Shinine sny boli poriadne divoké a nebolo vôbec neobvyklé, ak sa v nich vyskytla grupa austrolopitékov na čele s učiteľkou Songovou. Pohrúžene po nej vrhali kokosové orechy a vždy, keď okolo nej tesne presvišťali, vypľuli zo svojich zubatých úst nejaký zákerný príklad. Inokedy zdrhala na ružovom mopede pred Nitou, ktorá sa premenila na obrovské chápadlové monštrum, alebo čelila gangsterskej prestelke ako v noir filmoch, kde jej kryli chrbát členovia Bee Gees. Robin nabíjal pušky, Maurice mal v ľavom kútiku pier zaháknutú tučnú kubánsku cigaru a Barry odpaľoval dynamity. No to, čo sa jej prisnilo po basketbale a káve s Yoongim, si len tak ľahko za klobúk nedá. Myslela si, že po spackanej plesovej noci, kedy ju obchytkával Namjoon, nemôže prísť už nič horšie, ale fatálne sa zmýlila. A to sa pritom jej sen začal celkom nevinne.

Chystala sa zaškrtiť Yoon Jae. Vlastne nie. Mala v úmysle ubiť ju kyjakom, ktorý bol taký ťažký, že ho za sebou vláčila ako mech zemiakov.

Svojpomocne sa vyterigala do autobusu, ktorý výnimočne prišiel na čas, a odviezla sa až pred Sinnae-Dongskú strednú. Pri hlavnom vchode riaditeľ Wook učil telocvikára Kanga tancovať jive.

Objavila sa pred zavretými dverami Jaeninej triedy. Bola to rovnaká trieda, do ktorej vtrhla včera a kedy zo seba Yongsaeng sypal nemravné návrhy. Namjoon ju vtedy odignoroval, nestála mu ani za jedno slovo. Ani za ten najkratší pohľad.

Shina si na to spomenula a kyjak jej o to viac oťažel v rukách. Spodná pera sa jej roztriasla, lebo sa obávala, čo na ňu spoza dverí vyskočí. Bude to Songová a jej grupa opíc, alebo za nimi nájde Yoon Jae obkolesenú svojimi vernými sliepkami?

Neisto sa načiahla za posuvnými dverami, ale skôr než stihla čokoľvek urobiť, samé sa dokorán rozďavili a vtiahli ju dnu. Shina sa v poslednej chvíli pokúsila zaháknuť prstami o rám, ale nemala šancu.

Keď otvorila oči, nenachádzala sa už v škole. Dokonca postrádala aj svoj kyjak. Špinavými conversami sa zabárala do mäkkého matraca a zápästia mala pevne priviazané lanom o čelo postele.

Dopekla. Teraz na mňa odniekiaľ zaútočí Songová. Som si istá.

Shina sa nervózne ošila a pokúsila sa vyslobodiť si ruky. Márne.

Srdce jej splašene bilo, akoby tieto výjavy boli skutočné. Do nosa sa jej predrala povedomá vôňa frézií a o to väčšmi spanikárila. Zmohla sa na ďalší zúfalý pokus o útek. Jediné pozitívum, ktoré na celej tejto fraške videla, bolo vari to, že vôňa frézií rýchlo pominula a prestriedalo ju čosi iné. Kyslastejšie.

Silueta, ktorá pomaly vystúpila z tieňov, tak nepatrila Namjoonovi, ale Taehyungovi. Shinina tvár sa skrútila smútkom a výčitkami. Spomenula si na ich spoločné čítanie z dlane, spomenula si na jeho melancholické oči a vetu, ktorá v nej intenzívne zarezonovala. Si moja priateľka, že? Tak prečo sa cítim tak osamelo?

„Nedá sa tomu predísť," prehovoril znenazdajky. „Vieš to, že?"

„Nerozumiem ti," pokrútila hlavou a odvrátila sa od neho. „A navyše, je to iba hlúpy sen."

„Povedz, Shina~ssi. Aký je rozdiel medzi snom a skutočnosťou? Keď sa obe zdajú tak reálne? Môžeme si byť istí, že naša existencia nie je len sen a naopak?"

„Ale sny nedávajú zmysel, Taehyung~ssi."

„A realita snáď áno? Nebuď smiešna."

