Shina sa pred príchodom domov zastavila v parku. Odzipsovala ruksak a vylovila z neho bento box, ktorý ešte nenačala. Vedela, čo by ju čakalo po príchode domov, ak by sa toho jedla nedotkla. A nakoľko sa jej nechcelo vyvolávať zbytočne ďalšie konflikty, rozhodla sa, že si sadne na lavičku a pokúsi sa do seba nasúkať čo najviac súst. Nešlo to však po masle. Po každej lyžici sa cítila previnilejšie. Nie zo samotného faktu, že jedla, ale skôr z toho, čo tomu predchádzalo.

Ren sa nemohol ani poriadne vyspať, príprava mu zhltla niekoľko hodín. Vďaka Shine si ani neoddýchol a aj keď zatiaľ nepočula o jeho nasledujúcej pracovnej ceste, zmocnili sa jej negatívne myšlienky. Väčšinu života sa snažila nebyť na obtiaž, inými slovami, byť samostatná jednotka, o ktorú sa netreba starať, zaujímať a ktorá si hravo poradí s čímkoľvek, čo jej príde do cesty. Ale pohorela. Nezvládla to. Báli sa o ňu. A keď sa boja, nemôžu sa predsa naplno odovzdať kariére.

Mala si jedinú úlohu a to nezlyhať. Sklamala si.

Cítila sa menejcenne aj za to, že nech sa nútila akokoľvek, bento box bol naďalej do trištvrtiny plný. Z toľkej ryže, mäsa, klobások ju takmer naplo. V pohotovosti zadržala dych a priložila si dlaň na ústa.

Bude to fajn. Hlavne nezvracaj.

Našťastie sa jej túto krízu podarilo spláchnuť plechovkou koly. Spokojne si vydýchla a uchopila drevenú lyžicu v nádeji, že to skúsi znova. Lenže ihneď ako ju zaborila do kopčeka ryže, žalúdok jej vyslal varovanie.

Shinina tvár sa skrútila v bolestnú grimasu.

Zlyhala som. Pohŕdam otcovým jedlom. Pohŕdam jeho časom a láskou. Čo som to za dcéru?

Porazene sa zodvihla z lavičky a vysypala obsah bento boxu do koša. Samozrejme, že to nebolo správne. Niekto by sa kvôli pár zrnkám ryže možno aj potrhal, no ona mala dosť. Yoongi do nej hneď ráno nacpal čokoládovú tyčinku, polovicu nikujagy a počas obedovej prestávky osobne dohliadal, aby do poslednej omrvinky skonzumovala vajíčkový sendvič. Ren nikdy nešetril plnkou, možno aj preto jej prišlo zle. Možno. Druhý sendvič mu ponúkla najmä, aby mu zaplnila ústa a zaneprázdnila myseľ, pretože sa jej nový spôsob ich priateľstva nepáčil. Nechcela byť kontrolovaná. Ona sama sa dostatočne kontrolovala a vedela, kam až môže zájsť. Nepotrebovala na to Yoongiho, ani Chaewon a už vonkoncom nie svojich rodičov.

Snáď mi to odpustíš, oci.

Vyškriabala posledné zvyšky nikujugy a lenivým tempom sa vybrala ku svojmu domu. Keď odomykala dvere postrehla, že Nitino auto chýbalo na príjazdovej ceste. Rozmýšľala, kam asi tak zdúchla, no svoju predstavivosť nemusela dlho žmýkať. Ren jej prezradil, že mali s Goeun babskú jazdu. Bol to ich každotýždenný rituál, kedy si dali pohov od práce, manželov a detí a vyrazili do mesta, akoby boli opäť slobodné.

Shina sa okolo Rena bezproblémov prešmykla, lebo očami nenásytne hltal novú časť obľúbeného detektívneho seriálu. Nohy mal vyložené na stolíku, po ktorom sa povaľovali prázdne obaly od čokolády. Na bruchu mu balansoval tanierik s čerstvým banánovým chlebom, ktorý upiekol maximálne pred hodinou, pretože z neho ešte stále rozvoniaval dom škoricou a muškátovým orieškom.

