Shina bola presvedčená o tom, že ju Jungkook dostatočne dobre pripravil na test z fyziky. Nielenže jej odrazu vychádzali výpočty, no ešte sa jej podarilo nabifliť aj vzorce navyše. Sama by si to nahlas nepriznala, ale za jeho pomoc bola napokon vďačná. Niežeby to bolo prvý raz čo jej zachránil krk...

Nasledujúci deň sa Shina nezobudila na hlasný cinkot budíka, ale na nasrdený chraplák svojej matky. Prikryla si hlavu vankúšom a tuhšie sa zavinula do mäkkých perín. Z duše nenávidela rána.

„SHINA!"

Jej hlas bol drsný ako šmirgeľ. Shina zaúpela a rozospato po nej zazrela: „Koľko je hodín?"

„Veľa. Ponocovala si, čo?" vyzvedala s rukami založenými vbok. „Je o desať sedem."

„Se... SEDEM?!" Shina sa zhrozila a už-už stála na nohách. Zmätene sa začala zvŕtať okolo vlastnej osi. „Och, nie, nie, nie. Musí byť menej!"

„Kedy sa už konečne poučíš, Shina?"

„Netuším," zbehla ku stolu a späť ku posteli, pri ktorej mala pohodený plecniak. Mala ho už dávno vyhodiť, no bohužiaľ si k nemu vypestovala jedinečné puto. „Nesklamem ťa, uvidíš. Jungkook mi všetko vysvetlil a vzorce ovládam perfektne. To mi pripomína... Môžem si vziať jednu z tvojich čokolád? Neskôr doplním zásoby."

„Deň kedy ty doplníš zásoby bude deň, kedy Južná Kórea vyhrá majstrovstvá sveta v hokeji," suchopádne odvrkla Shinina matka, no vzápätí jemnejšie dodala. „Ja viem, že ma nesklameš."

Shina zápasila so svojou sukňou, zatiaľčo mala v ústach zapichnutú zubnú kefku. Ledva sa do nej nasúkala. Včera to so sladkosťami prehnala asi viac, než si bola schopná priznať.

„Jedlo máš na stole. Posledný bus ti ide..."

„Sedem desať," odrecitovala Shina šušľavo. „To stíham. Nevidela si..."

„Blúzku máš v skrini a prosím ťa, pre Kristove rany, vezmi si druhé sako," požiadala ju prísne.

Shina si obratne pozapínala blúzku, akurát jej jedna strana goliera viac odstávala: „Mám radšej to biele."

„Neviem čo si síce robila, ale je celé od hliny. Tak do školy nepôjdeš!"

„Stavíme sa? A čo uro..." Shina strnula, keď ho v skrini nikde nevidela. Nebolo pohodené ani na jej stoličke, kde skladovala všetko použité šatstvo. „KDE JE?!"

„V práčke," podotkla Shinina matka víťazoslávne.

„Ts. Nevadí. Dôjdem si poň."

„V zapnutej práčke," skonkretizovala s veľkým podpichovačným úsmevom.

Shine nechýbalo veľa od toho, aby dostala tik do oka. Druhé sako jej bolo upnuté a nedalo sa v ňom dobre hýbať. Navyše na kráľovskú modrú si vypestovala averziu.

Shina prepálila svoju matku pohľadom a strhla z vešiaka nenávidené modré sako. Obviazala si ho okolo pása, do ruksaku si nahádzala učebnice a zošity a s kefkou v ústach vytrielila z izby. Ešte mala solídnu šancu, že sa na zastávku dostane včas. Sedem päť. Obratom schmatla svoju desiatu aj čokoládu a v zrkadle si prstami ako-tak uhladila účes.

Rozhodla sa utekať. Celú cestu od domu až po zastávku, ktorá sa nachádzala o tri bloky ďalej. Za normálnych okolností by mala po svojom boku Jungkooka, ale dnes jej nemohol robiť spoločnosť kvôli tréningu.

