite nešlo o exkluzívny lístok do špajze s čokoládou, ale Shina vonkoncom nechcela rozmýšľať o tom, ako spolu v prázdnom dome vyvádzali.

Nechutné. Strašne nechutné.

„Vieš, že sa nesmieme líčiť..."

„Shina, ale toto nie je mejkap. Toto je Chanel," hrdo vyhlásila Nita, poťažkala si flakónik a odstúpila od dcéry, aby si poprezerala svoju precíznu prácičku. Spokojnosť s výsledkom sa odrazila v jej širokom úsmeve. „Tak. Poďakuješ sa mi tým, že vydrhneš pekáč od galbi."

„Ale..."

„Shina," pohrozila jej Nita s rukami vbok.

Ojoj, to je nebezpečná póza. Zvyčajne sa od nej odvíjali len dva scenáre a ani jeden sa nekončil happy-endom.

Shina rezignovala a kefou si párkrát prečesala vlasy. Potom zhrabla tašku a slúchadlá z pracovného stola. Nesmela si ich znova zabudnúť, nehľadiac na to, že jej dnes spoločnosť bude robiť Jungkook.

Keď prechádzala popri Nite, zopäla ruky do prosebného gesta a afektovane predniesla: „Ó, drahá mamička. Ďakujem ti za tvoje nenapodobiteľné mejkap skills."

Nita sa načiahla, že ju spakruky udrie, ale Shina bola hbitá ako had a hravo sa jej vyhla. Kým si stihla zobuť papuču, bola už dávno na schodoch a počula iba jej prenikavý hlas: „A OSPRAVEDLŇ SA OCKOVI! POČUJEŠ?"

Shina obratila oči v stĺp a ako namydlený blesk sa prehnala cez kuchyňu. Nita si skutočne nedala záležať s poriadkom, špinavý riad bol odložený v dreze a čo sa doň nezmestilo, tak na linke. Prázdne fľaše od zázvorového piva sa nebezpečene kopili pri jej nohách a na jedálenskom stole.

Vlámala sa do chladničky. Vzala z nej krabičku čokoládového mlieka a plechovku koly.

Zvrtla sa na päte, súkajúc si do tašky obe dobroty, a takmer sa zrámovala s Renom. Chodil ako duch, jeho kroky nebolo počuť.

Shina mu tvárou nabúrala do hrude a on vychrstol vodu z pohára. Aj na seba, aj na zem.

„SHINA!"

„OCI!"

Ren sa na ňu mračil, ale bol viac zmätený, než nahnevaný. Oproti Nite bol hotový anjelik, teda pokiaľ nešlo o tému s názvom adolescentní muži, potom si role s radosťou vymenili.

Shina odmotala kuchynské papierové útierky a stala si na špičky, aby dočiahla na jeho namosúrenú tvár. Fajn, hnevá sa. Ale určite nie za tú vodu.

„Nechceš mi niečo povedať?" vyzval ju tajomne.

„Áno. Mama mi prikázala, nech sa ti ospravedlním. Prepáč, nechcela som ťa vyľakať, ani zrámovať," dala sa do úklonu, no vzápätí vystrelila do vzpriamenej polohy. Spoza okna započula nedočkavé trúbenie auta. Ren zvedavo nadvihol obočie.

„To je pán Jeon. Ponúkol sa, že nás hodí do školy," ozrejmila mu Shina zjednodušene. Nepriznala sa s tým, že ho Jungkook musel uprosiť na kolenách, pretože Hakkun patril medzi nočné sovy a sotva stihol zažmúriť oči.

„Shina..."

„Ľúbim ťa a uži si voľno. Večer ti donesiem čokoládu. Pred mamou ani muk," sprisahanecky naňho žmurkla a pobozkala ho na líce. Do nosa jej udrela vôňa jeho vody po holení, čo v nej prebudilo vlnu nostalgie. Chýbal jej, ale bolo to komplikované. Najmä, odkedy si prešla premenou z dievčaťa na mladú ženu.

„SHINA!" ohriakla ju Nita, valiac sa schodmi, so zospinkovanými hárkami papiera a mávala s nimi. „Toto si si nezabudla?"

Doprčic. Tá esej na biológiu.

Shina odskákala na jednej nohe za Nitou, pretože by ju zabila, ak by sa prechádzala po dome vo svojich špinavých conversoch.

„A dávaj si pozor, dobre? Ja tu vždy nebudem," napomenula ju.

Shina jej poslala vzdušnú pusu a vybehla pred dom, kde už priadol Hakkunov veterán.

Naskočila na zadné sedadlá vedľa Jungkooka a perfektne začesané vlasy mu s radosťou rozcuchala. Jungkook po nej hodil vystrážný pohľad. Zdravou rukou ju cez smotanové sako uštipol.

