Shina sa pomrvila na posteli a privinula si k tvári prikrývku. Do nosa jej vrazila prenikavá vôňa šalvie, frézie a čohosi citrusového... možno pomela? Opantaná zvyškami spánku spokojne nasala do pľúc tú arómu a zrazu jej prišlo, akoby všetko na svete dávalo zmysel. Ona sama dávala zmysel, čo bolo viac než čudné. Vari si jej podvedomie nesprávne zaradilo miesto, kde sa nachádza. Vari pozabudla na to, že popíjala u Namjoona v izbe kolu a zrazu mala pred očami temno. Nie, ona si nahovárala, že je na dosah svojho domova, iba cez ulicu a na nočnom stolíku chladne čerstvý zázvorový čaj a Jungkook si listuje vo svojej mange, kým sa neuráči rozlepiť zrak.

Jungkook.

Shina prudko otvorila oči, až v nich pocítila bodavú bolesť. Zaplnili sa jej slzami, ktoré sa následne vsiakli do vankúša. Mimovoľne sa pretočila na druhú stranu, ale nikto vedľa nej neležal. Bola sama ako prst.

Zmätene sa porozhliadala po izbe, zrak mala ešte čiastočne zastretý. Nie, toto nie je jeho izba. Je Namjoonova. A spomenula si. Songová, geometria, posledný autobus, kola. Veľa koly.

Shina sa načiahla po mobile a skontrolovala čas. Päť desať. Myslela si, že bude viac vzhľadom na to, ako odpočinuto sa cítila.

Pri ikonke telefónu jej v červenom štvorčeku svietil počet zmeškaných hovorov. Trinásť. Shina naprázdno prehltla a s malou dušičkou rozklikla zoznam. Miniatúrna fotka jej vysmiatej mamy sa na ňu spoza obrazovky dívala ako predátor na svoju korisť. Som v kaši. Zaspala som. Nedala som jej vedieť.

Previnilo si zahryzla do spodnej pery a vytočila číslo. Nekonečné vyzvánanie jej signalizovalo, že jej poprava sa neodvratne blíži. Ktovie, čím všetkým sa jej bude musieť odplatiť, aby jej odpustila. Keby som prespala aspoň u kamošky...

„SHINA!"

„M-mami..." prehovorila, hlas sa jej zasekol v krku.

„KDE SI? PREČO SI MI NEDALA VEDIEŤ? SI U TOHO NAMJOONA, ŽE? SPALA SI TAM?!" nepustila ju ani k slovu a sama robila predčasné závery.

Shina narátala do troch a utiahnuto odvetila: „No áno. H-hej, mami. Ale-"

„Chvalabohu!" vydýchla si Nita na druhej strane linky. Shina už vonkoncom ničomu nechápala. Ak by sa o tom dozvedel jej otec, už by bol pred dverami nastúpený ako komandér, pripravený Namjoona zahrdúsiť už iba preto, lebo sa nachádzala v rovnakom dome. No zdalo sa, že Nita na to mala inakší názor.

„T-ty... tešíš sa?"

„Som rada, že si v poriadku. Bála som sa, že sa ti niečo stalo," prestala po nej kričať a hlas jej zmäkol. „Alebo, že sa hneváš."

„Prepána, na čo by som sa už len ja hnevala?"

„Nechala som na tebe celú večeru. Mrzí ma to."

Shina bola naozaj v pomykove a začala pochybovať, že rozprávala so svojou matkou. Sama ju väčšinou zahltila povinnosťami a ešte ju aj karhala, ak pracovala na jej vkus pomaly. Bolo zvláštne od nej počuť ospravedlnenie, konflikty sa u nich doma riešili predovšetkým miskou ovocia, no Shine vtedy nenapadlo, že príprava jedla je oveľa komplexnejšia než domáce práce. Predstavuje rodinný čas.

„To nič," vyhŕkla dojato. „Nič sa nestalo, mami. Bola si unavená a ja... mne to nevadilo."

Nita sa v telefóne nachvíľu odmlčala: „Prichystala som ti sako. To tvoje sako, tak sa nezabudni zastaviť doma."

„Neboj, prídem aj keby traktory padali. Kvôli môjmu saku sa to oplatí," zažartovala.