Nasledujúci čas si Shina vypĺňala hektickým učením. Preskakovala z látky na látku, z kórejčiny na japončinu, z fyziky na dejepis a pokúšala sa nájsť si v tom systém. Dnešné odpovedanie nedopadlo podľa jej predstáv, pretože Jangminina ruka dobrovoľne vystrelila do vzduchu skôr, než sa Shina vôbec spamätala. Kimová si ju pochvaľovala a radila ostatným, aby si z nej vzali príklad a učili sa tak pedantne ako ona.

Ja budem lepšia. Zmáknem to. Dokázala to ona, tak to dokážem aj ja. Lenže takto to nefungovalo a ak sa učivo vzpieralo a nechcelo sa uložiť do jej mozgových závitov, mohla urobiť aj stojku, nepomohla by si. Preto nevrlo chodila hore-dole po izbe, váľala sa s učebnicou po posteli, skúšala sa učiť na zemi, ba sa vyšvihla na oblok. Nita by ju prizabila, pokiaľ by ju vymákla.

Shina prevrátila na novú dvojstránku a ceruzkou podčiarkovala letopočty a názvy najkrvavejších bitiek.

Vonku sa zatiahlo, obloha potemnela a do uší jej doliehalo vzdialené hromobitie.

Ak sa rozprší, bude ma to ťahať na spánok a ja nesmiem spať. NESMIEM!

Predstavila si, že by k nej na návštevu zavítal fiktívny Taehyung a okamžite ju to motivovalo k tomu, aby si došla po ďalší hrnček čiernej kávy. Ren nenamietal, aj keď uprednostňoval ženšenové tonikum.

Keď sa Shina vrátila na svoj oblok a dlane si ohrievala o žeravý porcelán, jej pozornosť sa upriamila na chodca, ktorý sa márne pokúšal ukryť pod svoje sako. Vietor mu ho zakaždým rozvial, a tak sa nevyhol prehánkovej smršti.

Počkať. Nie sú to farby mojej školy?

Shina doostrovala a odchlipkávala si z horkej kávy. Nedovidela mu do tváre, na menovku už vôbec, no na jej smer nebýval nikto iný okrem Jungkooka.

Jedine, že by... Park Jimin! Ten sa tu občas poneviera. Park Jimin. Tajný ctiteľ.

Shina sa následne znechutene pozastavila nad svojimi myšlienkovými procesmi. Chaewon ich očividne pretransformovala na svoj vlastný obraz.

Neochotne odložila kávu na stôl a zdúchla na prízemie. Ren skoro nežmurkal, keď sa objavila scéna prestrelky a Shina to, ako obyčajne, využila vo svoj prospech a schmatla z roldoru prvý dáždnik po ruke.

Na nohy si našuchla conversy, so šnúrkami sa však nezaoberala. Iba ich nedbalo zastrčila pod jazyk a vyrazila v ústrety Park Jiminovi. Musela sa rozutekať, inak by pred ňou získal oveľa väčší náskok a o to ťažšie by ho dohonila.

„HEJ, TY TAM! STOJ! POČUJEŠ?"

Chvála nebesiam za to, že leje ako z krhly. Aspoň nikto nezachytí, že sa správam ako hotový blázon. Zjapem na celú ulicu, čvachcem cez mláky a zbesilo mávam dáždnikom ako sieťkou na motýle. Dúfam, že si ma Jungkook nenatáča z okna, lebo netuším, či budem mať dosť prostriedkov na to vykúpiť sa z tejto poondiatej frašky...

Shina prudko zabrzdila, pretože by inak preválcovala Jimina už po druhý raz. Jej výpočty boli však aj tak nepresné. Nechýbalo veľa a skoro mu vypichla oko, aj keď mu na nose sedeli zarosené okuliare.

Po tmavých vlasov mu stekali kvapky až na končeky a do líc sa mu nahrnula červeň.

Prekvapivo ju však uposlúchol a zastavil. Shina netušila, čo ďalej a ako začne. Nebolo pre ňu bežné prenasledovať uprostred lejaku fantómových spolužiakov, ale Ren by o tom vari niečo vedel, keď bol na kórejských drámach prilepený dvadsaťštyri sedem.

