Frézie. Nie. Len frézie nie.

Shina sa chúlila na svojej posteli, zavinutá do perinového kokónu. Viečka k sebe pevne stískala, akoby mohla spred zatvorených očí vymaniť ten strašidelný výjav. Nos mala celý červený a rozdráždený od toho, koľko vreckoviek za poslednú noc spotrebovala.

Keď ju Nita uvidela v takomto žalostnom stave prísť domov, najskôr ju ľutovala, no akonáhle sa dozvedela príčinu, už Shine okolo hlavy tesne svišťala mamina papuča. Cítila sa dotknutá, že jej dcéra vyvádza z otvorenej náklonnosti Namjoona a namiesto toho, aby si to vážila, vyplakáva, akoby o ňu ani nezakopol.

Nita jej naozaj nerozumela, no nebola sama. Už aj Shina začala pochybovať, že sama sebe rozumie. Považovala sa za vyrovnaného človeka s vytýčenými cieľmi a jasnou mysľou, ale to by potom nedopustila ten včerajšok.

The way I love you. Namjoon nevtipkoval, inak by sa na ňu nepozeral ako na ten najkrajší obrázok na svete. Alkohol mu rozviazal jazyk, dodal odvahu a tým spečatil Gyeongminine slová. Áno, zaľúbil sa do nej. Bolo to jasné ako facka, ale Shina si nedala povedať a stále za tým hľadala niečo iné. Obhajovala jeho očividné správanie a zamieňala si ho s nevinnou priateľskou náklonnosťou, lebo nechcela čeliť skutočnosti, ktorá sa jej vyvliekala spod kontroly. No už viac nemohla. Nedalo sa to. Bola v koncoch. Nie, nie v koncoch, ale v riti. V totálnej riti.

„Nenávidím mužov!" tvár si zaborila do vankúša, z plného hrdla doň hučala a pokúšala sa z neho vymlátiť dušu. „Nenávidím, nenávidím, nenávidím!"

Beznádejne vykopávala nohami do vzduchu a nechtami škriabala matrac, akoby za to všetko mohla iba jej posteľ.

Môžeš si za to sama, ty sprostaňa. Bola si k nemu vždy milá a on si to vyložil inak. Vyložil si to ako chalan a hľa, kam ťa to doviedlo? Ako mu povieš, že ho nemáš rada tak, ako on teba? Hm, teraz buď múdra.

Shina sa prevalila na chrbát, od zúfalosti zafňukala. Zrak mala zastretý slzami, oči opuchnuté od dlhých nárekov. Sivé šaty zo včerajška boli pohodené na zemi, akoby to bola jej školská uniforma, no najradšej by ich spálila do tla. Momentálne sa nachádzala v rozpoložení, kedy by za všetko zlé vinila aj kus handry.

Prekliaty rum, prečo to vôbec pil? Keby to nepije, nemusela by som sa zmietať vo výčitkách. Pár dúškov a z pána Kima sa stal sebavedomý muž, ktorý vystihol jej slabú chvíľku a pritlačil sa jej na pery. The way I love you. The way I love you. Bee Gees. Kurnik, ešte aj tí ma zradili! Doriti!

Shina chytila vankúš, ktorý mala pod hlavou a z celej sily ho šmarila do plagátu na svojej stene.

Keby len mohla, už dávno by nerumázgala u seba v izbe, ale u Jungkooka. Dramaticky by sa zvalila na jeho posteľ a ešte dramatickejšie by mu smoklila do trička. Goeun by jej určite priniesla čerstvý zázvorový čaj a Jungkook by ju utešoval spevom, pretože bola jeho slabinou. Teda, aspoň vo svojich najzraniteľnejších okamihoch. Domov by sa vrátila až v noci, pokiaľ vôbec.

Frézie. Aj napriek silnej aróme chľastu ich zacítila, keď ju bozkával. Cítila sa tak divne, bolo to nesprávne. Ale úplne nesprávne, aj keď v ten moment to preňho bolo to najsprávnejšie, na čo sa kedy podujal.
Namjoon ju najskôr pevne držal okolo drieku, dokým z neho nevyprchali posledné dozvuky súdnosti, a potom dlaňami skĺzol nižšie.