„Môžeme?" spýtal sa Hakkun a obaja horlivo prikývli.

„Helfni mi," požiadal ju Jungkook vzápätí a nastavil jej svoj dlhý krk. Kravatu mal nakrivo a zauzlenú na niekoľko krát.

Shina naňho zdesene vypúlila oči: „Čo si, prepánajána, stváral?"

„Vieš, nie je to ľahké, keď máš zranenú svoju dominantnú ruku!" osopil sa na ňu a nedočkavo sa pomrvil na koženom sedadle.

„Potrebujem nožnice," zhodnotila Shina po bližšej expertíze. „Toto nerozuzlí nikto. Je mi ľúto, ale budeš si musieť zohnať novú kravatu."

„Shina, neser ma," napomenul ju.

„Myslím to smrteľne vážne," potemnel jej zrak a prstami nežne prešla po károvanej látke. „Ale keď na tom trváš, môžem ti dať moju mašľu."

Jungkook nesúhlasne zaťal sánku a nahol sa k sedadlu vodiča: „Appa, nevrátime sa?"

„Nie! Už aj tak meškáme," namiesto Hakkuna mu odpovedala Shina. „Jeden deň bez kravaty prežiješ. Zatiaľ si vezmeš nejakú zo strát a nálezov."

Jungkook naďalej namietal a takmer sa mu podarilo nalomiť Hakkuna. Shina však v správny okamih zakročila a prikryla mu ústa dlaňou.

Kto to kedy videl, robiť taký hurhaj kvôli kravate. Ak by si zabudol nohavice alebo sako, to by bola tragédia!

Jungkook sa nespokojne ošíval, zazeral po svojej priateľke a v jeden moment, kedy prestala byť ostražitá, ju skoro uhryzol. Ešteže sa na poslednú chvíľu uvedomila a stiahla svoje prsty do bezpečia. Ako pomstu si Shina zvolila kopanec do píšťaly. Jungkook podskočil a bolestne zomkol pery.

~

„Uvidíme sa na angline," suchopádne skonštatoval, pretože ho stále škrel ten incident s kravatou. Bol si istý, že Shina niečo vymyslí a nebude to práve zastávka pri krabici so stratenými predmetmi, handrami a inými pofidérnymi úkazmi. Raz sa rozchýrilo po celej škole, že tam Chaeyong našla krabičku čokoládových kondómov. Jungkook však dúfal, že nebude mať rovnaké šťastie.

Shina sa zastavila pri skrinke a nie kvôli tomu, že by v nej mala schované učebnice na nadchádzajúce hodiny. Telom sa jej rozlieval šteklivý pocit, keď si spomenula na Tajného ctiteľa. Jeho sladké slová momentálne potrebovala ako soľ. Škoda, že jej nerobila spoločnosť Chaewon, no ona, na rozdiel od Shiny, bola dochvíľna. Dozaista sedela v lavici ako päť peňazí a so strojeným záujmom počúvala nezáživnú prednášku učiteľky Kim.

Shina opatrne poodchlipla plechové dvierka a zrakom automaticky spočinula na ružovom papieriku. Chytila ho a bleskurýchlo ho prečítala. Srdce jej splašene búšilo.

Si najpravidelnejšou cestujúcou vo vlaku mojich myšlienok.

Shina sa mierne opustila a pritisla si papierik ku svojmu telu. Nechala sa opantať motýlikmi v bruchu a uškŕňala sa ako hotový blázon. Tajný ctiteľ nikdy nesklame, nech už je to ktokoľvek.

„Čo to tu vyvádzaš? A prečo sa sápeš po skrinkách?"

No bohužiaľ, pocit blaženosti netrvá nikdy príliš dlho.

„Jungkook! Čo chceš?" vypenila naňho otrávene, pretože jej narušil najkrajšiu chvíľku dňa. „Nemáš byť na Ryuovej hodine?"

„Potrebujem knihy, ak dovolíš," odsunul ju plecom a nanominoval sa do svojej skrinky. „Nechápem, čo ti vadí."

„Narúšaš mi chvíľku," odvrkla a otvorene pred ním pobozkala papierik s rukopisom Tajného ctiteľa. „On je taký úžasný. Alebo ona. Neviem. Tak či tak, je to romantické!"

„Hej," na jej vkus zabuchol dvierka od skrinky hlasnejšie, než by sa jej ušiam páčilo. „A potom ich spoznáš naživo a zistíš, že sú to kreténi, ktorí sa ťa snažia len zviesť."

„Nie všetci sú takí!"

„Moja malá Shin," mľaskol a zdravou rukou sa zaprel popri jej hlave. Shina cítila, ako sa jej o tvár obtiera Jungkookov teplý dych. „Ver mi. Všetci sú takí. Sme na strednej, romantiku tu nečakaj."