„Hej, ja..." Shina si odkašľala a tuhšie si k sebe privinula dáždnik. „Som Shina. Kil Shina. Pôvodne Shina Caldwellová. Z Parkovej triedy. Zhodila som ťa na zem. Omylom, pravdaže. Chcela som povedať len... Prepáč," sekane zo seba dostávala slovo za slovom a Jimin na ňu nechápavo civel s pootvorenými ústami.

„Chcem tým naznačiť..." Shina zagestikulovala aj s dáždnikom a takmer ho zasiahla ho brucha. „Hups. Teda, ehm... Želám si, aby som sa ťa mohla spýtať na to, čo si o mne myslíš."

Tak a hotovo. Vyložila som svoje eso. Teraz sa stačí prizerať jeho mimike. Tá človeka vždy prezradí. Avšak to by nesmel mať zahmlené okuliare. Doprčic!

„Kil Shina Caldwellová... To je dvojzmyselné, vieš o tom?"

„Čo?" vychrstla naňho spontánne, no potom rýchlo doložila. „Myslím, že si máme čo povedať."

„Veď sa ani nepoznáme," zamrmlal. „A prepáč, ale mne tu mrzne riť. Idem domov."

Kto by bol povedal, že niekto s takým jemným hlasom vyludí zo seba vetu obsahujúcu slovo riť. Je to zvláštne. A nesprávne! Môj Tajný ctiteľ mal byť romantik od hlavy po päty, eufemistický, anjelsky, absolútne poetizmom opradený. Toto čudo nie je ani jedno!

Shina bojovne nakrčila obočie a zachytila ho za rukáv saka akurát v momente, kedy plánoval vykročiť: „Pŕ, Jimin~ssi. Asi si ma prepočul, ale máme si čo povedať. A ja mám dnes už plné zuby sklamaní, takže ideš so mnou alebo ideš so mnou. Vyber si. Buď pôjdeš dobrovoľne, alebo ťa ubijem dáždnikom, a až potom pôjdeš. Vyber si. Mne sa neštíti ani jedna ani druhá alternatíva. Popravde, s tvojím prístupom sa prikláňam skôr k tej druhej."

Len tak pre informáciu, neubila by som ho. Nie po tom, čo si musel preskákať s Jiyeongom. Ale jeden, dva, tri pohlavky nikoho ešte nezabili, nie?

Shina cítila ako sa jeho telo naplo a úkosom zazrela ako na protest zaťal sánku.

Je pravý čas na moje druhé eso!

„Jimin~ssi," presladene zatiahla. „Máš rád banánový chlieb, že? Každý má rád banánový chlieb."

Shina otočila kľúčom a opatrne strčila hlavu dnu. Z obývačky stále nahlas hučala k-dráma, občasne prerušovaná odbaľovaním ďalšej tabuľky čokolády.

Jemne schmatla Jimina za predlaktie a dotiahla ho do domu. Bála sa ho pustiť, lebo šanca, že by sa vyparil a ona by si to ani neuvedomila, bola príliš vysoká a nechcela riskovať. Nie po tom, čo sa kvôli nemu vrhla do toho poondiateho lejaku. Kvôli dnešnej akcii obetovala svoje obľúbené conversy a rozhodne nemienila vyjsť ako porazená.

„Bež," postrčila ho. „Na poschodie. Do mojej izby. Už aj."

Veru. Pokiaľ Shinin plán nevyjde do posledného detailu, stane sa z nej mŕtva dcéra sprevádzaná zavraždeným Park Jiminom. Ren sotva strpel Jungkooka a aj to iba v prípade, že domov okupovala Nita, ktorá by ho za vyhrotené ochranárske maniere okamžite zahriakla. Lenže Jimin bol kompletne cudzí a ona ho sem svojpomocne dovliekla. Niežeby sa dal ľahko opantať predstavou čerstvého banánového chlebu, popravde ho to nijako neohúrilo. Celú cestu s ňou bojoval, vyvliekal sa jej a dôsledne si na nej cvičil tie najnevraživejšie pohľady.

