Písomka z fyziky Shinu do značnej miery potrápila, ale skúšky správnosti jej našťastie vyšli. No ani napriek tomu z nej stres úplne neopadol.

Jungkook, na druhej strane, odovzdal test ako prvý a neunúval sa ani skontrolovať, či mal správne výsledky. Shina nerozumela ako mohol byť taký pochabý, veď jej by vlasy už dávno stali dupkom.

Po zvonení sa s ním však musela rozlúčiť. Čakala ju hodina so Songovou; nepríjemnou starou učiteľkou, ktorá sa podobala viac na šimpanza než na človeka.

Ani sa nestihla usadiť na svojom mieste, keď videla Chaewon postávať pred triedou. Nervózne si hrýzla spodnú peru a objímala sa rukami. Shina si teatrálne povzdychla, odložila svoj ruksak a rýchlo za ňou vybehla.

„Tak ako? Bolo to ok?"

„Snáď," odvetila Shina neisto. „Na konci som trochu spanikárila."

„Kurnik, to ma mrzí, ale nesmieš byť na seba taká prísna," dohovárala jej. „Prišla som ťa vystríhať pred Songovou. Je jedovatejšia než obyčajne a nám naplánovala písomku na pondelok."

„A?"

„Ty máš s ňou hodinu ešte zajtra, Shina."

„Hádam si nemyslíš..."

„Bojím sa, že hej. Vieš, že je toho schopná," zagúľala očami. „Je to Songová a tá s nikým nejedná v rukavičkách. No teraz hovor, čo ti nechal Tajný ctiteľ v skrinke?"

Shina strčila ruku do vrecka svojho vypožičaného saka, ale nedokázala nahmať zložený papierik. Ja hlava deravá, Jungkook mi ho asi zabudol vrátiť.

„Eh, znelo to asi takto. Buď slnečnicou v záhone ruží," precítene básnila, zatiaľčo Chaewon od radosti vypískla.

„Bože, to je také zlaté, Shina! Aj ja chcem niekoho, kto by mi zanechával rozkošné odkazy," zasnene sa zahľadela na bielu stenu.

„Stačí povedať," ponúkla sa Shina s úsmevom.

Chaewon nad jej ponukou pokrčila nosom a začala ju odplašovať rukami: „Ale choď. Nie si môj typ."

„Budem sa tváriť, že sa ma to nedotklo..." urazene poznamenala Shina, keď sa im nad hlavami rozozvučal zvonček. „Vidíme sa na obede?"

„Že váhaš. Uži si našu matematickú... dračicu," Chaewon na ňu sprisahanecky žmurkla a rozbehla sa do učebne literatúry.

Shina sa došuchtala ku svojej lavici, no všimla si, že niečo nie je v poriadku. Druhá stolička bola okupovaná chalanom, ktorý sa hrbil nad jej plecniakom a vášnivo sa v ňom prehrabával.

„Kim Namjoon!" zaťala päste a prepálila ho pohľadom: „Prečo sa mi zas hrabeš vo veciach?!"

Namjoon sa narovnal a oslnivo sa na ňu zazubil, akoby mu to malo pomôcť vyžehliť prúser, do ktorého sa namočil. Jamky v lícach sa mu o to viac prehĺbili, keď zatriasol čokoládovým mliekom a zapichol doň slamku.

„Shina~ssi. Ahoj. Ako sa máme?" nenútene sa spýtal, akoby si pred malou chvíľou vôbec neprivlastnil jej jedlo. Sušené plátky manga sa nenápadne pokúsil prepašovať do svojho vrecka.

„Hej! Ja ťa vidím," ohriakla ho. „Vráť to. Ihneď."

„Mimochodom, dnes vyzeráš obvzlášť pekne. Máš nové sako?"

„Ani sa nesnaž," prekrížila si ruky a sadla si na svoje miesto, pretože po nej začali pokukovať spolužiaci. Vytrhla z Namjoonových spárov svoj ruksak a vylovila z neho učebnicu geometrie.

„Čo ti dnes sadlo na nos, hm? To už ti nemôžem ani adresovať kompliment?" zadivil sa a vložil si slamku medzi pery.

„Ale samozrejme, že môžeš, ale oveľa radšej by som bola, ak by si mi prestal kradnúť desiatu. Vieš, aj ja som hladná," zavrčala.

