Shina bola z predchádzajúcich udalostí ešte stále rozklepaná. Popri upratovaní učebne cudzích jazykov s Chaewon neprehodila ani jedno slovo a podobne na tom bola, aj keď ju odprevádzala na tréning. Dokonca sa jej snažila dohovoriť, aby to zrušila, ale na to bola Shina až príliš tvrdohlavá. A tak ju Chaewon donútila zjesť aspoň tyčinku a chytila ju pod pazuchu. To posledné, čo by chcela by bolo, aby Shina odpadla.

Chaewon jej vari miliónkrát prizvukovala, aby Jungkooka vypustila z hlavy. Aspoň nachvíľu. Samozrejme, že sa vedela vcítiť do jej kože, ale Shina musela ísť ďalej. Najmä, keď sa rozhodla, že dotiahne dnešok do konca a splní všetky svoje pôvodné plány.

„Daj si pauzu, dobre? Viem, že ho máš rada a záleží ti na ňom, ale momentálne s tým nič nezmôžeš," jemne jej stlačila ruku, aby tým vyjadrila svoju spolupatričnosť.

„Keď on je taký idiot," vyprskla Shina. Spodná pera sa jej chvela. „Koľkokrát som mu vravela, aby sa do basketu nepúšťal, ale nepočúval ma. Jasné, že nie."

Chaewonine pery sa sformovali do priamky.

„Idiot. A to tak veľmi chcel ísť na ples s Jangmi," dokončila skormútene.

„No ty pôjdeš, či?"

„Sama neviem."

„Shina!" okríkla ju Chaewon. „Musíš ísť! Sľúbila si to Namjoonovi."

„Ale Jungkook..."

„Nie je tvoj život. Ste priatelia, no snáď nenecháš Namjoona v štichu. Najmä, ak si o tom šepká celá škola."

„Mne je úplne jedno, čo si šepkajú a čo nie," nekompromisne odvrkla, „nechajme to tak, Chae."

Shina si uvedomovala, aký povyk by nastal, ak by zajtra na ples nedorazila. Namjoon by to určite pochopil, ale osoby ako Aeri alebo Miok by si začali okamžite domýšľať a než by vkročili do školy, už by sa o nich šírili zvesti ako vystrihnuté z telenovely.

„On by tiež nechcel, aby si zajtrajší večer presedela doma a trápila sa," zamrmlala Chaewon na ostatok.

Shina iba omámene sklonila hlavu, aj keď Chaewoninu vetu počula zastrene. Vlastne, všetko pre ňu bolo zastrené, pretože myšlienkami bola stále prítomná na basketbalovom zápase.

„Budem sa modliť, aby mi nik nevolal, že si tu odkväcla alebo čo. Opatruj sa, Shina~ssi a vidíme sa zajtra," lúčila sa s ňou a poriadne ju vystískala. „Môžeš kedykoľvek zavolať. Aj o polnoci. Buď silná."

Shina prikývla a venovala svojej kamarátke nesmelý úsmev, ktorý však neudržala dlhšie ako na pár sekúnd. Potom potlačila kľučku a zmizla v útrobách modernej budovy. Chaewon jej ešte naposledy zamávala.

Po chodbách nerezonovala žiadna hudba, takže asi prišla včas. Narovnala si ruksak, ktorý sa jej skĺzaval z pliec a pobrala sa do šatne.

Hoseok sa medzitým rozcvičoval pred zrkadlami. Ešte pred rokom bol súčasťou väčšej tanečnej skupiny, ktorá žala úspech kam len prišli, no rozhodol sa, že uprednostní Shinu. Našiel v nej symbiózu, istú súhru s jeho pohybmi, istú pôvabnosť, aká sa videla málokedy a to tancoval oveľa dlhšie než ona. Živo si spomínal na ich prvé stretnutie. Shina vrazila do sály práve keď nacvičovali so svojou skupinou choreografiu. Tvár mala vyplašenú a červenú ako paradajka. Sama sa vypoklonkovala a chrlila zo seba jedno ospravedlnenie za druhým. Hoseokovi sa už vtedy páčila, bola vtipná, no vôbec nie sebaistá. Dorazila v pravý čas, kedy sám tápal, čo urobiť. Potreboval zmenu, ale zároveň sa bál zariskovať. Nevedno, čo ho presne presvedčilo, no možno to boli ich večerné rozhovory a potulky Soulom. Hoseok to s ňou skúsil a aj keď mala Shina oveľa väčšie medzery než jeho bývalí spolutanečníci. Hodiny s ňou boli však zakaždým zážitok. Už to nebola povinnosť a rutina, no zábava. A navyše, celkom ho napĺňalo zastávať rolu trénera.

