„Otec je kde?"

Shine sa ani nežiadalo komentovať prázdny gauč na ktorom sa s obľubou rozkysol každé ráno a napchával si stiahnutý žalúdok veľkými, cholesterolom nabitými, sústami, avšak Nita sa do nej zabodávala oveľa vyčítavejšie než kedykoľvek predtým.

Shina odstrihla kartónový rožtek sójového mlieka a naliala si za pohár. Nita by ju pravdepodobne zahrdúsila, ak by sa znova vyhla raňajkám.

„Čo myslíš, dcérenka?" Nita si sadla na operadlo kresla a ako prísna sudkyňa si založila ruky na prsiach.

„Musel naliehavo odísť do Singapuru. Nevie ako dlho sa zdrží. Netrápi ťa to?"

Shina to ignorovala. Rozbila o linku vajíčko a započúvala sa do syčania rozpáleného oleja.

„Čo by nie," odvrkla neutrálnym hlasom a vytiahla zo skrinky sekáčik. Rada ním narábala, keďže bol najostrejší.

Premyla vňať mladej cibuľky a rezala ju na tenké krúžky. „Cestovať hore-dole po Ázii nie je sranda, nie?"

„To teda rozhodne nie," pritakala Nita a prstami sa hrala so svojou zlatou retiazkou. „Včera si to prepískla, Shina. Ani si sa neospravedlnila. Mala by som ťa poriadne zbiť papučou a vyťahať za vlasy, vari by si si potom uvedomila, že si sa chovala nevhodne."

Shina nachvíľu prestala krájať. Potrebovala sa nadýchnuť, aby ju opäť neovládli emócie a nevybuchla nanovo. Nechcela sa hádať, hlavne nie po ránu, no zvaľovať na ňu celú vinu... Smiešne. Detinské a smiešne.

„Ja viem," precedila cez zuby a pokúsila sa naladiť svoj najuveriteľnejší kajúcny tón. „Sľubujem, že sa to už nebude opakovať. Neviem, čo to do mňa vošlo. Prepáč, nechcela som vám ublížiť."

Klamárka.

„A?" Nita podozrievavo nadvihla obočie, až jej na čele navrela prominentná vráska.

„Začnem sa o seba viac starať. Začnem jesť, ak sa na to pýtaš. Fakt."

„A?"

„Čo?" vyšplechla Shina vyburcovane, no vzápätí sa pokúsila upokojiť, aby ju Nita neprekukla.

„Dávaj si pozor pred otcom," dohovárala jej. „Mne nevadí, že sa kade-tade vláčiš s chalanmi, ale poznáš svojho otca. Bude lepšie ho pred touto pravdou uchrániť, nemyslíš?"

Hej, hej, dobrý nápad. A tým pádom ho budeme kŕmiť ľsťou až dokým sa jej nenabaží do sýta, a potom mu pred očami rovno praskneme bublinu o jeho perfektnom dievčatku. Čo na tom záleží, nie? Sladká nevedomosť! Pre otca nemôže existovať nič lepšie, najmä keď je natoľko zaneprázdnený. Nepotrebuje pridávať na strese, už aj tak má ťažkú prácu. Moc, moc ťažkú... Lenže, mýliš sa, mama. Ja sa kde s kým neťahám. Zatiaľ. Som to stále ja, rádoby kockatá hlava, ktorá všetko skôr či neskôr poserie. V škole či vo vzťahoch, na tom nezáleží. Všetci sa chcete uchrániť pred pravdou, ale čo ja? Mne sa pravda nemá štítiť? Viem vôbec, čo je skutočná pravda? Kto skutočne som, keď neustále predstieram, že som taká, akú ma chcete mať? Predstieraj. Tri životy, Shina. Tri životy. Nemôžeš byť k nim otvorená, zničilo by ich to. A to by dozaisto zničilo aj teba. Domino efekt. Nezabúdaj.

„Áno, má predsa slabé srdce, nie?" Shina sa obrátila na Nitu a vyčarila svoj najsladší úsmev. „Ospravedlním sa mu večer. Tiež ma to mrzí. Nezaslúžil si to. Bolo to z mojej strany bezohľadné, ja viem."

Nita zovrela pery do rovnej čiary, no tentoraz preto, aby v sebe potlačila vzlyk. Prestala sa hrať s retiazkou a podišla k Shine, ktorá v jednej ruke stále zvierala sekáčik.

„Som na teba hrdá," odvetila, no hrdosť v jej hlase nezaznela. Skôr melanchólia. Hánkami ju jemne pohladila po líci a pokračovala: „Jeonovci dnes usporadúvajú BBQ párty. Nechceš tam zaskočiť? Veď vieš, ako súčasť tvojej cesty za normálnou zdravou váhou."

„A kde máš istotu, že všetky tie rebierka neskôr nevyvrátim do záchoda?" podpichla ju a navliekla si na ruky gumenné zelené rukavice.

„Shina," Nita si pomädlila spánky a zviezla sa naspäť na stoličku. „Prosím ťa."

Drhni. Nerozmýšľaj. Iba drhni. Kázal jej vnútorný hlások a ona začala pucovať špinavý riad. Očividne by bolo lepšie, ak by sa zdržala komentárov, teda aspoň dokým sa domáce prostredie trochu neutrasie. Mama vyzerá skrúšene, otec si radšej zbalil caky-paky a odletel do zahraničia. Už to so mnou ani jeden nedáva, som o tom presvedčená. Nie si dosť dobrá. Pozri sa čo urobila jedna malilinkatá chyba v tvojom perfektnom vzorci. A ty to ešte zaklincuješ tým, ako sa po večeroch krútiš okolo tyče? Hlupaňa.