„Ja som si svoju zabudol doma."

„Zvláštne. Zabúdaš si ju vždy, keď máme spolu matiku, alebo aj niekedy inokedy?"

„Čo myslíš?" mámivo poznamenal a položil pred ňu box s kimbapom.

Shinu ten výjav upútal. Každý kúsok bol perfektne vyvážený množstvom prísad a povrch riasy sa leskol od sezamového oleja. Och, už teraz sa jej naň zbiehali sliny.

„Tak čo, mám odpustené?" opýtal sa, no tu už Songová vstupovala do triedy s rysovacími potrebami v bucľatých rukách. Trvalá jej pri každom kroku nadskakovala ako želé a natenko namaľované obočie dávalo najavo aj najzadnejším radom, že to s ňou nebude med lízať.

Shina naprázdno prehltla a spomenula si Chaewoninu výstrahu. Songová je dnes jedovatejšia než obyčajne...

Namjoon bol v matike dobrý. Čo dobrý, bol priam fantastický! Ani Songová si na ňom nemohla vybíjať zlosť, pretože nech mu vymyslela hocijaký komplikovaný príklad, zakaždým skóroval. Shina bola nepochybne šťastná, že mohla vedľa neho aspoň sedieť a nasávať z jeho prítomnosti aspoň trolilinku vedomostí, no ostatní študenti z toho neboli dvakrát nadšení. Najmä nie Byun Aeri, ktorá sedela rovno za Namjoonom a nevidela cez neho. Mala totiž sotva stopäťdesiat centimetrov.

So sebavedomým úsmevom a ohromnou rýchlosťou rátal na papieri príklad za príkladom. Ak sa pošťastilo a pozornosť Songovej sa presunula na iných žiakov, pomáhal jej s výpočtami. Cenila si jeho pomoc podobne ako Jungkookovu na fyzike, pretože na tieto predmety naozaj nemala bunky.

Zatiaľ, čo tajne vyjedala kimbap a pritakávala Namjoonovi, aj keď nemala potuchy o čom práve točil, za chrbtom sa jej Byun Aeri so svojou kamarátkou chichotali. Nerozprávala sa s nimi ako bol rok dlhý a ony tiež nejavili záujem o rozhovory s ňou. No Shina akosi tušila, že sa neposmievajú jej; možno nepatrila medzi populárne decká, no nepretĺkala sa ani na úplne spodných priečkach školskej hierarchie. Bola kdesi v strede, nikto jej nevenoval pozornosť a ona, na oplátku, nevenovala pozornosť druhým. Lenže Namjoon nikdy nemal šťastie na dobrú partiu.

„Hotovo?" s rukami zopätými za chrbtom sa ozvala tichou triedou učiteľka Songová. „Dúfam, že áno, pretože si zajtra dáme krátku písomku. Aspoň si overím, či ste naozaj dutí alebo ešte máte nádej. Zároveň dávam do pozoru, že to budú regulérne známky a pokiaľ dostanete za päť, môžete ma prosíkať hoci aj na kolenách, ja vám na konci priemer nezlepším. Je to dosť jasne?"

Absolútne, prehltla Shina a sklopila zrak pred hrozivou matematikárkou. Songová k nej dosiaľ zachovávala neutrálny postoj, ale zajtrajškom by sa mohlo všetko zmeniť. Nesmiem to pohnojiť. Nesmiem.

Hodina ubehla ako voda, čo sa nestávalo často. No i keď deň plynul rýchlo, čakalo ju ešte päť predmetov a upratovanie školy. Už teraz sa cítila ospalo.

„Už tomu trochu rozumieš?" Namjoon nadvihol obočie a hrotom ceruzky poklepkal po štvorčekovom papieri.

„Čo? No..." Shina sa vystrašene pozrela na komplikované výpočty. „Hej, hej. Budem okej."

Namjoon sa oprel dozadu o stoličku a na niekoľko sekúnd sa odmlčal: „Čo keby si dnes prišla ku mne? Vysvetlím ti to podrobnejšie."

„Chceš ma doučiť?" neveriacky zopakovala.

„Songová predsa povedala, že zajtra píšeme."

„Ja viem, ale..."

Nevládzem.

Shina si požmolila unavené oči a vystrúhala obstojný úsmev: „Ďakujem, Joon. Máš to u mňa."