Hoseok sa otočil, keď započul náhlivé kroky a uvidel Shinu, doslova utopenú, vo veľkom bielom tričku a teplákoch. V zuboch držala gumičku, ktorou si chcela zopnúť vlasy, aby jej neclonili vo výhľade.

„Čauko, Hobi."

„Shina~ssi," pousmial sa a vrátil sa ku svojmu strečingu.

„Prepáč, že meškám," zopla si vlasy a posadila sa vedľa neho, „ale už som tu. Môžeme začať."

„Kľud, nemeškáš a navyše, ja sa nikam neponáhľam. Pozrela si si tú choreografiu, čo som ti pred dvoma dňami poslal?"

Shinu oblial pot. Matne si spomínala, ale úplne jej to vypadlo z hlavy, pretože sa jej do života votrela jedna nepríjemná vec. Fyzika.

Schovala si tvár do dlaní. Dnes toho bolo na ňu už priveľa.

Hoseok sa k nej našponoval a poriadne jej postrapatil vlasy, aj keď si ich iba nedávno skrotila: „Shina~ssi, pohoda. Relax. Nevadí."

„Prepáč, naozaj ma to mrzí. Popri škole som na to zabudla. Deje sa toho tak veľa, toľko zmien, toľko učenia, esejí a povinností, že som dovolila, aby mi to uniklo z mysle. Prepáč."

„Stáva sa. Ja sa nehnevám."

„Prečo skrátka nemôžeš prijať moje ospravedlnenie?" oborila sa naňho. Hoseok vždy toleroval jej nedostatky a ani raz z jeho úst nezazneli výčitky. Ako môže byť človek taký chápavý? A milý?

Hoseokovi sa rozžiarila tvár: „Ako chceš. Prijímam."

Tréning ubehol ako voda a pri pohľade von z okna Shina okamžite pochopila, že zabudla dávať pozor na čas. Odbehla ku svojej taške, kde mala odložené hodinky. Šesť päť. Sakra.

Dlaňou si zakryla ústa: „Budem musieť ísť, Hobi. Sľúbila som, že pomôžem mame s večerou. Poslednou dobou je stále viac a viac unavená. Vlastne, už som mala byť dváno na ceste domov. A-"

„To je až taká tragédia?" ustráchane si ju premeral.

„Je to dôležité."

„O tom nepochybujem," podotkol a prehodil si ruku okolo jej pliec, „no mali by sme predtým zájsť ešte na jedlo. Zdá sa mi, že na tebe oblečenie ovísa viac než zvyčajne a to neveští nič dobré."

„Hoseok..."

„Odprevadím ťa domov, čo povieš?"

„To nemusíš," namietla a zhodila jeho ruku. „Veď bývaš na druhom konci mesta."

„Ako som už vravel, mám veľa voľna a navyše sa začne stmievať. Chcem sa ubezpečiť, že prídeš v poriadku."

Darmo nad tým gúľala očami a snažila sa ho prehovoriť. Aj tak si jej slová nebral k srdcu. Shina sa cítila ako dieťa, nikto ju nechcel nechať osamote. Poobede ju sprevádzala Chaewon a teraz Hoseok, no najradšej by nejaký ten čas strávila výhradne sama so sebou. Potrebovala sa odreagovať od celodennej socializácie a zavrieť sa do svojej podkrovnej izbiedky aspoň na hodinu, lebo potom bude zas s Namjoonom.

Preobliekla sa do uniformy a Chaewoninho saka. Vlasy si prečesala, aby aspoň z diaľky pripomínala ľudskú bytosť. Domov chcela prísť najneskôr o trištvrte.

Hoseokov problém bol, že sa všade zbytočne zdržoval. Ak zazrel počas cesty niečo, čo ho zaujalo, zabudol na pôvodný plán a nechal sa rozptýliť. V jednej chvíli sa jej stratil z dohľadu a vrátil sa o dve minúty držiac v ruke héliový balón na stužke.