„Daj mi už pokoj. O čo ti ide?" jedna veľká vráska mu naskočila presne medzi obočím z toho, ako sa na ňu mračil.

Shina si spanikárene priložila prst na ústa: „Kroť sa, panebože! Tichšie!"

„Ja sa mám krotiť? To ty sa kroť! Schmatneš ma na ulici a odvláčiš ma sem..."

„Pssst!" Shina k nemu podišla a priložila mu na ústa dlaň. „Choď hore. A drž hubu. Hneď prídem za tebou."

Jimin si ju nepresvedčivo premeriaval, no nezdalo sa, že by sa na poschodie ktovieko ponáhľal. Mysľou mu prebleskovali všemožné dôvody, prečo by sa Kil Shina Caldwellová podujala na jeho únos a snažila sa ho nalákať k sebe domov banánovým chlebom. Vari ho nechcela zviesť? Vari nespolupracovala s Jiyeongom, či?

„Prosím ťa. Viem, že si môj Tajný ctiteľ."

„Čo?"

„Chcel si vedieť, čo si o tebe skutočne myslím, nie?" zúfalo mu skúšala zahrať na city. „Poviem ti, čo si myslím. Ale nedozvieš sa to, pokiaľ tu budeš čučať ako idiot. Môj otec by ťa stiahol z kože, ak by..."

Ale Jimin ju sotva počúval. Zamrazilo ho z toho, keď ho menovala ako svojho Tajného ctiteľa a úplne mu to odškvarilo mozgové závity. No očividne na tom ešte nebol tak žalostne ako Shina.

Pokojne si zložil okuliare a začal si ich utierať do bielej košele: „Tak vezmi chlieb a poďme sa niekam ukryť. Niekde, kde sa to nehmýri prehnane starostlivými tatkami."

Shina mala pripravené slová na obranu už na jazyku, no akonáhle otvorila ústa, automaticky ich zavrela. Úkosom čo najpomalšie zablúdila k Renovi, ktorý uvoľnene postával v chodbe a opakom dlane si utieral špinavé kútiky od čokolády.

Netušila, čo sa práve dialo, no Ren nevybuchol. Ba čo viac, žiarivo sa usmial, až mu okolo očí naskočili rozkošné vrásky.

„Shina, dcérka moja najmilovanejšia," zatiahol medovým hláskom, ale Shina vedela, že má po chlebe, vari aj po tom banánovom.

Pod náporom jeho pohľadu sa ešte viac prikrčila a oporu hľadala u jedinej osoby, ktorá sa nachádzala v blízkosti. Park Jimin však nebol milostivý a radšej si prezeral vzorce na drevenej podlahe.

„A-áno, oci?"

„Láskavo vyprevaď nášho hosťa, a potom sa za mnou zastav. Dobre?"

„Oci, ale ja..."

„Shina, niečo som povedal."

Nerozumie tomu. Nevie, čo to pre mňa znamená. Našla som svojho Tajného ctiteľa a ja ho potrebujem vyspovedať! Potrebujem.

Omámene zhrabla kľúče a otvorila vchodové dvere. Jimin sa Renovi nedbalo uklonil a vypochodoval z domu už s o niečo lepším naladením. Predsa len sa z toho všetkému vykľul pomerne dobrý deň, no to ešte nepoznal Shinin spontánny plán. Namiesto toho, aby za jeho chrbtom zabuchla dvere, rozhodla sa rebelovať a vybehla za ním. Dáždnik opretý o kvetináč s tujou rozprestrela nad ich hlavami a znova uväznila Jiminove predlaktie vo svojich prstoch.

~

hello guys!

ak ste sa dočítali až sem, please take this 🍌 you deserve it~

v dnešnom pokračovaní sa stretávame so Shininým problémom a jedlom a aj s Tajným ctiteľom (maybe), Ren zažil návrat a rád od nervov vyjedá čokolády (I mean, who can't relate?)

čo si myslíte o Parkovi, naozaj je to náš Tajný ctiteľ, alebo nám Chaewon iba nasadila chrobáka do hlavy? let me know~

uvidíme sa nabudúce a dovtedy sa opatrujte!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)