Ešte aj teraz cítila, ako jej nadvihol sukňu a prstami jej mapoval obnažené stehná. Shina si zaborila prsty do vlasov a znova zajačala, akurát teraz jej hlas netlmil žiaden vankúš.

Nita horúčkovito rozrazila dvere a prepálila ju pohľadom: „Ale to by už stačilo, moja milá! Ukľudni sa. Mám dôležitý míting, tak mi prestaň robiť hanbu."

„Ale..."

„Žiadne také," uzemnila ju. „Vzchop sa. Čo si čakala, hm? Muži sú muži, čím mladší, tým horší. Keby si videla svojho otca za jeho mladosti, ts. Gauner to bol, už počas prvého rande by ma bol schopný ohnúť cez stôl a..."

„MAMA, BOŽE, NEZACHÁDZAJ DO DETAILOV!"

Nita si zanovito založila ruky na hrudi a prísne si ju premerala: „A čo si myslíš? Ako sa robia deti, ha? Ako si asi vznikla ty?"

„Zjavne počas nejakého prehnutia," odsekla Shina a frustrovane si povzdychla. „Prečo som to nevidela?PREČO?!"

„Lebo si hlúpa a naivná rovnako, ako som bola ja. Mužskí sú už raz takí. Podáš im prst, schmatnú celú ruku a aj tvoje nohavičky."

„Ale ja neviem čo robiť!"

„Nechaj, nech sa to vstrebe. Ono sa to vyrieši už samé, uvidíš."

„Ako sa to môže vyriešiť samé?" ohradila sa skepticky.

„Ľahko. Buď ťa bude počas zvyšku školy ignorovať, alebo prehryzne svoje ego a budete naďalej priatelia. Nič medzitým nejestvuje. Ver mi. Zmýšľanie chlapov má len dve polohy, nuansy v nich nehľadaj. No pouvažuj nad tým, ten tvoj Namjoon nie je vôbec zlá partia."

Shina si teatrálne schytila tvár do dlaní a otočila sa matke chrbtom. Toto nebola práve útecha, v ktorú tajne dúfala. Ale život je už raz taký, nielen nevyspitateľný, ale hlavne poriadna beštia.

„A utíš sa," pripomenula jej Nita, keď privierala dvere. „Shina!"

„Áno, hej. Nebudem rušiť ten tvoj extra dôležitý míting. Prepáč, že tvoja dcéra trpí kvôli malicherným pubertálnym problémom."

Nita zagúľala očami a zatresla dvere, čo Shina brala ako znamenie, že sa naďalej môže hádzať o posteľ ako ryba na suchu. Odkopla celý paplón a napajedene podišla ku svojmu stolu. Vzala učebnicu geometrie, zlovestne ju stlačila v prstoch a šmarila ju o stenu.

Za to všetko môže matika! Nie, za to všetko môže striga Songová! Zapríčinila moju skazu a teraz sa neviem ani učiť, furt myslím len na...

Shina sa skĺzla popri stene, bradu si položila na kolená. Namjoon jej to naozaj sťažil, pretože aj keď ho nemala radšej ako priateľa, ten nový pocit sa jej zapáčil. Navyše jej ukradol prvý bozk a to nie je len tak, alebo?

Shina, ty infantilná blbka. Od teba by som takéto reči nečakala. Možno od Aeri, Yumi, ale od teba? No hanbi sa!

Nesmelo odblokovala svoj mobil a rozklikla konverzáciu s Namjoonom. Od večera sa neozval, čo mohlo znamenať iba dve veci. Buď je na ňu naštvaný, čo by nebolo nič nové, alebo má okno.

Kiež by. Aspoň by som tento malér mohla odsunúť na inokedy.

No previnilosť ju nenechala chladnou a pristihla sa, ako prstami vyťukáva krátku správu. Namjoon, ako ti je? Ale neodhodlala sa ju poslať. Namiesto toho hľadala útechu úplne u iného človeka. Rýchlo napísala - Máš čas? Stretnime sa, prosím – a poslala ju.