„Aha. Nie je to rozkošné?"

„A k čomu to je?" kyslo poznamenala Shina.

„Pre radosť!"

„Hoseok, ja sa ponáhľam," prosila ho, „nemôžeš sa sústrediť na jedlo, aby sme mohli byť čo najskôr v metre? Je už neskoro..."

Shina zadrkotala zubami, keď sa do nej väčšmi oprel studený vietor a rýchlo si na saku pozapínala všetky gombíky. Hoseok sa akurát dohadoval s predavačom v stánku a obaja sa na niečom hurónsky smiali. V momentoch ako bol tento mu závidela jeho prívetivosť a schopnosť každému vyčariť úsmev na perách.

Hoseok sa vrátil s dvoma natrieskanými burgrami, pod pažou držal plechovku spritu.

„Musíme sa predsa odmeniť za náš dnešný výkon," vyriekol spontánne a podal jej umastenú žemľu. Shine stekal výpek po prstoch a skoro jej kvapol aj na Chaewonine sako.

„Bon appetit!" lačne sa do jedla zahryzol.

Po ceste domov nenarazili na žiadnych divných ľudí, ktorí by sa im prihovárali alebo by mali nemiestne komentáre. Napočudovanie to bola bežná jazda metrom. Preplneným metrom. Shina bola vďačná, že sa im obom ušlo miesto na sedenie. Nohy jej z dnešného tréningu ešte stále brneli. Shina obmotala ruky okolo ruksaku a započúvala sa do uspávajúceho zvuku vlaku. Pritom, ako sa z reproduktoru ozval ženský hlas, jej pomaly oťažievala hlava. Z posledného vypätia síl sa pokúsila prebrať, ale zbytočne. Prebdené noci strávené nad knihami si vypýtali svoju daň a ona sa, bez opýtania, oprela o Hoseokove plece.

„Musíš mať toho fakt veľa," zarmútene skonštatoval. „Och, Shina~ssi. Si na seba moc prísna."

Shina mu neodpovedala, iba sa viac pomrvila. Vskutku nevyzerala zdravo, z tváre sa jej vytratila farba, kruhy pod očami sa jej prehlbovali zakaždým, keď sa stretli na tréningu. A navyše, bola studená ako ľad.

„Nesmieš byť na seba taká prísna," zopakoval jej a pritiahol si ju bližšie.

~

Shina doklusala domov načas. Krátke zdriemnutie v metre jej prospelo, aj keď si vedela predstaviť lepší vankúš ako Hoseokove kostnaté plece.

Opatrne zavrela vchodové dvere a psychicky sa pripravovala na to, že sa na ňu vyrúti matka a hystericky spustí prednášku o tom, kde sa toľko fláka a prečo jej nedá vedieť, že žije. Avšak, opak bol pravdou.

Shina ju našla vo svojej pracovni. Sedela za stolom a hlavu mala položenú na rukách. Shina sa k nej po špičkách zakradla a prehodila cez ňu deku. Očividne na tom boli so spánkom rovnako biedne.

Vydýchla si, akonáhle zistila, že sa jej mama nestihla pustiť do varenia. Na linke nebolo vyložené ani mäso, ani zelenina a dokonca chýbali aj prílohy. Všetko tým pádom ostalo na Shine, no ako správna bojovníčka si stiahla okolo pásu zásteru a hodila očkom po nástenných hodinách. Stíham. Všetko stíham. Hlavne pokoj.

Shina otvorila mamin receptár a začala zháňať ingrediencie. Počas varenia do nej pozerala sporadicky, väčšinou sa jej improvizácia osvedčila.

Nehnavala sa na to, že večeru pripravovala sama, aj keď mala kopec ďalších povinností. Popravde za to bola rada, lebo ju to aspoň rozptýlilo od nepríjemných myšlienok, či už sa týkali zajtrajšieho plesu, Songovej alebo Jungkookovho zranenia. Bála sa, že jej Yoongi nepovedal všetko a nakoniec bol na tom vážnejšie než len so zlomeným zápästím. Neupokojoval ju ani fakt, že sa u Jeonovcov nesvietilo a auto nemali zaparkované na príjazdovej ceste.