Alebo niečomu takému. Šport ma nezaujíma.

Shina mala zastávku už na dohľad. Dychtivo na nej lipla očami, akoby sa mohla každú chvíľu rozplynúť. Prišlo jej však zvláštne, že bola úplne prázdna.

„Prešvihla si."

Shina od ľaku poskočila, lebo si človeka vo vedľajšej záhrade vôbec nevšimla. Bol to postarší chlapík, ktorý zastrihával svoj bohatý záhon ruží. „Šiel skôr."

Shina dostala nehoráznu chuť kopnúť si do niečoho. Do hocičoho, ale bohužiaľ jej cestu neskrížil žiaden odpadok. Počas behu sa spotila, z vlasov mala vrabčie hniezdo a ešte so sebou vláčila aj to najhoršie sako na svete.

Pokúsila sa vnútorne upokojiť a jemne si pomasírovala spánky.

Fajn. Najbližší spoj pôjde o ôsmej. Môžem ísť pešo, no musela by som nahodiť poriadne šprintérske tempo, aby som to stihla.

Lýtka mala ako v ohni. Vari nestačilo, že trikrát do týždňa chodila tancovať? Asi nie. Shina sa zviezla na lavičku a rozopla plecniak. Zašmátrala v ňom, ale nech robila čokoľvek, nevedela nájsť svoje slúchadlá.

Doprčic! Že ja som ich nechala na stole?

...

Toto bude dlhý deň.

Kým čakala na autobus, vonku panovala mliečna hmla. Na zastávku sa nedovalila hŕstka študentov, iba jeden jediný. Pravdepodobne ďalší oneskorenec.

Shina sa naňho úkosom pozrela. Ležérne sa opieral o tyč na ktorej stálo označenie zastávky, v ušiach mal zastoknuté slúchadlá. Och, ako mu len závidela!

Nevedno prečo, prišiel jej povedomý. Ten pocit umocňovala aj rovnaká rovnošata, teda až na fakt, že jeho sako nebolo v pleciach až tak strašne tesné. Vyperoxidované vlasy mal strapaté a zvlnené od vlhkosti.

„Hej. Nie si ty náhodou priateľka Jungkooka?"

Shina k nemu prekvapene vytočila hlavu. Neočakávala by, že bude práve zhovorčivý typ. Popravde na ňu pôsobil introvertným dojmom.

„A vy sa poznáte?" premerala si ho.

„Povedzme. Z teláku."

Bože, prečo zas ten prekliaty predmet!

„Takže...?"

„A-áno," odpovedala. „Sme dobrí priatelia. Bývame pri sebe len cez ulicu."

„Spomínal, že si tak trochu bifľa," odvetil. „O to viac ma zaráža, že si tu."

Tak to si s ním ešte vybavím.

„Ja ani zďaleka nie som šprt," oborila sa naňho. „A navyše, čo sa staráš? Daj si pohov."

„Som Min Yoongi."

„Úú, a čo má byť?" precedila pomedzi zuby. „Mám sa ti snáď pokloniť?"

Yoongi prekvapene zamrkal, ale na tvári sa mu objavil pobavený úsmev: „Nie. Myslím, že to nebude nutné, Caldwellová."

Shina nad ním výstražne nadvihla obočie. Brzdy autobusu zapískali, až to drásalo uši. Napočudovanie prišiel načas, čomu sa Shina pochopiteľne potešila. Ak sa na ňu usmeje šťastie, v škole bude už o necelých tridsať minút a stihne aspoň koniec prvej hodiny.

No Han ma aj tak zderie z kože.

Shina nastúpila a umorene sa zviezla na voľné sedadlo. Vylovila svoj zošit z fyziky, ponovom doplnený o Jungkookov rukopis.

„Nie si šprt, ale prvé na čo myslíš, je učenie," odvetil Yoongi.

„Nestaraj sa, dobre?"