Shina sa nechcela doťahovať so svojou snovou fatamorgánou, veď ani to, samé o sebe, nedávalo zmysel.

„Si smiešna, Shina~ssi," tlmene sa zasmial a zrazu sa nenachádzal pred ňou, ale pri nej. Ležal na boku, pohŕdavo sa na ňu škľabil a Shina pochybovala o tom, že je to jej Taehyung. Ten, ktorého spoznala v deň, kedy niesla odkaz po učiteľovi a takmer oňho zakopla. Ten, ktorý sa, ako malý chlapec, tešil z toho, že mu v lunaparku vystrelila plyšového tigra.

„Môžeš vidieť, ale ty si sa rozhodla, že to radšej budeš prehliadať. Rozhodla si sa, že z teba bude dobrá kamarátka, ale chýba ti úprimnosť k samej sebe. Tak zúfalo sa snažíš bojovať proti svojej prirodzenosti, lebo chceš pomôcť iným, ale ako pomôžeš nám, keď nevieš pomôcť ani sebe? Nebráň sa tomu," pošepol a v jeho rozšírených zreniciach uvidela svoj ustráchaný odraz. Ak by mala ten sen pod kontrolou, okamžite by ho zrušila, no vymkol sa jej.

„Desivé, čo?" poznamenal až neprirodzene žoviálne a jeho výraz nabral skoro až psychopatický ráz. „Že jediné, čo nemáš pod kontrolou sú tvoje sny. Že len tie reflektujú to, čo naozaj cítiš po tou dôsledne vybudovanou fasádou."

„Buď ticho," oborila sa naňho a čelo postele zarinčovalo v sprievode jej ďalšieho neúspešného pokusu o oslobodenie. „Si sen. Nič viac."

„Ale premýšľať o mne budeš aj po prebudení, zatiaľ čo ja nie. Kto z nás dvoch teda zodpovedá viac definícii výmyslu, hm? Kto skôr zabudne? Kto je z nás dvoch nereálnejší? Ja alebo ty?" náruživo sa perami obtrel o jej nos.

Shine to okamžite pripomenulo Namjoona. V ušiach jej trešťala To Love Somebody a oči ju štípali od sĺz.

Prosím, už dosť. Už dosť.

Jazykom jej lačne skúmal spodnú peru a pokúsil sa preniknúť za jej zuby, no Shina mu to nedovolila.

Nechcela sa bozkávať so svojím kamošom, nechcela podliehať týmto nerestiam, keď mala oveľa dôležitejšie veci na práci. Toto bolo to posledné, po čom túžila, či?

Predstava, že by prišla aj o Taehyunga, rovnakým nedopatrením ako o Namjoona, ju zožierala. Romantická láska všetko kazila a komplikovala. Aj dobrých priateľov dokázala pretvoriť na úhlavných sokov.

Ja oňho neprídem. Neprídem o nikoho!

„Vravel som," odpojil sa od jej pier a namiesto toho sa horúcim dychom obtrel o jej krk. „Že keď budeš chcieť nechať voľný priebeh svojím najtajnejším túžbam, tak ma máš zavolať. Prečo sa tomu nepoddáš, Shina~ssi?"

„Lebo... To nie je... Správne," metala sebou zo strany na stranu v snahe striasť sa jeho prítomnosti, ale neúspešne.

Nejakým zázračným spôsobom sa jej však podarilo pravou nohou vykopnúť a oblá špička conversy sa mu zaborila rovno pod koleno.

Taehyung zaskučal od bolesti a skusol jej kožu medzi zubami, no Shina prekvapivo nič necítila.

On si to tiež uvedomil a neveriacky na ňu vytreštil oči: „Čo si..."

„Vypadni mi zo sna! Vypadni! Už aj! Nenávidím ťa, počuješ? Nenávidím ťa!"

No Taehyung nepohol ani brvou, jej ostré slová vôbec neregistroval a čoskoro sa mu pery skrútili do pobaveného úsmevu: „Och, Shina~ssi. Ty to naozaj nechápeš, hm?"

„Niečo som povedala," zavrčala a na výstrahu znova vykopla nohou.

Má šťastie, že so sebou nemám tú pušku z lunaparku. Alebo môj kyjak...