Odísť z domu sa jej podarilo za rekordný čas, pretože si nedala na svojom zovňajšku nijako záležať. Oči podliate krvou, pod nimi opuchnuté vačky, zaschnuté maskarové slzy, ani provizórne zmotané vlasy do vysokého drdolu ju momentálne netrápili. Neunúvala sa ani prezliecť do čistého oblečenia, zelenú oversized mikinu mala špinavú od ramenu, ktorým sa prejedala v kritických situáciách pomaly až do prasknutia. Jej tepláky už tiež videli krajšie časy a o conversoch netrebalo ani hovoriť.

Nitu nepozdravila, nakoľko mala ten svoj hlúpy míting. Iba jej na dvere capla lepiaci papierik so stručným odkazom. Odchádza von, vráti sa najneskôr do deviatej.

Z mištičky si vzala kľúče, do úst hodila žuvačku, aby aspoň niečo bolo na nej svieže a vyrazila von. Keď prechádzala okolo domu Jeonovcov, automaticky vyvrátila hlavu dohora, či náhodou neuvidí Jungkooka postávať v okne, ale nebol tam. A napokon ani ich auto, takže si hravo domyslela, že ho išli navštíviť do nemocnice.

Shina zovrela ruky v päsť. Už dávno mala naklusať za ním a ubezpečiť sa, že je okej, no čo čert nechcel, musel sa jej do programu vtlačiť Namjoon. Iba kvôli nemu sa cítila mizernejšie než obyčajne.

Svoj cieľ našla v lunaparku. Mechanizmy atrakcií rachotili, deti aj dospelí výskali radosťou aj strachom a vo vzduchu plávala vôňa pripáleného popcornu a cukrovej vaty. Shina začínala byť netrpezlivá a čoraz častejšie kontrolovala mobil. Čakala tu bezmála dvadsať minút. Niektorí ľudia už po nej zvedavo pokukovali.

„Super účes," započula za svojím chrbtom a dve dlane jej opatrne zakryli oči. Teda, zakryli by, pokiaľ by je na nose nesedeli okuliare.

„Celé mi ich docapkáš," funela Shina zlostne a striasla zo seba tie veľké paprče. „Teraz kvôli tebe vidím hovno, Taehyung~ssi."

„Ale no," zamračil sa a už jej ich pedantne čistil do svojej modrej vesty. Počkať. Prečo má na sebe školskú uniformu? Veď je sobota!

Taehyung jej ich nasadil naspäť na nos a žiarivo sa zazubil: „Lepšie?"

„Ideš zo školy?"

„Nie, všetko ostatné oblečenie mám špinavé, ale ako vidím, mohol som ísť kľudne v hocičom, stále by som vyzeral upravenejšie než ty."

Shina ho buchla po hrudi a výstražne zodvihla ukazovák: „Dnes nemám náladu, Taehyung. Radím ti, nevtipkuj, lebo zle dopadneš."

No on sa len ďalej smial a robil si žarty naozaj z čohokoľvek, predovšetkým z jej nestabilného drdolu, ktorý z času na čas fascinovane potľapkal.

Spoločne sa odpratali do malej kaviarničky, ktorá bola útočiskom najmä rodičom hyperaktívnych ratolestí alebo starších, ktorí tu vysedávali z nostalgie.

Shina spokojne nasala do pľúc vôňu matče. Už si ani nespomínala, kedy naposledy si v pokoji vychutnala svoj obľúbený nápoj a neliala do seba iba energeťáky, kávu či kolu. Vlastne, ani si nespomínala, kedy si naposledy vyšla von s Taehyungom. Veru, bol to nejaký ten piatok, no obaja mali väčšie priority. Tá jeho sa nepochybne začínala na písmeno J.

„Si smutný."

„To nevrav, veď sa usmievam."

„Ale falošne, Taehyung~ssi."

Ešte včera vykrúcal Jae odušu, oči mu iskrili rovnakým nábojom ako jej, tak čo sa stalo? Vari, ak by Namjoon nechytil rapeľ kvôli tým veršom, vedela by. No ako kamarátka opäť zlyhala.