Prezieravo po ňom prebehla pohľadom. Dnes sa správal obzvlášť neznesiteľne. Zauzlenú kravatu vymenil za náhradnú s neidentifikovateľným fľakom, ktorú mal ledabolo prehodenú okolo krku ako šál.

Usiloval sa pôsobiť chladne a ostrieľane, akoby patril medzi Cheongsong a vystieral sa, aby bol od nej vyšší než len o pár chabých centimetrov.

„Jungkook~ssi," medovo prehovorila, chopila sa oboch koncov kravaty a začala ju úhľadne skladať do uzlu. „Vieš, nie každý je také perverzné prasa ako ty."

Jungkookove oči sa zlovestne zaiskrili: „To odvoláš! Počuješ?"

„Zabudni," dokončila posledné estetické úpravy a prešmykla sa popod jeho ruku na slobodu. „Vidíme sa na angline."

~

Počas obednej prestávky dookola počúvala o tom, aký mala Chaewon hororový víkend plný rodinných osláv a bratrancov, ktorí jej vytrhali aspoň zo dve guče vlasov.

Shina ju, ako správna psychická podpora, vyobjímala a vtisla jej na vrch hlavy nežnú pusu. Zvyšných päť minút vypĺňali tým, že ju Shina hladkala a chlácholila tvrdeniami, že je stále krásna, nevynímajúc jej lesklé gaštanové vlasy. Ak by mohla, hneď by ich s ňou menila a pravdepodobne by ju ukrátila aj o Chaewoninu rozkošnú výšku.

No ultimátnym vyslobodením z depresie bolo to, keď jej ukázala dnešný odkaz od Tajného ctiteľa. Krízu sa jej podarilo zažehnať v priebehu troch sekúnd a Chaewonine ústa už po zvyšok času nemleli o ničom inom.

Po angličtine s Jungkookom, kedy ho mala chuť skopnúť zo stoličky, lebo sa dožadoval, aby mu poznámky vlastnoručne písala kvôli jeho boliestke, sa s malou dušičkou, avšak extrémne veľkou trémou, pobrala do susednej triedy, ktorú mal pod palcom učiteľ Han.

Dodala si silu výdatným hltom koly a otvorila posuvné dvere. Vrava ustala na minimum a krky spolužiakov sa k nej zvedavo šponovali.

Shine sa, pod nátlakom toľkých pohľadov, sfarbili líca do lososovej farby a poloprázdna plechovka sa jej zachvela v prstoch.

„Čo je, bejby? Zablúdila si?" Yongsaeng k nej vyslal vzdušnú pusu, na čo sa rozrehotali takmer všetci chalani. Akurát Namjoon skláňal pohľad ku svojej knižke a sporadicky ujedal z balíčka solených lupienkov.

„Hej..." Shina si vyčistila hrdlo, lebo jej hlas zamrel na polceste. „HÉJ! KIM NAM..."

A zrazu sa jej niečia ruka omotala okolo pliec. Dovanula k nej zvláštna ovocno-kyslá vôňa, akoby želé cukríkov.

„Tak tu si. Všade som ťa hľadal," prehovoril k nej Taehyung a tuhšie jej stlačil plece, aby s ním odohrala toto malé divadielko.

Yongsaeng sa dramaticky chytil za srdce, akoby doňho strelil šíp a zafňukal: „Och, to tak bolí, bejby. Prečo si si vybrala toho zvädnutého paka? Ja by som ťa uspokojil lepšie, to si píš!"

Jae aj so svojou skupinkou maľovaných kraslíc sa chichotali ostošesť, ale Taehyungovi do smiechu veru nebolo.

„Yah! Han Yongsaeng..."

„Nechaj to tak," nástojila Shina a sama sa ozvala. „Ten chudák sa na nič nezmôže, veď nevie uspokojiť ani sám seba. Všetkým je predsa známe, že sa nedokáže ani poriadne urobiť. Ale nečudujem sa, keď je taký malý. Ťažko ho vôbec nahmatať."

Yongsaengovi zamrzol úsmev na perách a zoskočil z lavice, na ktorej si doteraz ležérne vysedával. Nahnevane si to k nej šinul, ruky zovreté v päste a v očiach blčiaci plameň. No Shina nepohla ani brvou, podobných kreténov si dávala na raňajky. Za posledné roky si preskákala bársčím a aj oveľa horšími individúami než bol Yongsaeng.

„Ty skurvená suka," šplechol jej do tváre.

Shina sa znechutene zaksichtila a poutierala si okuliare do svojej blúzky.

„Yah!" Taehyung ho odsotil a postavil sa pred ňu, aby ju kryl. „Ako si jej to povedal? Zopakuj to a ja ti hneď jednu natiahnem!"

„Poďme, Tae. Nemá to výz..."