„Ideš sama proti sebe," sklonil sa k jej tvári. Palcom jej nežne prešiel po líci a zľahka ju pobozkal na čelo: „Mňa nemôžeš zraniť, veď uznaj. Ty na toto budeš myslieť aj neskôr, ale ja nie. Ja zabudnem, ty nie. Ty si to budeš vyčítať, ja nie. Ešte stále to nechápeš? Ty nenávidíš seba, nie mňa, Shina~ssi. Nenávidíš svoje myšlienky, lebo práve tie sformovali mňa. Takže keď na mňa nadávaš a opovrhuješ mnou, tak automaticky opovrhuješ iba sama sebou."

Shina naňho vydesene pozrela a naprázdno prehltla. Čo sa to tu, sakra, deje? Kde sú moje sny o matematických kokosákoch? Dopekla s Taehyungom!

„Veru, dopekla so mnou," uchechtol sa a naposledy sa vášnivo pritlačil na jej pootvorené pery. „Si fakt smiešna, Shina~ssi."

~

Ráno sa zobudila na zemi. Očividne sa jej podarilo prepadnúť cez okraj postele, keď divoko zápasila so svojou nočnou morou. Celá dolámaná sa pokúsila odlepiť líce od drevenej podlahy a ledva sa pozviechala na nohy.

So syknutím zaklapla budík a zviezla sa na matrac. Prikrývky, bežne zhúžvané do kokónu, skonávali na náprotivej strane a ona sa dnes cítila príliš doráňane na to, aby ich upratala. Namiesto toho sa odšuchtala do sprchy aj s kôpkou nového oblečenia. No aj keď jej teplé kvapky vody šacovali telo, neustále pomýšľala na svoj ohavný sen. Začal sa tak nevinne, Shina mala v úmysle len prizabiť Yoon Jae, a potom sa na scéne zjavil Taehyung. Ešte aj teraz sa červenala. Ale premýšľať o mne budeš aj po prebudení, zatiaľ čo ja nie. To jej povedal a nanešťastie to bola pravda. Shina zaťala ruku v päsť a venovala kachličkám zopár výpadov. Doprčič. Dobehla ma vlastná fantázia. Vlastná perverzná fantázia! No na jej obranu, nikdy o Taehyungovi neuvažovala ako o milencovi. Žeby to je ten problém? Ale nie, hovadina! Bože, Shina, ty fakt nedávaš zmysel. Mal pravdu. Ale keď mal on pravdu, znamená to, že aj ja som mala pravdu, nie? Lebo on je ja. Či? Doprčic!

Shina si zúfalo zašla prstami do mokrých vlasov a povzdychla si. Netušila, aké kroky podnikne proti svojím vtieravým snom. Azda by si mohla kúpiť prášky a mala by aspoň o problém menej.

Zvládneš to. Si silná. Potrebujú ťa. Musíš im pomôcť. Musíš sa učiť. Musia byť na teba hrdí. Musia. Musia. Musia.

Zavinula sa do uteráku a dlaňami sa zaprela o umývadlo. Získala si si Yoongiho, nepremrhaj to. Má to tiež ťažké, nie si na tom tak zle. Taehyung to má tiež ťažké, nie si na tom tak zle. Urovnáš náš spor s Namjoonom. Dnes. Pôjdeš nakopať Jae tú malú guľatú riť. Bez kyjaku. Ale pôjdeš. Urobíš to. Dnes. Dnes. Dnes. Prihlásiš sa na dobrovoľné odpovedanie z dejáku. Zvládneš to. A odnesieš Ryuovi tú opravenú esej z prírodných vied. Dnes.

Shina si opakom dlane zotrela slzy, ktoré sa jej mimovoľne kotúľali po lícach, a opatrne sa pozrela do zrkadla. Vyzerala už aj horšie. Vždy môže byť horšie. Tmavé kruhy pod očami sa jej prehlbovali, rovnako aj lícne kosti. Spodnú peru mala dohryzenú, ale nie od fiktívneho Taehyunga, a na krku jej už takmer vybledla Namjoonova značka. Posledný a jediný dôkaz, že sa tá noc v jeho obývačke skutočne odohrala.

Dlaňou si pošúchala ľavé predlaktie na ktorom sa jej postupne vytvárala chrasta. Včera bola natoľko šikovná, že pri zápase s Yoongim zakopla o vlastné nohy. Odniesla si to iba jej ruka, ale hanbila sa za to ako pes. Kvôli tej mini nehode jej navrhol, aby si dali pauzu a zašli na kávu. Akoby som nebola dosť dobrá. Zakopla som, no a čo? Prečo kvôli tomu prerušil hru?