„Aký predmet, Caldwellová? Geometria?" tipoval.

Shina si umorene povzdychla: „Fyzika."

„Nezávidím."

Opäť sa medzi nimi rozhostila tichá pasáž, ktorú Shina vypĺňala iba obracaním stránok. Cestujúcich tu bolo až primálo. Autobus prudko zastavil a ohlásil nasledujúcu zastávku.

„Okej, tak teda zatiaľ. Odkáž Jungkookovi, že sa neviem dočkať dnešného zápasu," rozlúčil sa a už ho nebolo.

Bože, to je ale divný týpek, pomyslela si Shina a skrz okno ho nachvíľu pozorovala.

~

Shina vkročila do triedy asi tridsať minút po začiatku hodiny. V učebni na treťom poschodí vládlo ticho a všetci pilne pracovali na cvičeniach, ktoré dostali od učiteľa.

„Ospravedlňujem sa za meškanie."

„A dôvod vašej absencie, slečna Caldwellová?"

„Nestihla som autobus, lebo... Zaspala som."

Nemalo význam klamať. Učiteľ Han by ju určite skôr či neskôr prekukol a navyše, Shina bola mizerná klamárka.

Mala však šťastie, že si ju Han celkom obľúbil. Bol na ňu prísny rovnako ako na ostatných, no nezmyselné tresty jej nikdy nezadával.

„Dobre, slečna Caldwellová. Cením si vašu úprimnosť. Do zajtrajška mi napíšete esej na tému, prečo by ľudia mali byť dochvíľni, v rozsahu jednej strany. Môžete mi ju priniesť do kabinetu," oznámil jej bez toho, aby čo i len raz na Shinu pohliadol a naďalej očami prebiehal riadky útlej knižôčky.

„Rozumiem, pane."

Bol to pre ňu omnoho menší trest, ako keby tu mala sedieť do šiestej a spytovať si vlastné svedomie. Obávala sa len, že jej japonská zásoba slov nebude stačiť na to, aby sa zvládla súvisle vyjadriť na papieri. Cudzie jazyky neboli jej silná stránka.

Shina sa potichu premiestnila do lavice, kde jej najlepšia priateľka horlivo škriabala odpovede na hárok papiera.

„Kde toľko trčíš?" osočila sa na ňu a začala jej ukazovať, aké cvičenia majú do konca hodiny vypracovať. Čítanie s porozumením, prekladové vety a nakoniec aj komunikačné frázy.

„Ako som povedala Hanovi, zdrhol mi bus," pošepla otrávene.

„Máš zpekla šťastie, že meškáš práve na japoninu. U iných učiteľov by ti to len tak neprešlo," uškrnula sa Chaewon potmehúdsky.

Zvyšok hodiny sa vliekol pomaly, Shina sa s Chaewon nemohla veľmi rozprávať, a tak si aspoň písali na útržky papierikov.

Takto vo dvojici si aspoň navzájom pomáhali. Shina iba ľutovala, že tieto hodiny nemala s Jungkookom, bola by to väčšia psina, aj keď aj väčšie rozptýlenie. A on by tiež určite nenamietal, keďže úplne v prvej lavici sedela Jangmi. Bohužiaľ, s Yeonjunom.

„Čas vypršal. Odložte perá a cvičenia mi prineste na stôl, prosím, " vyslovil profesor Han tesne pred zvonením a odtrhol pohľad od zbierky básní, do ktorej sa stihol začítať.

Postupne sa všetci zberali na odchod odovzdávajúc prázdne, čiastočne vyplnené a zapísané papiere so svojimi menami.

„To sako ti vôbec nesedí," podotkla Chaewon kriticky.

„Ďakujem, si milá."

„Neboj, som tu od toho, aby som ti pomohla. V skrinke mám náhradné a to ti pristane ako uliate. Pamätáš? Raz som ti ho požičala, keď ťa Gyongsu zhodil do blata. Pamätáš? Bolo to k popukaniu."