Shina vypla ryžovar a otvorila poklop, z ktorého sa vykotúľali kúdoly pary. To bola posledná časť dnešného varenia. Shina ryžu premiestnila do dózy, no nechala ju odokrytú. Následne sa ani neunúvala volať na otca, vedela, že nie je doma, ale na služobnej ceste.

Potichu sa pobrala do podkrovnej izby a začala si baliť veci k Namjoonovi. Vzala si rezervnú čokoládu, rozčítanú knihu (na ktorú si aj tak nenájde čas), nácvičný zošit a kružidlo, ktoré si zabudla. Prezliekla sa zo svojej školskej uniformy do pohodlnejšieho oblečenia a cestou von schmatla slúchadlá, ktoré tu ráno taktiež nechala.

Bola na seba pyšná, pretože sa jej podarilo stihnúť autobus. Obsadila zadné sedadlá, na druhé položila svoj ruksak a poslala mame stručnú esemesku s tým, aby sa o ňu nebála. Potom nasledovala tá horšia časť. Esej z japončiny. Shina vylovila zdrap papiera, podložila ho hrubou učebnicou geometrie a kostrbato spisovala riadok za riadkom. Trvalo jej to však dlhšie, pretože sa autobus kymácal v zatáčkach a jej niekoľkokrát uletela ruka. Jej znaky boli takmer nečitateľné a už teraz sa zmierila s tým, že to bude ráno celé prepisovať. No to by bola ešte maličkosť, na rozdiel od toho, že jej vety určite nedávali po gramatickej stránke zmysel. Ani si nechcela predstaviť ako bude Han sklamaný.

Aspoň si si pospala. Mysli pozitívne.

Shina vystúpila na konečnej a odtiaľ šla už pešo. Nebolo to už ďaleko k Namjoonovmu domu. Býval v príjemnom a relatívne slušnom susedstve.

Shina si posunula okuliare vyššie na koreň nosa a zazvonila. Ako prvý k nej uháňal biely pes a nahlas ju vítal štekotom. Poskakoval okolo bránky a márne sa pokúšal prestrčiť ňufák cez mreže.

Čupla si k nemu a prestrčila dnu ruku, aby ho mohla poškrabkať za uchom.

„Shina," pozdravil ju Namjoon, ktorého si popri psovi ani nevšimla a usmiala sa.

„Ahoj, Joon."

Namjoon jej otvoril bránku a pokynul jej, nech vojde: „Ako ti je? Bola si za Jungkookom?"

„Chcela som, ale Kang ma za ním nepustil. Vlastne Min Yoongi ma za ním nepustil. To je jedno..." usúdila počas vysvetľovania. „Vraj má zlomené zápästie, ale neviem. Neozval sa mi."

„To ma mrzí. Snáď Iseula neminie spravodlivosť."

„Nech, no potom ho neminie moja päsť," precedila pomedzi zuby a predtým, než vstúpila do domu, zobula si conversy.

„A ako si na tom s esejou?"

„Som v procese," odvetila vyhýbavo, „dokončím to počas cesty domov."

„A stihneš to? Vieš, že busy chodia iba do desiatej, a potom každé dve hodiny."

„Nehovoril si, že to so mnou vidíš maximálne jednu hodinu?" zvedavo nadvihla obočie.

„Nepovedal som maximálne," namietol, no bližšie sa k tomu nevyjadril.

Shina nechcela len tak bezprízorne zmiznúť do Namjoonovej izby, a tak sa išla pozdraviť s jeho mamou. Sama by ju opísala ako milé a drobné žieňa, teda až na to, že ju zakaždým obskakovala a núkala jej jedlo. Nechceš kimbap? Nechceš mochi? Nechceš chrumky? Čaj? Čokoľvek, iba si povedz. A aj keď sa Shine ťažko odolávalo kimbapu, musela povedať nie. S preplneným žalúdkom by sa nevedela sústrediť.

„Shina~ssi!" Gyeongmin na ňu vystrašene vypúlila oči a schmatla ju za plecia. „Prezraď. Čím ťa môj brat podplatil, aby si s ním šla na ples? On mi tvrdí, že ideš dobrovoľne, ale to je predsa hlúposť. Mne to môžeš povedať, som predsedníčka triedy!"