Taehyung zaklonil hlavu a chvíľu civel na strop, čím chtiac-nechtiac vystavil na obdiv svoje fialové značky. Och, hej. Jae sa na nich namakala, je to vidieť.

„Dala mi kopačky," prehovoril ostýchavo.

„To je mi ľúto," skočila mu do reči a podoprela si bradu dlaňou. „Ale prečo? Čo mala za lubom?"

„Neviem, no potom sa ešte oblizovala s Iseulom."

Namjoon sa nemýlil. Jae má naozaj v hlave piliny, ak si vybrala radšej Iseula.

„Využila ťa," precedila pomedzi zuby. „To jej nedarujem."

„Nie, Shina~ssi. Si vedľa..."

„Prosím ťa," udrela päsťou po stole a v zraku jej vzbĺkli plamienky, „nebuď naivný. Dievčatám ako je Jae ide len o jedno."

Taehyung nevinne zažmurkal očami.

„Azda to bola stávka, vieš. Možno sa chcela Iseulovi len pomstiť a ukázať mu, že si nemá problém omotať okolo prsta bárskoho. Ja neviem, no jej úmysly zjavne neboli čisté. Inak by ťa z ničoho nič neodkopla."

Taehyung sa hanblivo hral so svojimi prstami, líca mu očerveneli. Shina zažmúrila oči a extrémne nahlas si odpila z matča latte. Niečo tu naozaj nehrá a ja to odhalím.

„A ako bolo s Namjoonom? Asi ste sa nezdržali dlho, čo?"

„Hej, mali sme menšie komplikácie..."

„Pohádali ste sa?"

„Také čosi. Nezhodli sme sa na jednej veci," tentoraz sa Shina odvracala a sotva mu pohliadla do tváre. Nanovo sa v nej bili zmiešané pocity zo včerajška. Spomenula si na frézie, Namjoonov elektrizujúci dotyk a...

„Je fajn," zasnene poznamenal Taehyung a oprel sa dozadu o čalúnenie kresla. „Okrem iného, vplyvné kontakty sa vždy zídu, hm? Gyeongmin má pod palcom už skoro celú školu."

Shina sa tomu nečudovala. Kim Gyeongmin bola totálnym protikladom svojho brata. Svojrázna, neochvejná, podmanivá a prirodzene vzbudzujúca rešpekt. Nebola iba obyčajná kockatá hlava, ale sexy kockatá hlava, ktorá sa nebála postaviť zoči-voči šikanátorom a nakopať ich do zadku. Akurát Cheongsong sa nedali tak ľahko zlomiť.

„Tae," ozvala sa Shina. „Ako mu mám povedať, že ho nemilujem?"

Štrngot lyžičky. Taehyung ju upustil na kovovú podtácku a šokovane na ňu vypúlil hnedé oči, akoby mu do uší putovala nesprávna informácia.

„A nesmej sa mi, dobre?"

„Ja sa nesmejem," bránil sa. „Proste mu to povedz."

Shine šklblo okom. To má byť akože všetko? Proste to povedz? Čo to je za radu, Kim Taehyung?! Sabotáž. Je to obyčajná sabotáž!

„Zastrieľajme si," z ničoho nič vyrukoval a obrátil do seba posledné hlty čaju. Potom sa postavil a utekal zaplatiť, zatiaľ čo Shina ostala ako prikovaná sedieť a spracovávať jeho návrh. Ako môže teraz myslieť na zábavu? Toto sú vážne veci!

Nemohla však namietať, keďže bola jeho dlžníkom, a tak sa nechala odvliecť k najbližšej atrakcii so vzduchovkou.

Zo Shiny sa vykľul mizerný strelec, ktorý by možno nezasiahol ani mrakodrap, ale keď Taehyung vzal opraty do vlastných rúk, zrazu si uvedomila, že na tom môže byť aj horšie. Minul zakaždým, až sa jej to nechcelo veriť. Podobne na tom bol aj majiteľ stánku, ktorý krútil hlavou a škrabkal sa na spotenom čele.