Zaviazala si mašľu pod golierom bielej blúzky a nasúkala sa do školskej sukne. Čudné. Zamračila sa a odkráčala pred svoje stojaté zrkadlo. Nehľadiac, ako veľmi lomcovala zipsom a ako ju upravovala, sukňa jej stále padala a zastavila sa až na jej bokoch. V páse jej bola voľnejšia než kedysi.

Super.

Shina si hrýzla vnutornú stranu líc a popritom sa prehrabávala skriňou. Hľadala obyčajný čierny opasok, ktorý síce nebol súčasťou rovnošaty, ale nedalo sa nič robiť. Radšej nech na ňu niekto nakričí, než aby sa jej sukňa hompáľala na kostnatom tele. Veď v tom oblečení vyzerala komicky. Jej smotanové sako jej bolo priveľké už od začiatku školy, ale teraz v ňom plávala.

Super.

Prehodila si ruksak na plece a vybehla von z izby. Ešte stále jej ostávalo približne dvadsať minút nazvyš. Ukazovákom zaklopala na dvere od Nitinej pracovne. Vedela, že ju tam nájde. Nepatrila medzi matky, ktoré by sa ráno zvŕtali okolo šporáku a kuchtili niekoľkochodové raňajky. Ona, namiesto toho, pracovala, vybavovala maily a popíjala si v tichu a izolácií rannú kávičku.

Keď Shina pootvorila dvere a nakukla dnu, okamžite ju spražila pohľadom.

„Čo je?"

„Budeš mať cez víkend čas?"

Nita prižmúrila oči: „Prečo sa pýtaš?"

„No... potrebujem, aby si mi zúžila sukňu. Prosím."

Nita si sňala z nosa okuliare a položila ich vedľa počítača. Prstami si pošúchala unavený zrak a chvíľu sa koncentrovala iba na dýchanie. „V prvom rade musíš začať jesť."

„Ale ja jem," ohradila sa. „Nepamätáš? Spráskala som asi tri rebierka galbi!"

„Shina," oprela sa do kresla a pohľad jej trochu zjemnel. Dokonca sa v ňom mihol aj náznak ublíženia. „Prosím ťa. Bojím sa o teba."

„To nemusíš. Som v poriadku. Naozaj," presvedčivo sa na ňu usmiala, no Nita sa naďalej mračila. Bola už dosť stará a ostrieľaná na to, aby vedela, koľká bije a čo je vo veci.

„Ak nepriberieš do dvoch týždňov, dovlečiem ťa k doktorovi, aj keby to bolo to posledné, čo urobím. A je mi jedno, či budeš súhlasiť alebo nie, jednoducho pôjdeš a basta."

„Ale mama, nepreháňaj."

„Nie, zlatko. To ty nepreháňaj," precedila pomedzi zuby. „Myslíš si, že neviem ako vyzerá porucha príjmu potravy? Tvoju tetu to skoro zabilo! Maj rozum, Shina. Inak ti ho vlastnoručne vtlčiem do hlavy."

Nevedno prečo, dnes bola útlocitnejšia než kedykoľvek predtým. Nitin drsný prístup k výchove zvyčajne zvládala ľavou zadnou, no dnes nie. Dnes nie. Akosi si totiž uvedomovala, že sa jej nevyhráža, ale iba konštatuje to, čo skutočne mieni spraviť. Nepreháňala, konštatovala. Robila z toho veľké haló a pritom nešlo o nič vážne. Shina mala za sebou len zopár náročnejších dní a bola si istá, že sa to čoskoro všetko vráti do normálu. Len musí prečkať a zaťať zuby. Chuť do jedla ju neprešla a dokonca sa jej ani nehnusilo. Vzpieral sa jej jedine čas.

Kiež by to dokázala pochopiť.

„Ocko ti pripravil raňajky, desiatu, obed aj olovrant. A Jungshin vraj Goeun sľúbil, že dohliadne na to, aby si všetko zjedla. Chápeme sa, Shina?" oznámila jej skalopevne, aj keď sa musela veľmi premáhať, aby sa jej skrz pery nepredral vzlyk.