„Odpáľ," Namjoon jej venoval pohlavok, na čo sa Gyeongmin naňho otočila s hrozivou grimasou a taktiež ho udrela.

„Gyeongmin~ah! Namjoon~ah!"

Shine tiež vynechalo srdce, keď sa ozvala ich matka a oboch spražila pohľadom: „Prestaňte s tým. Obaja. Už aj."

„Ale ona si..." vyhŕkol Namjoon.

„To on!" ukázala naňho Gyeongmin. „Píli mi s tým uši celé poobedie a teraz sa čuduje, že to tu vyťahujem? Eomma, veď to-"

„Povedala som dosť," zvýšila hlas. „Očakávala by som, že sa budete správať na svoj vek. Ty, Gyeongmina~h, si predsedníčka triedy a ty Namjoon, jeden z najlepších v ročníku. Prestaňte sa handrkovať."

Shina sa prehupla zo špičiek na päty a tvárila sa, že neexistuje, aj keď ju Gyeongminine slová celkom zaujali. Takže Namjoon sa na ten ples teší. Je z toho priam nadšený. Chaewon sa nemýlila.

„Tak. A si spokojná?!" obul sa do nej Namjoon, keď sa ich matka vzdialila do kuchyne.

Gyeongmin rozhodila rukami: „Ty za to môžeš. Vzbudil si vo mne zvedavosť."

„Miliónkrát som ti vravel, že som ju nepodplatil!" pošepky jej vyčítal. „Tak prečo to teraz vyťahuješ?"

Gyeongmin sa po tvári roztiahol lišiacky úsmev, až v jej lícach naskočili podobné jamky, aké mal Namjoon: „Lebo ma to baví."

„Ty..." Namjoonova ruka vystrelila do vzduchu, aby jej dala ďalší pohlavok, no práve vtedy vykukla z kuchyne ich matka a pohrozila mu zobutou papučou.

„Joon," oslovila ho Shina v nádeji, že preruší ich súrodenecké hašterenie. „Nepôjdeme?"

Gyeongmin ho však chytila za predlaktie a stala si na špičky, aby mu naposledy mohla odvetiť: „Nemysli si, že ju nevyspovedám. Ja si ju už odchytím, o to sa neboj."

Namjoon po nej nenávistne zagánil. Najradšej by po nej skočil a donútil ju ospravedlniť sa, ale nie pred Shinou. Rozhodne nie pred ňou.

~

Namjoon sa pokúšal čo najjednoduchšie vysvetliť učivo z geometrie, ktoré sa nechcelo Shine uložiť do mozgovne. Sedela zhrbená v tureckom sede a znudene si podopierala bradu dlaňou. Viečka ju znova neposlúchali a mimovoľne sa jej zatvárali.

„Zatiaľ rozumieš?" opýtal sa jej a podobne ako Jungkook, aj on svoje načarbané poznámky nezabudol podtrhnúť, zakrúžkovať alebo inak zvýrazniť, aby sa jej to lepšie vrylo do pamäti.

„Snažím sa," zaúpela bezradne.

„Čo ti nie je jasné?"

Všetko.

„To je jedno, hlavne pokračuj. Ja si to už vo finále dáko spojím," unavene odpovedala.

„Nemôžeš si to spojiť, ak tomu poriadne nerozumieš. Budeš mať medzery."

„Ja budem mať vždy medzery," hanblivo sa usmiala, „matematika a geometria sú peklo."

Namjoon si povzdychol a pošúchal si boľavé oči: „Dobre, tak ešte raz..."

Pustil sa do vysvetľovania - ešte pomalšie ako predtým - ako musí prísť na správny vzorec, ako presne musí rysovať, aké uhly má zvoliť a aké čísla musí dosadiť do príkladu tak, aby jej vyšiel správny výsledok.

No Shina sa dostávala do delíria. Namjoon sa jej pred očami rozmazával do machule a namiesto rovných čiar videla vlnky, ktoré plávali po štvorčekovom papieri ako vodné hady. Tak rada by sa k nim pridala...

„Shina? Vnímaš?" Namjoon ňou mierne potriasol.

„Čo? Nie. Áno. Som tu," odhrnula si spred tváre uvoľnené pramienky vlasov a nenápadne sa uštipla do ruky. Nesmieš spať. Nesmieš.