Skormútene odovzdal pušku a vrhol posledný detský pohľad na plyšového tigra, ktorý sa im, aj s ostatnými výhrami, hojdal nad hlavami.

V Shine sa v tú chvíľu prebudil spasiteľský syndróm. Dôležito si posunula okuliare na koreň na nosa a capla pokrčenú bankovku na stôl. Stánkar jej neochotne nabil pušku a podal jej ju.

Shina zaujala postoj, nohy mierne od seba, ľavú špičku vystrčenú a smerujúcu na terč. Pažbu skúsila umiestniť nižšie než prvýkrát, kedy si ju skoro vyhodila na plece. Pravý ukazovák jej na spúšti cukal a srdce jej bilo, akoby jej hrozilo prepadnutie z matematiky. Sústredene si oblízla pery a naklonila sa dopredu. Možno to bude fungovať.

Drevený terč ju hypnotizoval a svojimi pestrými kruhmi neustále lákal. Vystreľ. No tak, vystreľ. Nádych, výdych. Taehyung vedľa nej postával, ruky zopäté v prosebné gesto. Stánkar, namiesto skeptického kývania hlavou, strnul.

Ideš na to. Predstav si, že je to Gyeongmin.

Naposledy šibla pohľadom po jej priateľovi a tučnom plyšovom tigrovi, ktorý sa na ňu okúňal čiernymi korálkami.

Pre Taehyunga. A vystrelila. Slepý náboj svišťal proti terču, ale tesne minul. Taehyungove prsty sa zakvačili do jeho tmavej štice a stánkar sa spokojne vrátil k prepočítavaniu tržby.

Shina znervóznela. Ešte mala dva pokusy, ale pri prvej rane zmenila postoj. Pokúsila sa nastaviť do pôvodnej polohy, pažbu umiestnila tesne nad svoje podpazušie.

Prekliata mikina. Aish, nemám pevný úchop...

Hodila Taehyungovi pušku a svižne si ju prevliekla cez hlavu. Nerada sa pred ľuďmi odhaľovala a najmä nie na začiatku jari, no nemala na výber. Vo svojom bielom tielku sa jej bude určite lepšie strieľať.

Taehyungovi sa oči rozšírili prekvapením, keď si všimol cucflek na jej krku a uvedomil si, že jeho kamarátka asi naozaj o Namjoonovi nežartovala.

Shina si vypýtala zbraň naspäť a odfúkla si spred tváre uvoľnené pramienky. Ešte dva pokusy. Ideš na to. Budeš môj, ty posratý tiger.

Chcela vidieť Taehuynga úprimne šťastného, nehľadiac, či sa kvôli tomu bude musieť naučiť strieľať z pušky alebo nie. Po tom, čo mu Jae včera vyviedla, si zaslúžil extra starostlivosť a kto iný sa mal tej úlohy zhostiť, ak nie ona?

Pravou conversou sa zaprela o zem a ľavú špičku namierila ku terču. Stlačila spúšť, náboj sa zavŕtal do vonkajšieho kruhu. Fajn. Zopakuj to, ale lepšie. Máš na to.

Taehyung jej venoval svoj príznačný úsmev plný povzbudenia, ale i očakávania. Stánkar zdvihol zrak od bankoviek a zvedavo čakal na jej posledný pokus. Shina poupravila smer hlavne. Červeno sfarbený stred sa jej vysmieval, ba ju provokoval. Stlačila spúšť a hľa, naozaj to vyšlo.

„ÁNO! ÁNO!" Taehyung nadšene poskočil a okamžite sa vrhol Shine okolo krku. Svojím pevným stiskom jej drvil kosti.

No možno až taká mizerná nebudem...

„Si najlepšia, Shina~ssi!" vykrikoval z plného hrdla a spolu poskakovali na mieste ako dve malé decká. Stánkar obdivne pritakal a podrobným očkom si prezeral drevený terč, akoby sa chcel uistiť, že nešvindlovala.