„A ten Namjoon," Shina tušila, že z toho rozhovoru nevycúva bez zmienky jej spolužiaka. „To je ten vysoký? Ten so skvelými známkami? Je múdry, čo?"

„Najmúdrejší," prisvedčila Shina.

„Ó, to je dobré. Veľmi dobré," uznala aj Nita. „A čím sa živia jeho rodičia?"

„Mami," Shina ju jemne napomenula, „je len päť hodín. Môžeme túto debatu nechať na inokedy?"

„Dobre, dobre. S Jungkookom si už hovorila?"

Shina strnula, akoby jej povedala niečo šokujúce a pritom to bola obyčajná otázka. No vzhľadom na to, čo sa včera stalo, to s ňou otriaslo. Ešte stále mala pred očami Iseulov faul. Jungkook padá omráčene na zem, nehýbe sa a...

Nita si za tichosťou svojej dcéry domyslela odpoveď a povedala: „Vieš, Jeonovci sa už vrátili."

Shina viac nepotrebovala počuť. Uvedomila si, že sa prirodzene usmieva aj napriek tomu, že sa zobudila s náladou pod psa, ale správa o svojom susedovi a jej najmilšom saku dokázali človeka vyviesť aj z najväčšej depresie. Teda, pokiaľ si odmyslela tú prekliatu písomku z geometrie.

„Uhm. Prídem okolo šiestej," oznámila jej, rozlúčila sa a zrušila hovor.

Shina sa postavila z postele a ponaťahovala sa do výšky ako mačka. Mala pred sebou ďalší náročný deň, akurát sa modlila, aby nebol ešte náročnejší ako ten predošlý.

Došuchtala sa k Namjoonovmu stolu a začala z neho zbierať svoje poznámky. Včerajšia noc bola hotové peklo, zaúpela pri spomienke na ťažké vzorce. Bleskurýchlo ich preletela, aby sa uistila, že sa jej čo-to vrylo do mozgových závitov a vložila učebnicu do ruksaku.

Potichu opustila izbu a zostúpila po schodoch dole. V dome panovalo šero a Shina nadobudla dojmu, že je jediná hore. Keď sa po špičkách presúvala cez obývačku, takmer zhíkla. Namjoon bol rozčapený cez celú pohovku, chodidlá mu prevísali cez operadlo a krk mal v neprirodzene vytočený. Muselo to byť preňho veľmi nepohodlné.

Shina sa zviezla do kresla oproti a hodnú chvíľu ho pozorovala. Nechcela ho zobudiť, pretože si po včerajšku skutočne zaslúžil výdatný spánok, no zároveň netušila, či by bolo vhodné odísť bez toho, aby mu dala vedieť. A hlavne bez toho, aby sa mu poďakovala.

Chudák, Joon. Bude celý dolámaný a to je dnes ten ples.

Shina si spomenula ako sa mu rozžiarila tvár, keď sa mu sľúbila. Bola to taká úprimná a milá reakcia. Ešte jakživ nezažila, že by sa niekto z jej prikývnutia podobne radoval.

„Shina~ssi," Gyeongmin si prečesala prstami svoje vrabčie hniezdo a ponapravila si oversized tričko, ktoré využívala ako nočnú košeľu. Bola skutočne vysoká a jej dlhé atletické nohy vystavovala na obdiv, pretože jej tričko siahalo sotva pod zadok.

„Dáš si kávu?" opýtala sa Gyeongmin a doťapkala naboso do kuchyne. Z kredenca vytiahla dve šálky, aj keď jej Shina nestihla odpovedať, a rozozvučala kávovar. Namjoon sa pomrvil a nespokojne nakrčil nos, avšak stačilo naozaj málo na to, aby opäť zaspal. Shina mu prirodzene zašla prstami do vlasov a samej jej chvíľu trvalo, kým si uvedomila čo robí. Namjoon nie je Jungkook. Nemôžeš sa ho len tak dotýkať, ty trúba! Avšak nezdalo sa, že by bol proti. Na perách sa mu objavil úsmev, vďaka ktorému sa mu v lícach prehĺbili jamky. A je to. Našla som svoju ultimátnu slabinu.

„Ehm, Shina~ssi, neruším?" podpichla ju Gyeongmin s prešibaným úškrnom a taktiež ju odzbrojila svojimi jamkami. Prečo? Bože, prečo?