„Tak o ôsmej," rozhodol, „nevidím to na viac ako na hodinu."

„Ja by som si nebola taká istá. Nezabúdaj, že nie som najbystrejšia."

„Shina," Namjoon si nahádzal učebnice a zošity do tašky a doprial jej karhavý pohľad, „ty si bystrá."

Shine od šťastia poskočilo srdce. Mala ho fakt rada. Možno bol sem-tam čudný, ničil všetko okolo seba a bol až podozrievavo hanblivý, no akosi sa jej dostal pod kožu aj napriek tomu, že si pravidelne privlastňoval jej desiatu.

„Vieš, chcel som sa ťa ešte na niečo spýtať," z Namjoona tie slová liezli ako z chlpatej deky. Byun Aeri so svojou spolusediacou prestali debatiť a so záujmom ich odpočúvali.

„Hm?" Shina si vložila posledný kúsok kimbapu do úst.

„Asi je to už zbytočné, lebo pôjdeš s Jungkookom, ale.."

Shina spozornela a zvedavo nadvihla obočie.

„Nešla by si so mnou na ten zajtrajší ples?" vyhabkal zo seba ostýchavo a vzápätí doložil. „Ako kamoška, samozrejme."

„Bože, Joon, pokoj. Veď sa celý trasieš," žoviálne odvetila. „A rada pôjdem, aj keď plesy nemám v láske."

„A-áno?" zablyšťalo sa mu v očiach a v lícach sa mu opäť objavili jamky.

Shina prikývla, no šeptom dodala: „No bude ťa to stáť ďalší kimbap."

~

Obedová prestávka bola najlepšia časť školského dňa.

Shina sedávala s Chaewon pri stole, okolo ktorého sa neobšmietala až taká zarážajúca masa ľudí. Nachádzal sa na opačnom konci od východu a celkom vzadu. Neustále bol zaleptaný od kukuričného sirupu alebo žuvačiek.

Chaewon sa dovalila do jedálne napajedená, vlasy mala rozlietané na všetky svetové strany. Teatrálne sa hodila na stoličku a tvár si skryla v dlaniach.

„Pamätáš si Moriho?"

Shina sa prestala paličkami prehrabovať vo svojom šaláte: „Počkaj. To je ten namyslený idiot, ktorý rozbil umývadlo na chlapčenských záchodoch?"

„Obzri sa za seba. Je to ten vedľa Daejunga. Ten s tým nechutným ksichtom a umastenou šticou," opisovala jej Chaewon poburujúco. „Kretén."

Shina sa vytočila k vedľajšiemu stolu, za ktorým sedela grupa chalanov aj z vyšších aj z nižších ročníkov. Väčšinu poznala iba z videnia na chodbách alebo z teláku, no s Daejungom mávala pomerne dosť hodín, vrátane dnešnej matiky. Shina mu nenápadne zamávala.

Mori bol nižší chalan s vlasmi zhruba po plecia neprirodzenej žltej farby. Mal dlhý špicatý nos, oči až príliš blízko u seba a krivé zuby. Niektoré dievčatá po ňom šli ako divé, no Shina v ňom nikdy nevidela viac ako zazobanca, ktorý sa rád naparoval.

„Čo sa stalo, Chae?"

„Všetko," vyštekla a zamestnala svoje ruky vybaľovaním vlastného obeda. „Mali sme literatúru a on sa po hodine, keď už trieda bola takmer prázdna... Ten debil sa ku mne dovalil, akože zvodne sa oprel lakťami o moju lavicu a nahodil svoj šarmantný kukuč. Fuj. Spýtal sa ma, takým tým strojeným hlbokým hlasom, či s ním nepôjdem na ples! Kretén!"

Chaewon otvorila svoj bento box, no bol prázdny. Ostali v ňom iba zbytky. „To si zo mňa robíš prču!"

Bezradne vykríkla a žily jej začali navierať na oboch zaťatých rukách. „Nehovor mi, že mi ten odporný malý šušeň opäť vyžral obed. Ja ho zabijem! Zabijem ťa, Ilseong!"

Shina jej pod nos podstrčila svoj obed. „Daj si, Chae. Ja som predtým mala naozaj slušnú porciu kimbapu."

„Ale Shina, to..."

„Je to v pohode," odvrkla. „Nabudúce si nainštaluj na bento box zámok."