Priala by si dcéru objať a vyjadriť jej, že hladovka nie je cesta, ale nemohla.

„Chápem," prikývla Shina bez akejkoľvek emócie a zavrela dvere.

Zišla schodmi na prízemie a následne do kuchyne, kde na ňu čakala kopa jedla v dvoch bento boxoch. Oba boli ofačované v bavlnených utierkach a s lepiacimi papierikmi na vrchu.

Aspoň to jej vyčarilo úsmev na perách. Ren nepoľavil od tradície a naďalej pokračoval v krátkych komiksových skečoch. Na lepiace papieriky kreslil milé scénky so zvieracimi postavičkami, ktoré spolu vymysleli, keď chodila ešte do škôlky. A on si pamätal každú z nich, dokonca aj ich povahové črty a obľúbenú príchuť zmrzliny. Kreslil jej vtedy a kreslil jej aj teraz, len aby jej dal najavo, že ju ľúbi. Rovnako ako Nita, vyjadroval svoju náklonnosť cez jedlo. Jediný rozdiel bol v tom, že Ren jej sem-tam aj nahlas povedal, že ju má rád. Teda, zvykol. Bohužiaľ sa z toho stávala čoraz väčšia vzácnosť kvôli jeho pracovným cestám. Domov sa vracal sporadicky, niekedy po dvoch týždňoch, inokedy po dvoch mesiacoch. Baterky si dobíjal leňošením a spánkom, čomu sa Shina nečudovala a vonkoncom mu to nezazlievala. Možno len trochu, lebo odjakživa bol jej oporným bodom a neskonale úžasným parťákom. Odjakživa bol milujúcim otcom a Shina naňho mala tie najkrajšie spomienky. Jašil sa s ňou, varil jej, kreslil komiksy, spolu podnikali roadtripy po havajských ostrovoch, Japonsku a neskôr aj po Anglicku. Zaspávali v objatí každú noc a Shina sa každé ráno prebúdzala na jeho tichý spev. Bol zázrak, ak sa trafil do tóniny, ale pre ňu vtedy neexistovalo nič krajšie.

Kiež by to nikdy nepominulo. Kiež by tu bol a neštítil sa ma.

Shina si nemohla pomôcť, ale myslela si, že ju Ren prestal ľúbiť. Nesprával sa k nej tak ako kedysi, zvedavo si ju premeriaval a debaty, ktoré s ňou preberal sa výlučne týkali chalanov, alebo jej ochrany pred nimi. Nerozprávali sa o škole, nerozprávali sa o tanci, ani o najgýčovejších telenovelách, čo frčali na kórejských staniciach, ani o ich vymyslených komiksových postavičkách. Vlastne, väčšinou sa vôbec nerozprávali a Shina to považovala za menej bolestivú alternatívu ako dookola počúvať jeho rady a poučky o adolescentoch.

No to, že jej pripravil bento box ako kedysi, jej dalo nádej. Ba viac než to. Dojalo ju to. Shina sa zhostila stoličky, pritiahla si k tvári kolená a poplakala si.

Akonáhle vytiahla päty z domu, neostal jej priestor na to, aby cestou na autobus spotrebovala zvyšné krokodílie slzy. Prv sa zľakla, že ju pred domom skutočne  čaká Jungkook a hneď si za pochodu pripravovala pikantnú prednášku o tom, že spolu nemusia všade chodiť ako siamské dvojčatá. Lenže Jungkook mal dnes ráno tréning a kvôli tomu sa do školy trepal o dve hodiny skôr. Nita a Goeun na to očividne pozabudli.

Namiesto neho sa na kamenných schodoch rozvaľoval Yoongi. Sedel jej chrbtom, na kolenách otvorený laptop. Prstami pobehoval po klávesnici ako skúsený pianista a svoje zodraté jordany odpočívali vedľa neho.

Shina sa dnes na spoločnosť veru necítila. Chcela byť sama so svojimi myšlienkami. Možno aj preto zvolila brutálnejší spôsob, ako dať Yoongimu najavo, že o jeho garde nestojí. Conversou mu nakopla chrbát a ruky si neúprosne založila vbok.

„Yah! Čo tu chceš? Zmizni preč, Min."