„Poď za mnou," pokynula jej a s oboma šálkami kráčala von na terasu. Okolo nôh sa jej zvŕtal snehobiely pes a ňufák držal ako najvyššie mohol, akoby aj on zatúžil po ranom dúšku životabudiča.

Sadli si na záhradnú hojdačku a omotali sa dekami, aby im nebola zima. Steblá trávy mali aj v tomto ročnom období ešte na sebe čiapočky zo sriene, čo bolo neobvyklé, no nie nemožné. Shina ten úkaz fascinovane sledovala a dlane si zohrievala o hrnček, ale pravda bola niekde inde. Naschvál sa vyhýbala Gyeongmininým zvedavým pohľadom, pretože vedela, že sa spovedaniu už dozaista nevyhne. Namjoonova sestra ju vyžmýka ako citrón, aby získala odpovede na otázky a Shina s tým nič nezmôže. Navyše, vôbec jej nehralo do karát to, že bola vyznamenaná ako triedna predsedníčka s dlhoročnými skúsenosťami, čo z nej robilo ešte silnejšieho oponenta. Gyeongmin dokázala totiž veľmi šikovne odhaliť tajomstvá a prekuknúť ľsti.

„Ty a môj brat," veľavýznamne predniesla a premiešala si kávu. „Nuž, to som nepredpokladala ani v tých najdivokejších snoch."

„Gyeongmin~ah," chopila sa slova teraz, lebo sa obávala, že by sa jej potom už nenaskytla ďalšia príležitosť. „My nie sme spolu."

„Nie ste spolu?" výsmešne zopakovala. „Shina~ssi, vyzerám snáď ako hlupaňa? Myslíš, že som si nevšimla ako sa na teba pozerá? Ako sa ty naňho pozeráš?"

Shina zvraštila obočie. Nerozumela, čo tým Gyeongmin chcela docieliť. Áno, Namjoona mala rada, ale nie tak ako si myslela. Pravdaže, možno za to mohla jej viditeľná náklonnosť. Na obyčajné priateľstvo vari priveľká a očividná, no predsa to nemuselo nič znamenať. Lenže mohlo a Gyeongmin sa prikláňala práve k tej druhej možnosti.

„Nemám proti tomu nič, Shina~ssi," uisťovala ju. „Ale musíš sa rozhodnúť."

„Rozhodnúť?"

„Áno," dosvedčila a jej výraz zvážnel. „Nepáči sa mi, že ťaháš za nos viacerých chalanov a tváriš sa ako neviniatko. Mám ťa rada a myslím, že by ti to s Namjoonom mohlo klapať, no tvoje flirtovanie je cez čiaru. Pokiaľ ti na ňom záleží, prestaň s tým. Prosím."

Shina nechápavo zažmurkala, akoby jej niekto práve vylepil za ucho. To, že jej Gyeongmin dohovárala jej neprekážalo, ak by to malo hlavu a pätu. Avšak ona si nebola vedomá, že by niekoho ťahala za nos alebo, že by koketovala s každým chalanom na škole. Práve naopak, iba sporadicky vyliezla zo svojej ulity a socializovala sa.

„Na čo narážaš?"

„Nepovedala som to dosť jasne?" nadvihla obočie. „Ak dáš prednosť Namjoonovi, nevenuj sa iným chalanom. Je to neslušné, Shina~ssi."

„Hovoríš mi, že sa mám vzdať svojich priateľov?" Shinin stisk okolo šálky zosilnel, až jej obeleli prsty. Ako sa opovažuje?

Blbosť. Ja ich neopustím. Ani Hoseoka, ani Taehyunga, Jungkooka a dokonca ani toho sprostého Daejunga.

„Chalan a dievča nemôžu byť priatelia," Gyeongminina tvár zjemnela. „Nechcem ti zle, no ani jemu. Skús ma pochopiť, Shina~ssi."

„Ja... chápem," trpko vyprskla a na jeden hlt vyprázdnila svoju šálku. „Vďaka za kávu a pokec, ale už musím letieť. Prepáč."

Shina sa rezko postavila, ale Gyeongminina ruka ju zastavila: „Shina~ssi, ja nie som tvoj nepriateľ, ba naopak. Chcem ti pomôcť."

„Ja ale nepotrebujem pomoc," odvetila chladne. „Ani radu, Gyeongmin~ah. S Joonom idem na ples lebo ma pozval, podotýkam, ako kamarátku."