Namjoon ju počastoval pochybovačným pohľadom a na moment zaváhal. Položil ceruzku a odsunul sa od stola so slovami: „Chvíľu tu počkaj a skús vyrátať ten príklad. Dokážeš to."

Shina sa pochlapila a odhodlane zodvihla ceruzku. Dáš to. Namjoon ti verí. Dáš to. Ponorená, pravdepodobne vo svojich preludoch, sa pokúsila načarbať prvé vzorce. Od nervov si hrýzla do spodnej pery, až kým nepocítila v ústach pachuť železa. Musíš to zvládnuť, Shina. Sú to iba čísla. Nič viac. Iba čísla, žiadna gramatika, žiadna japončina...

Namjoon sa vrátil približne po piatich minútach, trpký výraz sa mu usídlil na tvári. V rukách držal dve plechovky vychladenej koly.

„Zdržala ma tá beštia, ale už som tu."

Určite naráža na svoju matku, pomyslela si v duchu, no potom sa zarazila. Teda na svoju sestru. Sestru, nie matku.

„Ako ti to ide?" vľúdne sa pýtal a nazrel jej spoza pleca na akýsi náčrt. No ani majster kubizmu by sa v tom nevyznal.

„No..." Namjoon sa odmlčal a chopil sa svojej stoličky. Podal jej kolu a voľnou rukou začal prepisovať jej zlátaniny. „Teraz je to okej. Najskôr začínaš s mocninami, až potom s kladnými a zápornými hodnotami. Ale aj to je progres, Shina. Si super. Ide ti to."

Večerné doučovanie sa pretiahlo o dobré dve hodiny. Avšak po tých dvoch strastiplných hodinách, čo jej vtĺkal do hlavy dookola to isté, Shina konečne pochopila, o čo v geometrii naozaj ide. Bezchybne sa jej podarilo vypočítať tri príklady po sebe.

Mala z toho radosť, no nedostatok spánku v nej podporoval väčšie halucinácie. Možno preto do seba liala jednu plechovku koly za druhou. Dúfala, že ju kofeín udrží na nohách aspoň dokým nepríde domov.

Shina sa načiahla po svojom mobile a skontrolovala, či jej mama alebo Jungkook nezanechali odkaz. Nič. Iba Chaewon sa pýtala ako sa cíti a ako dopadol tréning. Nemala však energiu odpísať jej.

A keď si predstavila, že bude musieť prešľapať taký kus cesty, lebo bus pôjde až o hodinu... skoro ju šľak trafil. Je jedenásť, kým prídem domov bude polnoc a môžem zabudnúť na to, že sa poriadne vyspím. Zase.

Namjoon bol konečne spokojný s výsledkom. Podarilo sa mu premeniť Shinu na dočasného matematického génia. Len sa modlil, aby jej to všetko ráno nevyfučalo z hlavy. Daroval Shine povzbudivý úsmev a odbehol si po ďalšiu plechovku koly. Keď sa však vracal späť všimol si, ako Gyeongmin stojí pri pootvorených dverách a zvedavo naťahuje krk. Namjoon ju tresol po ruke, ktorou sa držala zárubne.

„Au!"

„Čo tu chceš? Okamžite vypadni."

„Aish, buď ticho."

„Čo si to-"

„Pšt!" skočila mu do reči Gyeongmin a priložila si prst na ústa. Nechala, nech sa Namjoon sám presvedčí. Shina zalomila za jeho stolom, hrudník sa jej nadvihol v pravidelnom rytme a hlavu mala úplne odkväcnutú na rukách. Udalosti dneška si vybrali svoju daň.

~

hello guys!

som rada, že vás môžem privítať pri ďalšej obširnejšej kapitole a relatívne v krátkom časovom rozpätí! please, take this - 🍔

rovnako ako shina, aj ja nocujem kvôli škole a nadájam sa plechovkami koly, no hádam na tom stále nie som tak biedne ako ona. koniec koncov, zo shiny si netreba brať príklad, keďže často všetko hrotí a ubližuje si tým nielen psychicky, ale aj fyzicky. takže zapamätať, nemusíte byť vo všetkom dokonalí, pretože vy ste sa ako dokonalí už narodili! alebo ak chcete inak, byť neperfektným je perfektné.

stay strong, hydrated, eat and sleep well!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)