Chaewon sa uchechtla: „Alebo Ilseongovi na ústa. Zašijem mu ich niťou."

Shina sa zhrozila nad tou predstavou, ale Chaewon oveľa energickejšie doložila: „Kedy si mi inak chcela oznámiť, že ideš na ples s Kim Namjoonom?"

Shina bola v pomykove: „Odkiaľ to vieš?"

„Niekto zaznamenal váš rozhovor a poslal ho do triednej skupiny," vysvetlila jej Chaewon. „Vedia o tom všetci."

Shina si spomenula na to, ako sa Aeri chichúňala a čosi si šepotala so svojou kamoškou. Žeby to mali na svedomí ony dve?

„Prečo ich to vôbec zaujíma?" rozhorčene vyriekla Shina.

„Sú to deti," odfrkla si Chaewon, „a navyše si myslím, že na tom nie je nič zlé, ak si si vybrala jeho. Nie ste náhodou priatelia?"

„Áno. Mne iba prekáža, že sa do toho všetci starajú. Doteraz som pre nich bola vzduch."

„To bude zrejme tým, že Namjoon nevyzerá na typ, ktorý by sa odhodlal osloviť dievča. Ostatní v tom videli príležitosť a chopili sa jej."

„Hlúpaci," zahrešila a scrollovala nižšie, až kým nenatrafila na správu od Miok. Na čele sa jej prehĺbili vrásky a nahlas sa oborila: „Uťahujú si zo mňa?! Prečo do toho miešajú Jungkooka? Čo to s tým má spoločné?!"

Chaewon sa previnilo usmiala: „Čo asi, Shina? Aj slepý by si všimol, že spolu trávite veľa času."

Shina po nej fľochla a zanovito krútila hlavou. „No a? Sme susedia a priatelia."

„Hej a nezabúdaj," doplnila ju Chaewon. „Si dievča a on chalan."

Shina by najradšej prevrhla stôl a obrátila hore nohami aj celú jedáleň: „To je také prvoplánové..."

„Ale dáva to zmysel," zamrmlala si Chaewon potichu. Shina našťastie jej slová nezaregistrovala a ďalej scrollovala, až kým nenarazila na fotky pridané Jiyeongom. Uškŕňal sa od ucha k uchu a okolo pliec držal chalana, ktorému to očividne nebolo pochuti. Po brade mu stekali pramienky krvi.

„Toho poznám," odvetila Shina ľútostivo.

„Fakt?"

„Uhm," pritakala a prstami si priblížila fotku, aby mu videla lepšie do tváre. „Hej, som si istá. Ak nemeškám, chodíme rovnakým busom. Asi býva niekde blízko pri nás."

„Ukáž," Chaewon jej ukradla mobil. „Nie. Zmýlila som sa. Stále mi nie je povedomý."

„Ako sa len volá..." Shina si podoprela rukou bradu. „Jihyun? Jum? Jaesong?"

„Jimin," povedala Chaewon, „Park Jimin. Má to na menovke. Zaujíma ma, či s ním má nejaké hodiny Namjoon alebo Jungkook."

„Neviem," zamyslene si prešla prstom po spodnej pere. „Ale určite by sa zmienili, ak by to tak bolo. Jiyeong si ho asi obľúbil."

„Chudáčik," vyslovila Chaewon smutne. „Asi nemá veľa priateľov."

Na moment obe stíchli, predstavujúc si, ako si naňho Jiyeong dovoľuje. Shina ho neznášala, bol hrubý a protivný, no predovšetkým mu z očí sršalo zlo. Z Cheongsong bol najbrutálnejší, čo sa týkalo šikany. Poväčšine sa preslávil tým, že pre svoje obete pripravoval obzvlášť zvrátené hrátky. Raz, keď doňho omylom vrazil Hakyeon, Jiyeong ho prinútil naboso sa prejsť po pripináčikoch. Ostali mu na chodidlách drobné jazvy. Shina to vedela, lebo sa nimi Hakyeon rád chválil a navyše to bol pätolízač. Večne sa ťahal za Cheongsong v nádeji, že ho vezmú medzi seba.

„Taehyung ide na ples s Jae," oznámila Chaewon znudene, lebo sa to akurát dočítala v skupinovom čete. „Wonshik ich vymákol na schodoch."

„S Yoon Jae?" začkalo sa jej, lebo akurát pila kolu. „Ako sa mu to podarilo?"