„Hej, no je za tým viac. Oveľa, no nepovie ti to, lebo máš oči pre iných a on s nimi naozaj nechce súperiť."

„Takže si ako správna sestra chytila opraty pripravená skrotiť ma? Skúšaj to ďalej, ale ja sa svojich priateľov nevzdám. Ak ma má Joon rád, povie mi to aj sám. A potom, až potom sa môžeme o niečom baviť. No nie my dve."

~

Shina sa celú cestu domov nemohla sústrediť na esej z japončiny, pretože pomýšľala na Gyeongmin a jej silné reči, ktoré ju poriadne rozladili. Ona mi ide diktovať ako mám žiť svoj život? S kým sa mám baviť a s kým nie? To je ale drzosť!

Samozrejme si uvedomovala, že tým nemienila nič zlé a chcela iba ochrániť svojho brata, no i tak ju to zabolelo. Rozprávala o nej, akoby bola školská radodajka. Chalan a dievča nemôžu byť priatelia. No Shina si dovolila nesúhlasiť. Mala rokmi overené priateľstvo s Jungkookom a klapalo im to. Žiadna romantika, iba nefalšované kamarátstvo a nesmierna chuť zaškrtiť jeden druhého. S Taehyungom to bolo podobné, akurát sa spoznali neskôr. Daejung mal svoju partiu blbcov a očami lipol maximálne na Park Binne z vedľajšej triedy a aj to iba keď sa predkláňala. No a čo sa týka Hoseoka boli síce partnermi, ale tanečnými a sám jej prizvukoval, že si nikoho nehľadá, lebo je doteraz poznačený z predošlého rozchodu. Gyeongmin~ah, mýliš sa.

O Namjoonovi a jeho sympatiách si až taká istá nebola, no azda mala jeho sestra pravdu. Začal sa jej v prítomnosti správať opatrnejšie a zvláštne znervóznel, ale Shina to pripisovala strachu zo školského plesu. Nemuselo za tým byť nič konkrétne, iba stres a ona skutočne nemala náladu fantazírovať nad tým, či Namjoonove srdce bije pre ňu alebo nie.

Stopni to, teraz je prvoradá esej! Prepni sa do japončiny, Shina. Prepni sa!

Od zlosti tak silno pritláčala hrot ceruzky na papier, až ho zlomila. Zahrešila popod nos, lebo so sebou nemala ani strúhadlo, ani pero. Dočerta s Gyeongmin!

Nohou kopla do voľného sedadla pred sebou, aby sa aspoň čiastočne odventilovala, no z učebnice geometrie, ktorú použila ako podložku, vypadol papier. Shina sa preň zohla a začala lúštiť písmo. Na jej rukopis bolo pomerne úhľadné.

Kurnik, to je Namjoonova učebnica!

Shina očakávala, že na papieri uvidí načarbané vzorce a perfektne vyrátané príklady, ale zmýlila sa. Boli to vety a ešte k tomu formulované do stĺpcov... Žeby báseň? Alebo pieseň?

Autobus prudko zabrzdil a Shina si začala narýchlo hádzať veci do ruksaku, nevynímajúc Namjoonov zdrap. Vybehla von a rezkým tempom uháňala domov, aby mohla dokončiť prácu pre Hana a zároveň sa pustiť do veršov. Zaujímalo ju, aké myšlienky skrýval Namjoon pod povrchom. Už teraz si živo predstavovala jeho paniku, keď si uvedomí, že jeho učebnicu omylom potiahla. No pokiaľ malo jeho tajomstvo u niekoho skončiť, Shina bola tou najvhodnejšou osobou v Soule. Nepodelila by sa o to s nikým, lebo chápala, že išlo o intímnu záležitosť, no zároveň nedokázala zastaviť svoju zvedavosť. Chcela nazrieť do tých slov, hľadať za nimi význam, chcela spoznať zákutia Namjoonovej duše, ktorú pred spolužiakmi neodhaľoval.