Yoongi sa ledva dokázal vykrútiť tak, aby si dočiahol na boľavé miesto. Popod nos si zahrešil a ochotne jej opätoval nevraživý výraz. Oči mu však zjemneli vo chvíli, keď si uvedomil, ako žalostne vyzerá. Bola na tom oveľa horšie než on. Oveľa horšie než včera.

„Už mám toho plné zuby," nakričala naňho a skopla mu topánky dolu zo schodov. Lomcovala ňou zmes hnevu, frustrácie a beznádeje. Kdesi vzadu v podvedomí sa jej pripomínal Taehyung a to ju ešte viac popudilo k tomu, aby sa správala odporne. „Nenávidím to! Nenávidím vás! Tie pohľady, to sklamanie! Ten strojený záujem! CHOĎ DO ČERTA, MIN!"

Yoongi zomkol pery do rovnej čiary a čakal, s čím bude Shina ďalej vyrukovať. Najradšej by si pobalil caky-paky a odišiel, ale nechcel prepadnúť tej ľahšej možnosti. Naposledy, keď odišiel on, Shina si ho našla a nevzdala to s ním. A on, či si to priznal a či nie, sa netúžil zachovať ako totálny ignorant. Naozaj mal pocit, že po včerajšku získal priateľku a nerád by o ňu pri prvej búrke prišiel. Pretože, ak má človek niekoho rád, tak by ho mal počas búrok mať ešte radšej, nie?

„Nebudem s tebou chodiť. Nikdy. A nemilujem ťa. Tak sa opováž, varujem ťa, opováž sa do mňa buchnúť, lebo za seba neručím. Vypadni odtiaľto. Prac sa!"

Shina už nemala kontrolu nad svojím jazykom. Netušila, čo chce a čo nechce počuť, nevedela, či by bolo lepšie, ak by Min Yoongi odišiel alebo zotrval. Jediné, čo ju skutočne pobúrilo, bol ten pohľad plný sklamania. Som sklamanie. Zlyhala som. Dnes. Včera. Prečo vždy len zlyhávam? Dnešok sa ešte ani poriadne nezačal a ona si už stihla pohnevať Nitu, rozcítiť sa nad Renovým roztomilým gestom a vyšteknúť po Yoongim. Včera zastala pred jeho prahom odhodlaná o jeho priazeň bojovať a dnes by sa potešila tomu, ak by si boli cudzí. Čo je to s tebou? Si neurotička, alebo skôr schizofrenička? Uvedom sa!

Čudovala sa, že Nita ešte nevystrelila zo svojej pracovne, ale očividne si myslela, že kričí po Jungkookovi.

Yoongi zaklapol laptop, odložil ho do tašky a zamyslene sa postavil zo schodov. Iba v ponožkách k nej podišiel, no Shina cúvala dozadu, až kým chrbtom nenabúrala do vchodových dverí.

Nerozumel jej divnému správaniu. K čomu došlo po ich odlúčení? Urobil jej niekto niečo? Žeby sa znova pohádala s Namjoonom? Nevedel. Ale vedel, že nech už to bolo čokoľvek, poriadne to ňou otriaslo. Aj keď sa do reči dali iba nedávno, už dlhšie ju pozoroval. Naprieč týždňami vyzerala zbitejšie a oblečenie na nej stále viac ovísalo. Shina by to neuznala, ale pravý dôvod, prečo s ňou včera prerušil basketbal bol ten, že na krátko stratila vedomie. Ona síce apelovala, že sa len potkla o vlastné nohy, ale klamala. Bál sa o ňu a bál sa o ňu aj teraz. Prišiel, aby sa uistil, že niekde počas cesty do školy neskolabuje.

„Shina..."

„Opováž sa!" vystríhala ho. „Skús to."

„Ale čo? Veď ja nič nerobím."

„Ani nerob. Ostaň tam, rozumieš? Drž sa odo mňa ďalej. Prosím."

„Nie, dokým mi nevysvetlíš, čo je vo veci."

„Vypadni, Min! Nemám ťa rada a je koniec. Žiaden basketbal, žiadna káva, žiadna posratá mätová čokoláda!"

Yoongi si priložil ruku na ústa, aby Shina nevidela jeho rozširujúci sa úsmev. Samozrejme, asi by sa nemal smiať, no bolo to silnejšie než on.

„Čo je ti smiešne, hm?"

„Ty. Si smiešna, Shina~ssi."