„Dá sa na to zabudnúť?"

„Meškala si kvôli učeniu, že hej?"

Shina jej neodpovedala.

„Hej, na niečo som sa ťa pýtala," zamračila sa Chaewon. „Nemôžeš sa iba učiť, potrebuješ vypnúť."

„Ja viem," povzdychla si Shina. „Ale dobre vieš, že tá fyzika je pre mňa dôležitá."

„Preklínam nášho riaditeľa. Je nefér, že nemáme fyziku spolu," krútila nahnevane hlavou. „Tak málo spolu trávime času a vyjsť si niekam po škole je pre mňa... komplikované. Poznáš našich a ich debilné pravidlá - najprv škola, potom zábava. Je to tak nespravodlivé!"

„Uvidíš, bude horšie."

Povzbudila ju Shina s učebnicami pritisnutými na prsiach. „Čochvíľa je ples, môžeme sa zabávať tam. Alebo sa na to vykašľať a ísť radšej na karaoke."

„Och, čo sa týka toho plesu..."

„No?"

„Je to v piatok a naši sa rozhodli, že pôjdeme na predĺžený víkend k známym. Mimo Soul. Nie je to ďaleko, ale vyrážame okolo štvrtej. No a ples začína o siedmej," vravela Chae sklamane. „Rada by som ostala, ale poznáš našich. Zúrili by."

„Chápem," Shina zaryla nechty tuhšie do
svojich kníh. „To nič."

„Ale dnes po vyučovaní by to šlo," navrhla jej. „Aspoň na hodinku, Shina. Môžem ťa odprevadiť na tréning, ak chceš."

„To je fajn nápad, no neviem či to stihneme," posmutnela. „Skúsim to celé dáko načasovať. Máme spolu ešte telák, nie?"

„Telák," odfrkla si Chae. „Tvoj obľúbený."

Shine myklo kútikmi pier. Hádam všetci na škole tušili, ako Shina Caldwellová neznášala telocvik. Ale aspoň v prítomnosti svojej najlepšej kamarátky videla v tej hodine potenciál. Potenciál krátkej konverzácie, ktorý si za ten rok čo sem chodila, zvykla vážiť. Niekedy sa stretávali cez obedové prestávky, no nie vždy sa im to podarilo.

„A teraz poď, bude zvoniť a ja som ti povedala, že ti požičiam sako," chytila ju za ruku a začala ju ťahať po schodoch.

Shina dorazila do učebne fyziky tesne pred zvonením. Učiteľka ešte neprišla, takže nemusela vysvetľovať, že Chaewon sa do svojej skrinky dobíjala prinajmenšom dve minúty, lebo sa jej v zámke zasekol kľúč.

Vo voľnejšom saku sa cítila opäť ako ryba vo vode. Natiahla krk a očami prebehla po triede, až kým nezazrela osobu, ktorá na ňu už z diaľky kývala. Jungkook.

„Hľadal som ťa v triede ešte pred prvou hodinou, no nebola si tam," vyčítal jej. „Vydrankala si si nové sako?"

„Je Chaeine a prišla som na posledných dvadsať minút prvej hodiny. Musím za trest napísať esej z japoniny."

„A to všetko kvôli blbej fyzike," žasol.

„Nezačínaj," zavrčala a vybrala z tašky čokoládu. „A nič si nedomýšľaj. Posiela ti ju mama."

„Shin, to si predsa nemusela," uškrnul sa.

„Ale..."

„Nie," tvrdohlavo od seba odsunul tabuľku čokolády. „Koľkokrát si ma zachránila ty? Potrebuješ cukor viac než ja. Vyzeráš ako zombie."

Shina ho chcela spakruky udrieť, ale dvere do triedy sa otvorili. Učiteľka fyziky akurát kontrolovala počet písomiek.