Odomkla dvere, zobula si biele conversy a okamžite trielila do svojej izby. Na posteli jej ležala pripravená a vyžehlená uniforma spolu s jej obľúbeným smotanovým sakom. Konečne. Tak si mi chýbalo. Shina ho vystískala v náručí a privoňala si k nemu. Odložila ruksak bokom, vzala uniformu a presunula sa do kúpeľne. Po včerajšej mučivej noci si zaslúžila horúcu sprchu, aj keď rýchlu, keďže mala podozrenie, že bude znova meškať.
S uterákovým turbanom behala z miestnosti do miestnosti, striedavo si balila učebnice na dnešné hodiny, opakovala si vzorce, čítala Namjoonovu poéziu a čistila si popritom zuby. Nedbalo si okolo krku uviazala mašľu a natiahla si na nohy podkolienky. Vlhké vlasy mala pod uterákom mierne zvlnené, no nebol čas na to, aby s tým niečo spravila, a tak ich skrotila do voľného copu. Postavila sa pred stojaté zrkadlo a urobila otočku aby sa presvedčila, že všetko je tak ako má byť. Na záver si na sako pripla svoju menovku. Kil Shina, jej kórejské meno.

Prehodila si cez ľavé plece ruksak a dupotala po schodoch závratnou rýchlosťou, sotva ju zastavila Nita, ktorá držala v ruke jej bento.

„SHINA! JEDLO! VRÁŤ SA!"

Prudko zabrzdila a obzrela sa za svojou mamou: „Čo?"

„Na," nanútila jej desiatu. „A neželaj si ma, ak to nezješ."

„Dobre, fajn, fajn. Musím už-"

„U Jeonovcov si bola?" prerušila ju Nita a kazateľsky sa do svojej dcéry zavŕtala pohľadom. „Marí sa mi, že som videla Jungshina. Stál u okna a asi ťa vyhliadal."

„Jungkook, mama. Volá sa Jungkook."

„Ja viem," flegmaticky pokrčila plecami, „ale baví ma komoliť mu meno. Vytáčam tým Goeun."

Shina nad ľahkovážnosťou svojej matky pokrútila hlavou, no tešilo ju, že si dala od práce pohov a prepla do režimu uštipačnej susedy. Potrebovala to ako soľ, vzhľadom k tomu, že pomaly zaspávala po stojačky.

„Zastavím sa tam poobede. Nestíham," naliehavo odvetila Shina a nervózne podupkávala nohou. Skutočne pocítila panický strach z toho, že by jej mohol autobus znova zdrhnúť pred nosom a ona by opäť meškala na prvú hodinu. Bola na vážkach, či by bol pán Ryu
natoľko šľachetný a odpustil jej neprítomnosť.

Za to môže moja matka. Zdržiavala ma! Potrestajte ju, nie mňa!

„Bože, akoby si tatkovi z oka vypadla. Aj on sa furt náhli..."

„Lebo ty nie, že?"

„Neodvrávaj," napomenula ju Nita. „A choď, čo sa zrazu neponáhľaš? Zmrazila si čas, či čo?"

„Ty si zjedla vtipnú kašu, čo?" zamrmlala si Shina a nazula si conversy.

„Aj tie by som ti mala hodiť do práčky, sú šedé!"

„Ale ony také majú byť," orodovala Shina.

„Netrep. Kupovala som ti ich, viem ako majú vyzerať. Ty asi chodíš po blate, čo? Ne je možné, aby si chodila domov stále zafúľaná! Kto to všetko operie?"

Shina dramaticky pretočila očami. Nita asi vstala z postele nesprávnou nohou, pretože bola sarkastickejšia než zvyčajne, čo by Shine až tak neprekážalo, ak by jej na krk nedýchal čas.

„Poviem Goeun, že sa poobede stavíš. Nieže to nedodržíš, Shina! Ja pôjdem do mesta, počuješ? SHINA!" Nita za ňou márne kričala, pretože jej dcéra mala v ušiach už dávno zastoknuté slúchadlá, hudbu vypeckovanú na maximum a ešte k tomu nahodila šprintérske tempo, za ktoré by ju vari pochválil aj protivný učiteľ telocviku Kang.

~

hello guys!

welcome here, please take this 🍉 you deserve it!

konečne sa dozvedáme meno Shininej mamy (heh, vôbec to nie je tak, že by som ho donedávna nemala vymyslené...) a taktiež sme zažili konfrontáciu s Gyeongmin 👀 čo si myslíte? môžu byť chalan a dievča len priatelia? let me know~

stay strong, hydrated and positive!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)