Dopekla. To nie. To nie. Bože, je toto stále sen alebo čo?!

Shina si taktiež priložila ruku na ústa, ale úsmev pod dlaňou neskrývala. Iba maskovala svoje zdesenie a modlila sa, aby sa mýlila. Nikdy tak veľmi netúžila po tom, aby sa mýlila.

„Prosím ťa, nesprávaj sa ako blázon a poď ku mne," pokynul jej jemnejšie a nastavil pred ňu otvorenú dlaň v nádeji, že ju príjme. Ale ona bezbranne krútila hlavou a tuhšie sa prilepila na zatvorené dvere.

„Odíď. Hneď."

„Ale prečo?"

„Nechcem sa s tebou už nikdy baviť. Nechcem ťa už nikdy vidieť. Nič pre mňa neznamenáš, Min."

„To nevadí. Na to som už zvyknutý," smutne sa pousmial. „Ja nie som tvoj nepriateľ, Caldwellová."

„Škoda. Bolo by to ľahšie."

„Čoho sa tak strašne bojíš? Mňa?" pokúšal sa z nej vydolovať odpovede stoj čo stoj. „Povedz. Prečo sa ma bojíš, Shina~ssi?"

„Zbytočne sa pýtaš. Aj tak nedostaneš odpoveď."

„Bojíš sa, že sa do teba zamilujem?"

Shina strnula a silnejšie obtočila prsty okolo zabaleného benta. Srdce jej búšilo ako o závod a zmocnila sa jej triaška, ako ešte nikdy. Nechcela, aby sa v tom vŕtal a už vonkoncom nechcela, aby odpovedal. Nechcela prísť o ďalšieho človeka, nehľadiac, že sa poznali tak krátko. To by to radšej sama sabotovala, ale nezniesla by počuť tie slová. Nezniesla. To love somebody the way I love you. Si moja priateľka, že? Tak prečo sa cítim tak osamelo?

„Nie si až taká šupa, aby som ti okamžite podľahol. Navyše, nie je to môj štýl, vieš. Potrebujem ťa viac spoznať, a potom... Nuž, potom sa uvidí."

Shina nechápavo zaklipkala mihalnicami. Ako si dovoľuje povedať, že nie som šupa?! Idiot!

„Tak trošku si za to môžeš sama," vyrukoval Yoongi. „Hľadáš si mužských kamošov a čuduješ sa, ak sa do teba buchnú? Nehovor mi, že si až taká naivná, Shina."

„Chcem byť len dobrá priateľka."

„Áno, to ti neberiem, ale... S takými vecami musíš jednoducho rátať. Nehovorím, že k zamilovaniu vždy príde, no deje sa to častejšie, než si v tej svojej infantilnej hlavičke predstavuješ. A navyše, pripisuješ tomu priveľkú pozornosť. Veď pozri, čo to s tebou robí."

Shina sklopila pohľad, pretože si uvedomila, že sa tu naozaj hystericky opúšťala. Blbka, schytila si tvár do dlaní a zosunula sa popri dverách až na rohožku.

„Keď nám povieš nie, my sa z toho zachvíľu otrasieme a pôjdeme ďalej. Ja viem, niektorí z nás majú komplexy a už s tebou neprehovoria, ale to potom znamená len jedno," Yoongi si k nej prisadol a skrútil nohy do tureckého sedu. „Vieš, čo to znamená, že?"

„Cítim sa tak hlúpo..."

„To v mojej prítomnosti každý."

Shina po ňom úkosom zagánila.

„Caldwellová, teraz pozorne počúvaj životnú radu Min Yoongiho," veľavýznamne vyriekol a či sa jej to páčilo a či nie, bratsky si ju privinul na hruď.

Niekedy by si mohol vyžehliť tú košeľu, neodpustila si a pokrčila nos nad tým, aká výrazná vôňa ju zaštípala v nose. Nepripomínala ani frézie, ani zázvor a, chvalabohu, žiadne kyslé cukríky. Tonka, to bude tonka. Usúdila napokon.

„Počúvaš?"

„Bohužiaľ."

„Fajn," Yoongi sa nadýchol a dôrazne spustil. „Chalan, ktorý s tebou po odmietnutí už nikdy neprehovorí, nebol už od samého začiatku tvoj priateľ. Chcel ťa len na sex. To je všetko."