„Shina musí byť v posteli riadne mizerná štetka, keď ju ignoruje ešte aj Kim Namjoon," rehotal sa Yongsaeng na plné ústa a Shina zahanbene sklonila hlavu. Bol to omyl. Takto to nemalo skončiť.

„Héj! Čo sa to tu, kurva, deje?"

Daejung sa nonšalantne oprel o zárubňu a jazykom si prešiel po spodnej pere. Dlhšie pramienky vlasov mu spadali do dravých mandľových očí popritom, ako sa nebezpečne týčil nad Yongsaengom. Ten mu siahal sotva po prsia.

Taehyung po ďalšom záchrancovi vrhol ukrivdený pohľad a spýtavo nadvihol obočie, ale Shina ho zozadu objala a pokúšala sa ho donútiť, aby si dal spiatočku a nepúšťal sa ešte aj do Daejunga.

Otec má pravdu. Testosterónom nabití adolescenti ničomu nepomáhajú...

Yongsaeng nasucho prehltol a neisto začal pred Daejungom ustupovať. Nenadarmo bol členom Cheongsong, v jeho prítomnosti mu všetci preukazovali rešpekt, aj keď bol z nich najmladší.

„A teraz pozorne počúvajte, lúzri!" povedal Daejung. „Keď sa ešte raz stane, že si otvoríte tie svoje špinavé papule na Shinu, vlastnoručne vás odpravím na druhý svet. Je to dosť jasné?"

Väčšina triedy neodpovedala, iba pokorne civela do zeme. Jae sa potmehúdsky chichúňala aj so svojou skupinkou hús a Namjoon sa bezstarostne napchával lupienkami. Ani raz sa jej nezastal, doslova, akoby preňho v tú piatkovú noc prestala existovať.

Shina by sa najradšej rovzlykala, ale mala dôležitejšie veci na práci. A to predovšetkým spacifikovať Taehyunga.

Netušila, že sa dokáže dostať až do takej vývrtky. Desil ju, aj keď ona bola ten posledný človek, na ktorého sa hneval. Zvyčajne ho zastihla v chmúre alebo beznádeji, ale takéhoto nikdy. Keď sa mračil, vyzeral oveľa staršie a jeho láskavé oči sa v mžiku zmenili na ľad.

Sotva sa jej podarilo udržať Taehyunga na uzde. Najviac sa obávala, že sa jej vyšmykne zo spotenej dlane a pôjde niekomu rozbiť hubu. Hocikomu, kto bude najbližšie. No našťastie sa to nestalo.

Shina ešte nikoho nedržala tak pevne ako jeho. Obeleli jej prsty, ale to bolo to posledné, čo ju trápilo. Vonku ho posadila na lavičku, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu a ponúkla mu svoju nedopitú kolu. Taehyung ju potichu prijal a na pár glgov vyprázdnil plechovku. Hrudník sa mu prudko dvíhal, akoby zabehol maratón a kropaje potu mu stekali popri spánkoch. Kríza ešte nepominula, usúdila Shina. A možno bolo za tým aj niečo iné.

Jae.

Shina si v mysli pripravovala dlhú prednášku o tom, že má Taehyung na viac. Skoro každé dievča by sa mu dobrovoľne hodilo okolo krku. To si aspoň myslela, pretože sa za ním nejedno otáčalo.

Ale mlčala. Nemala šancu, pretože akonáhle sa Taehyung trochu upokojil, jeho napätý postoj opadol a oči mu opäť zjemneli, tvár sa mu skrivila smútkom. Po lícach mu stiekli prvé slzy.

„Taehyung~ssi," priložila si ruku na ústa a zviezla sa k nemu na lavičku. Najradšej by mudrovala o tom, že si z toho nemá nič robiť a prídu mu do života lepšie baby, ale k čomu by to bolo? Slová síce sú tým najmocnejším čarodejom, ale niekedy mágia nestačí.

Privlastnila si jeho ruku a preplietla si s ním prsty. Netušila ako inak mu dať najavo spolupatričnosť. Samozrejme, mohla sa naňho hodiť a zovrieť ho v objatí, ale nebola si istá, či by to v tejto chvíli ocenil.

Razom zabudla na Namjoona a ako veľmi ju pichlo pri srdci, keď o ňu nezavadil pohľadom. No toto, toto bola pohotovosť a Taehyung ju potreboval.

~

hello guys!

welcome here and take this please 🍟 you deserve it

nuž, dnes to bola vyplňujúca kapitolka, ale aj také musia byť 🥺

dúfam, že ste si postavy užili, tentoraz sa ich tu mihlo hneď niekoľko, ktorá bola vaša obľúbená a najmenej obľúbená? let me know~

mimochodom, máte any ideas, čo sa mohlo odohrať medzi Jae a Taehyungom? also let me know~

uvidíme sa nabudúce, dovtedy stay tuned, healthy and happy!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)