„Mimochodom," Shina sa rozpamätala na dnešnú cestu autobusom. „Stretla som niekoho, kto ťa vraj pozná. Volal sa Min Yoongi."

„Yoongi," vyprskol Jungkook a zachmúril sa. „Dnes hráme basket. Nesmieme prehrať."

„Prečo ťa to tak rozčuľuje? Je to len hlúpa hra s loptou, čo vyzerá ako obrovský pomaranč."

„Je fakt dobrý," zavrčal, „a navyše kapitán druhého mužstva."

„Môžem sa teda tešiť na zápas a nie na volejbal alebo lukostreľbu?"

„Asi," pomykal plecami. „Je to dosť pravdepodobné, no neviem, či vás Kang nepošle behať."

„Super. To milujem."

„A o čom ste sa vy dvaja zhovárali, hm?"

„Popravde o ničom," netajila to, „ale je to lajdák, to je na prvý pohľad jasné."

„Škola ho nezaujíma. Na veci, ktoré sú mu proti srsti, si skrátka nevyčleňuje čas."

„Takže na školu," domyslela si.

„To však neznamená, že je hlúpy, Shin. Náhodou má potenciál, aspoň čo sa basketu týka."

„Čo to máš v ruke? Napísala si si ťahák?" Jungkook nadvihol obočie a šikovne sa mu podarilo dostať skrčený papierik spod jej dlane.

„Jeon Jungkook, neopováž sa!"

Zvýšila hlas a usilovala sa prebiť naspäť ku svojmu odkazu.

„Kto ti to napísal?" dookola si čítal tých pár riadkov a v očiach mu vzbĺkli plamienky.

„Daj mi to! Už aj!" zavesila sa naňho a pravou rukou sa mu zakvačila do vlasov. Ostatné decká sa otočili k ich lavici a začali si ich natáčať. Učiteľka fyziky sa na nich skepticky pozrela spoza písomiek.

Shina naprázdno preglgla a prestala mu šklbať vlasy. Posadila sa na miesto a nadurdene si založila ruky.

„Čo to má byť, Shin?" oboril sa na ňu. „Ty s niekým chodíš?!"

„Samozrejme," vyhŕkla, „a každé ráno sa olizujeme pri skrinkách."

„Prestaň, je to nechutné."

„Netvár sa, že ty by si sa s Jangmi tiež najradšej neolizoval."

„Kto to je?" ignoroval ju a ukázal na papierik. „Nepáči sa mi. Určite má nekalé úmysly."

„Asi také nekalé ako každý iný adolescentný chalan. Ale relax, vymyslela som si to. Nepoznáme sa. Je to môj tajný ctiteľ. Keby si ma počúval a nesníval o Jangmininom zadku, vedel by si."

„A teba nezaujíma kto to je?"

„Ak bude chcieť odhaliť svoju identitu, tak ju odhalí. Dovtedy je mi to viac-menej jedno," vyjadrila svoj flegmatický postoj a vzápätí učiteľka rozkázala, aby si zložili všetky veci z lavice a nechali si na nej iba pero.

„Veď ja to zistím," zamrmlal si Jungkook sám pre seba a skrčil papierik vo svojej dlani.

~

hello guys!

welcome to another chapter! I'm glad you're here, so take this 🧁 please

dlho, až predlho som opravovala túto kapitolu, tak hádam za niečo aj stojí...

shina sa po prvýkrát stretáva s yoongim, zaujímalo by ma ako si predstavujete jeho pôsobenie v nasledujúcich častiach 👀 bude to náš villain alebo nie?

tiež sa stretávame s chaewon, so shininou bestie (nehovorte to jungkookovi) a dozvedáme sa, že jej rodičia sú peklo na zemi a nie je dobrá v odomykaní skrinky

soooo i still have one question left, akú známku dostane, podľa vás, shina z fyziky? and another one, ktorá postava vás z tejto kapitoly najviac pobavila? let me know~

stay strong, kind and hydrated! ✨

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)