„Nemyslím si, že to funguje na takom primitívnom princípe, Min~ssi..."

„Funguje. Ver mi."

„Hovoríš z vlastných skúseností?"

„Aj."

„Hm. Si zhovorčivý ako obyčajne."

„Zabúdaš, že z nás dvoch si ty tá zhovorčivejšia."

„Cítim sa nanič, Min~ssi."

„Hej, ja viem. Odniesol si to môj úbohý chrbát."

„Prepáč," vypípla zahanbene a pokúsila sa nájsť si pohodlnejšiu polohu, čo bolo dosť obtiažne, nakoľko obaja boli viac kostnatejší než svalnatí.

„To nič."

Shina bola po ťažkej noci vyčerpaná, aj keď za to, samozrejme, mohlo aj málo jedla a kopec stresu, a tak sa rozhodla, že si radšej ľahne. Hlavu si položila na jeho stehno a sledovala jeho tvár z úplne nového uhla: „Hej, Min~ssi. Odtiaľto si ešte škaredší."

„Veľmi vtipné, Caldwellová," Yoongim to nijako významne neotriaslo, skôr ho to donútilo k ešte väčšiemu úsmevu.

Je dobré, že sa častejšie usmieva. Pristane mu to.

Yoongi zalovil vo vrecku svojho modrého saka a podal jej čokoládovú tyčinku: „Zjedz to skôr, než vyrazíme. Nebudem riskovať, že mi niekde odkväcneš."

„Ts. Tebe sa skrátka nechce vláčiť ma na chrbte, priznaj sa."

„A čuduješ sa mi? Môj chrbát je v jednom ohni! A odkopla si mi moje obľúbené tenisky!"

„Nemáš sa mi tu vyzúvať," odbalila tyčinku a zahryzla sa do nej.

„Vieš, myslel som si, že ma pozveš dnu."

„Ha! Tak k tomu nedôjde," sebavedome vyhlásila.

„Budeme meškať, keď si nepohneš."

„Nič nové pod slnkom."

Slovami by ťažko opísala to, aká bola vďačná, že sa jej nepodarilo pokaziť ďalšie priateľstvo, aj keď to ich bolo ešte v zárodku. Nenechal ju a nehľadiac ako veľmi mu chcela ublížiť, ostal. Aj ona pri ňom sprvu zotrvala. Bohužiaľ, už teraz sa jej myseľ pohrávala s myšlienkou, kedy to s ňou vzdá. Nedá sa tomu vyhnúť. Je to neodvratná záležitosť. Chalan, ktorý s tebou po odmietnutí už nikdy neprehovorí, nebol už od samého začiatku tvoj priateľ. Chcel ťa len na sex. Ani omylom nechcela uvažovať nad tým, že by to mohol byť Namjoonov prípad, ale jej myseľ si robila čo chcela a nanovo ju trýznila. Takýmto tempom príde môj ďalší breakdown počas obedovej prestávky, možno už po prvej hodine.

„Milujem ťa."

Shine nechýbalo veľa od toho, aby sa zadrhla na čokoláde. Kúsok sa jej zasekol v krku a ona zalapala po dychu. Yoongi sa nad jej reakciou hurónsky rehotal, ale jej to neprišlo vôbec vtipné. Päsťou ho slabo udrela do pŕs a prepaľovala ho pohľadom v nádeji, že sa aspoň čiastočne bude cítiť previnilo. Ale nie. Necítil. Parchant.

„Zase si zbytočne zamestnávala svoju infantilnú hlavičku nezmyselnosťami," obhajoval sa. „Potreboval som nejako upútať tvoju pozornosť."

„Aké originálne," odfrkla si urazene a hodila mu do vysmiatej tváre prázdny obal od tyčinky.

~

hello guys!

ak ste dočítali až sem, take this 🫐 you deserve it!

ufff, shina has some serious shenanigans with her own version of taehyung~ssi, what do you think? bude ju terorizovať aj nabudúce? a v prvom rade, mal pravdu? let me know~ 👀

yoongi sa zachoval ako pravý hrdina a priskočil na pomoc, aj keď nevedel, že ju bude shina tak nutne potrebovať, hehe, ale od toho sú predsa priatelia, nie?

i hope you enjoyed!

stay strong, kind and hydrated! (and stay away from the sun)

see you next time~

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)