„Je to divné," priznala Chaewon. „No stále lepšie ako Iseul. Rozišli sa, mimochodom."

„To už?"

„Shina, v akej dimenzii žiješ?" pokarhala ju. „Mala by si občas vystrčiť hlavu z ulity. Život je viac než len učenie."

Shina jej túžila niečo odvrknúť, ale opäť sa ozvalo zvonenie a všetci sa už zberali na odchod. Nohy stoličiek škrípali po podlahe, ľudia nadávali na ďalšie hodiny a Mori s jeho stúpencami sa hurónsky rehotali, keď sa ich zľakol prvák a uskočil meter od nich.

„Tak rýchlo?" stenala Chaewon. „To nie je fér."

Shina si zbalila svoje caky-paky a lenivo sa odsunula od stola: „Takže na teláku, Chae."

„Hej, ale ešte predtým si nezabudni užiť anglinu s Daejungom," prešibane sa zaškľabila, no Shina jej to obratom oplatila.

„A ty zas fyziku s Morim."

~

Baketbalový zápas začal ešte pred poslednou hodinou, aby sa hráči stihli rozcvičiť a dostatočne pripraviť. Shina s Chaewon tým pádom nemuseli podliehať rozkazom učiteľa Kanga, ktorý by ich nechal behať okolo školy aj štyridsať minút vkuse.

Prezlečené v školských úboroch si posadali na tribúny, kde už vo veľkom prebiehal zapás. Jungkookov tím viedol o dva koše a jeho odhodlaný výraz bol zárukou toho, že sa bude snažiť podobné skóre udržať až do samého konca.

„Poondiaty Mori ma celú hodinu otravoval a chcel, aby som mu radila na písomke. Asi sa zbláznil!" soptila Chaewon. „Kto hrá proti komu?"

„Jungkookov tím proti tímu Min Yoongiho."

„Yoongi? To je ten feťák?"

„Čo?!"

„Hovorí sa to o ňom," bránila sa Chaewon. „A vraj minulý rok vykuchal školníkovi mačku."

„A ty tomu veríš?" skepticky si ju premerala.

„Musíš si niekedy život trochu okoreniť, Shina," dohovárala jej a nechala svoju pozornosť presmerovať na ihrisko. „Nevedela som, že hrá aj Iseul a Daejung."

„Ani ja. Aký bol test?"

„Úplná pohoda."

„Môžem sa k vám pridať, dámy?"

Shina s Chaewon vytočili hlavy. Týčil sa nad nimi Namjoon, rukami objímal zopäť kníh. Trčali z nich mnohé farebné záložky a okuliare mu krivo sedeli na nose.

„Čo sa ti stalo?" zhíkla Chaewon.

„Padla na mňa knižnica. Normálka," otrávene odvetil.

„To kvôli tej eseji z prírodných vied, čo?" zafňukala Chaewon, „Je to kolosálna hovadina. K čomu nám to bude?"

„Nepomôžeš si," dodala Shina unudene.

„Dúfam, že nebudú priveľmi skandovať, chcel som si čítať," Namjoon sa vopchal medzi Shinu a Chaewon. Knihy rozdelil medzi obe dievčatá a v jednej si začal listovať.

„Si na basketbalovom zápase," ozrejmila mu Chaewon, „pravdaže sa tu bude skandovať. Prečo vlastne nie si v tíme? Si vysoký."

„Kang nechce aby som čokoľvek rozbil alebo, nebodaj, zranil iných hráčov."

Shina tomu dokázala porozumieť. Aj keď bol Namjoon skvelý človek, ako športovec bol mizerný a miestami aj dosť nebezpečný. Spomínala si, že raz hrali vybíjanú a skoro jej spôsobil otras mozgu.

Telocvičňou zaznel burácajúci pokrik, keď jeden z hráčov Jungkookovho tímu trafil kôš. Hra však začala naberať na obrátkach a čím bližšie sa schyľovalo ku koncu, tým viac sa darilo Yoongimu. Čoskoro bolo skóre vyrovnané. Všetci diváci stíchli. Dokonca aj Namjoon spozornel a odtrhol zrak od knihy.

Jungkookovi sa podarilo získať loptu a rýchlo si razil cestu ku košu.