Shina položila pušku na drevený pult a nanovo sa poddala Taehyungovému objatiu, ktoré, zdá sa, potrebovala ako soľ. Líce primkla na jeho hruď a započúvala sa do symfónie jeho srdca.

„Vieš, akí musíme byť smiešni?" napadlo Shine a neubránila sa širokému úškľabku.

„Strašne," súhlasil. „Jeden exot v školskej uniforme počas víkendu a druhý v bielom tielku uprostred apríla a s čudom na hlave."

Shina sa za svoj drdol však pomstila a s radosťou mu dupla po nohe.

~

Stráviť sobotu s Taehyungom bol najlepšie strávený čas, aký Shina zažila za posledné hektické obdobie. Žiadne školské povinnosti, komplikované tanečné choreografie, alebo štvanice s Nitou kvôli absolútnym banalitám. Skrátka len nefalšovaná zábava.

Shina sa cítila, akoby chodila opäť na základku a znovunadobudla svoju detskú bezstarostnú filozofiu. Razom ju nezaujímalo ako vyrieši dilemu s názvom Namjoon, ako obstojne dokončí druhý ročník na Sinnae-Dongskej strednej, alebo, či sa niekedy jej vzťah s otcom polepší natoľko, že si spolu vyjdú aspoň raz za mesiac do mesta.

Taehyung spokojne vykopával nohy. Pod pazuchou držal plyšového tigra a prstami druhej ruky si nenápadne odždibkával zo Shininej cukrovej vaty.

Shina v ňom konečne postrehla skutočne nadšenie a jeho pôvodný entuziazmus, vďaka ktorému si ju získal. Pamätala si na ťažké stredoškolské začiatky, kedy zo seba sotva vyhabkala jednu zrozumiteľnú vetu. Bezpochýb bola vyvrheľom, cudzincom, na ktorého si ostatné decká ukazovali. Cheongsong ju v prváku terorizovali, pokiaľ nenabrala odvahu a neprivrela Morimu ruku do dverí. Potom to na ňu chvíľu skúšal ešte Jiyeong. Pílil jej uši s tým, aká je tmavá a že sa doma určite poriadne neumýva, ale Shina sa nenechala zastrašiť. V slabý moment mu vrazila, až sa mu spustila krv z nosa a zavŕšila to aj kopancom medzi nohy. Skončila v riaditeľni a Nita to za ňu musela žehliť, lebo sa odmietala kajať.

Viete, akí sú chalani. Jiyeong ani Mori to tak určite nemysleli.

Áno, riaditeľ ich obhajoval, pretože čím sa chalani hrubšie správajú k dievčatám, tým viac sa im predsa páčia, nie?

Na Taehyunga narazila popritom, ako mala odovzdať odkaz svojmu triednemu, ktorý mal vtedy akurát hodinu s tretiakmi v učebni cudzích jazykov. Bol to jej prvý týždeň, celá sa klepala už iba z toho, že musela vstúpiť do tej pekelnej budovy a Jungkook ju nemohol všade viesť za ručičku.

Prechádzala akurát po chodbe. Neuniklo jej, že na nej niekto nehybne leží a vyfukuje veľké ružové bubliny. S malou dušičkou sa pri ňom pristavila a spýtala sa ho, či je v pohode. Vtedy sa po prvýkrát stretla s jeho oslňujúcim úsmevom, ktorý ju na mieste odzbrojil. Pozval ju, nech si s ňou nachvíľu poleží, vraj vyzerá priveľmi napäto a Shina sa nechala zlanáriť. Vysvitlo, že tam hore na strope pozoroval pavúka ako si tká sieť.

„Namjoon o tebe často rozpráva," vyhŕkol zo seba z ničoho nič. „Ale nemyslel som si, že naberie odvahu a vyzná sa ti."

„Alkohol robí divy," priznala sa. „Len ma mrzí, že som zdrhla a nechala ho tam samého. Zbabelec, som zbabelec, Taehyung~ssi."

„Nie, nie si," protestoval veľavážne. „No máš na tom svoj podiel viny."

„Mám?"