Napriahol sa, povyskočil a hodil basketbalku. No práve vtedy, kedy to Jungkook najmenej očakával sa udialo niečo, čo aj Shine zovrelo srdce úzkosťou. Iseul ho surovo zrazil k zemi. Na pár sekúnd sa zdalo, že sa vôbec nehýbe, no s Yoongiho pomocou sa mu podarilo vysúkať na nohy. V tom momente pri ňom bol už aj Kang a spolu ho vliekli do šatne. Kôš, napokon, netrafil a tým pádom Jungkookov tím prehral.

„To je barbarstvo!" rozčuľovala sa Chaewon. „Iseul fauloval!"

„Uvidíme, čo povie Kang. Myslím, že aj Min Yoongiho mrzí to, ako sa Iseul zachoval," pridal sa Namjoon a obrátil sa k Shine. „Nie?"

„Ospravedlňte ma," Shina sa bez ďalšieho vysvetľovania predrala cez študentov na tribúnach a utekala von z telocvične.

„Pán Kang! Pán učiteľ," volala za ním Shina. „Zadržte, prosím!"

Kang sa ledabolo pozrel ponad plece, no stále kráčal vpred. Dvere od šatne sa už-už zatvárali, kým ich v poslednej chvíli nezachytila bledá ruka.

Shina prudko zabrzdila. Nechýbalo veľa a nabúrala by do Yoongiho.

„Pusť ma tam. Chcem ho vidieť," apelovala.

„To nejde. Jeon potrebuje lekárske ošetrenie," zatarasil jej cestu. „Musíš počkať."

Shina nespokojne zavrčala: „Dokedy?"

„Kým ho neošetria. Nevyzerá to s ním až tak zle. Má iba zlomené zápästie a pravdepodobne ľahší otras mozgu."

„Iba?"

„Iseul doňho riadne napálil. Mohol mu rozbiť hlavu, mohla mu puknúť lebka a čo ja viem čo ešte. Zápästie je oproti tomu nič."

„Iseul musí byť potrestaný!" zdôraznila Shina a zaryla mu ukazovák do hrude. „Je to proti pravidlám a proti školskému poriadku! Urobil to naschvál!"

„A ty si určite odborníčka na basket, čo? Nebudem sa Iseula zastávať, no nepôjdem proti nemu. Kang to všetko videl, sám sa rozhodne, ako to bude riešiť," odsekol Yoongi neústupne.

„Min, prosím. Len na moment," zmäkol jej hlas, keď sa spoza dverí ozval bolestný ston.

Shina sa pokúsila prebojovať ku kľučke, ale Yoongi ju zastavil: „Upokoj sa, Caldwellová. Vyzeráš ako smrtka. Ako ti je?"

„To je veľmi blbá otázka."

„Doplň si cukor a choď domov," odkázal jej. „Jungkook nepobudne v nemocnici viac než pár hodín. Potom ho môžeš navštíviť doma, fajn?"

Shina sa pokúsila ovládnuť. Nohy sa jej od úzkosti triasli a ruky mala ako ľad.

Možno má Min pravdu. Možno by som mala byť trpezlivejšia...

„Povieš mu, nech sa mi ozve?" poprosila ho skleslo.

„Áno," prikývol a až teraz jej pustil ruku. „A nemysli si. Aj mňa mrzí ako to dopadlo."

~

hello guys!

welcome to third chapter, please take this 🥐 you deserve it~

uf, táto časť mi dala zabrať, ale v porovnaní s tou nasledujúcou to bola ešte malina. na rozsah tritisíc slov sa tu stretávame s pomerne mnohými vedľajšími postavami a najmä s namjoonom, ktorý si rád privlastňuje shinine desiaty...

z ničoho som však nemala taký pôžitok, ako keď som písala časť v jedálni; všade samé klebety a dúfam, že som tým priblížila stredoškolskú atmošku aspoň na šesťdesiatpäť percent ^^

sooo, tell me anything you want if you dare ( ͡⁠°⁠ ͜⁠ʖ⁠ ͡⁠°⁠)

take care, drink a lot of water, eat well and sleep well (nie ako ja, keď túto kapitolu uploadujem o 1:40 ráno)

ps: dlho som váhala či sa s vami podelím o skicu shiny, ale rozhodla som sa, že si to zaslúžite (keďže ehm, občas si k príbehom kreslím, ehm) sooo there you go! enjoy!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)