„Nie si dokonalá," Taehyung do nej vrazil lakťom a vyslúžil si od nej fľochnutie. „Si neuveriteľne naivná, viac než ja. To si si vážne nevšímala Namjoonove pohľady? Veď to by bolo aj slepému jasné, že po tebe ide..."

„Ak sa pýtaš na to, či som mala postranné myšlienky..." Shina otrávene pretočila očami.

„Aké postranné myšlienky, prosím ťa. Mám taký dojem, že to občas robíš naschvál," upodozrieval ju a zamyslene si trel bradu.

„Čo také? Naschvál zvádzam chalanov?" sarkasticky odvrkla. Nepáčilo sa jej, akým smerom sa táto debata uberala.

„Umelo sa snažíš vytesniť akékoľvek romantické narážky, lebo si nemyslíš, že si zaslúžiš byť milovaná."

„Kecy," tuhšie zovrela paličku, na ktorej obdivuhodne balansovala cukrová vata.

„Keď myslíš," zamrmlal si. „Ale skús poprieť, že nevieš, že Jung..."

„Taehyung~ssi," napomenula ho. „Viem, že som spravila chybu, nemusíš mi ju pripomínať. Mala som sa o tom s Namjoonom porozprávať, ale pochop, bála som sa."

„Nemáš sa čoho báť," odvetil a ukrátil ju o ďalšie sústo vaty. „Namjoon nie je chalan, čo ťa odkopne, pokiaľ mu neopätuješ city. No nechať ho tam samého po tom, čo si sa vlastne nebránila a..."

„Čo?! Ja že som sa nebránila?"

„Pochybujem," diabolsky sa mu zajagalo v očiach. „Podľa mňa si sama zo seba zmätená, lebo sa ti to, na jednej strane, páčilo, že? Ten pocit, keď ťa držal a perami ti skúmal krk..."

„Taehyung," zahrmela a pocítila, ako sa jej do líc vlieva krv. „Prestaň."

„Hneváš sa na seba," nenechal sa odradiť. „Lebo si si na jeho mieste predstavovala niekoho iného. Tvoja myseľ na ten malý okamih vypudila racionálnosť a konečne sa poddala citom. A ty sa za to hanbíš. Preto si utiekla. Nie kvôli Namjoonovi, no kvôli sebe."

Shina si dlaňou prechádzala po krku so značkou, akoby ju mohla zmazať zo svojej kože, no popravde nevedela, čo robiť s rukami. Taehyung ju prečítal ako otvorenú knihu a ona netušila, čo na to povedať. Ako sa obhájiť, ako pred ním dostatočne dobre ukryť svoje temné myšlienky.

„No aj tak ťa mám rád," objal ju okolo pliec a fúkol jej do tváre sladkú arómu cukrovej vaty. „Nabudúce, keď budeš chcieť nechať voľný priebeh svojím najtajnejším túžbam, zavolaj. Ja ti spravím cucflek aj bez toho, aby si sa cítila previnilo."

„Yah! Prestaň! Si príšerný. Ako niečo také môžeš povedať?"

„Môžem, keďže ty si na to príliš veľká bábovka."

Shina mu vyplazila jazyk a udrela ho nesprávnou rukou. Cukrová vata sa uvoľnila z paličky a skončila v Taehyungových vlasoch. On sa však nehneval a iba ľahkovážne poznamenal: „Hm, modrá by mi sekla, čo?" 

~

hello guys!

ak ste dočítali až sem, take this 🍿 u deserve it!

ehm ehm... taehyung's blue hair supremacy, who's with me?

vitajte po niekoľkých dňoch pri ďalšom pokračovaní školskej drámy!

shinin večer s namjoonom nedopadol podľa jej predstáv, no dopadol podľa vašich? čo si o tom celom myslíte? let me know~

a čo jae a taehyung? what happened between them? prečo sa jae vrátila k iseulovi? if you have some ideas, sem s nimi!

zároveň dávam do pozoru, že v nasledujúcej kapitole sa konečne stretneme zoči voči so shininým susedom (nemohla som si odpustiť menší spoiler)

stay tuned, hydrated, protected from sun and be kind to yourself!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)