„Prečo si to nechala zájsť až tak ďaleko?"

Shina vypla kohútik a nachvíľu hľadala správne slová: „V škole je to zaberák. Navyše, vieš ako ten jazyk nenávidím. Je zapeklitý a zákerný."

„Prečo si to nechala zájsť až tak ďaleko?" zopakovala Nita prísne. „Nehazarduj so svojím životom, Shina. Otec to tiež tak nemyslel, len nechce, aby si sa popálila."

„Hej," zovliekla si rukavice a odhodila ich vedľa drezu. „Ja viem."

Nita sa oprela chrbtom o stoličku a intenzívne si ju premeriavala: „Preháňaš to."

A kto nie? Otec to snáď nepreháňa s prácou? Ty to nepreháňaš s prácou? Jasné, že to budem preháňať aj ja. Jablko ďaleko od stromu nepadá, to si ešte nepočula?

„Sľúb mi, že sa polepšíš. Prosím ťa."

„Sľubujem. Neboj sa."

~

Záhradná BBQ párty u Jeonovcov patrila medzi najbizarnejšie zážitky, ktoré sa Shine prikotúľali do cesty. Vedela tak posúdiť hneď v okamihu, kedy sa jej špinavé conversy prvýkrát dotkli trávnika.

Hakkun stál pri mohutnom grile a opakom dlane si utieral spotené čelo. Okolo krku mal však prehodenú cyklaménovú zásteru s jemnou čipkou po okrajoch a na hrudi sa mu vynímalo krasopisne - Najlepšia babička na svete!

Obracačkou šikovne vyhadzoval tučné faláty hovädzieho do vzduchu, zatiaľ čo v druhej ruke kliešťami šťuchal do maslovej kukurice.

Goeun pohrúžene debatila v ženskom kolektíve pri dlhom drevenom stole a paličkami prikladali na stolný gril ďalšie ingrediencie.

„Koľko ich skladujete v pivnici? Priznaj sa."

Jungkook sa uchechtol: „Dosť."

„Takže sa nájde jeden aj pre mňa? A dostanem k nemu zásteru s nápisom - Najlepší dedko na svete?" podpichovala ho ďalej a zamávala Hakkunovi, ktorý si ju konečne všimol.

„No," Jungkook veľavýznamne tľoskol jazykom a naviedol ju k stolu, pri ktorom sa ostatní členovia rodiny nestihli ešte usadiť. „Tie sa nám už minuli. Ostali už len - Najprotivnejšia kamoška v celom vesmíre."

„Škoda, ale stále lepšie než Najhorší hráč basketbalu na svete."

Shina ho naschvál očkom pozorovala. Nechcela si nechať ujsť moment, kedy sa trpko zaksichtí a pokúsi sa ju atakovať pohlavkom alebo kopancom do lýtka. Nič z plánovaného sa však nekonalo, pretože sa Jungkook naplno oddal imidžu slušného chlapca. Pery sa mu roztiahli v neprirodzene preexponovaný úsmev.

„Ty protivná beštia," pošepol jej skrz zuby, keď podobne ako ona, entuziasticky kýval Goeun.

Bok po boku naklusali k voľným rozkladacím stoličkám a tvárili sa na svoje okolie, že sa pred minútou vôbec neškriepili a vlastne spolu vychádzali ako len málokto. No Shina neskrývala pesimizmus. Šanca, že sa s Jungkookom nezavŕtajú do nevinnej priateľskej hádky, bola mizivá už odkedy prekročila prah jeho domu a s každým šliapnutím napätie vzrastalo. Ona z jeho postoja okamžite vyčítala, že nie je niečo v poriadku. Na duši mu možno ležali resty zo včerajška, alebo sa konečne odvážil a skontaktoval sa s Jangmi. Nech už to bolo čokoľvek, rozhodne na ňu pôsobil napäto a to nikdy nesignalizovalo nič dobré. Skôr či neskôr to nevydrží a začne sa jej vypytovať. Pretože, na rozdiel od nej, Jungkook rád riešil problémy tvárou v tvár a bez odkladu.

„Mama sa prekonala, že?" načrtol nevinne, lebo Shina sa nedokázala ovládnuť a lačne behala pohľadom po prekypujúcej hostine. Do nosa jej udierali všakovaké vôňe, veľa známych, no aj zopár neznámych.

„Začnem od tety Oksun," upozornil ju a nahol sa k nej bližšie, akoby rozprával o niečom prísne tajnom. „Bulgogi, samjang, kimči, opekané sušené ančovičky, zaváraný čili cesnak, omelety, sójové vajíčka, doejang jiggae, gamja jorim a pajeon."

Shina ohúrene pritakala: „Nuž, odhadla som ťa zle, Jungkook."

„Nehovor."

„Hej. Myslela som si, že tvoja slovná zásoba ohľadom jedla sa centruje na instantný ramen, malé krabičkové mlieko a krátkonohé kórejčanky s laními očami a plnými krojenými perami."

„Ty si s tým nedáš pokoj, čo?" rezignovane sa oprel dozadu a svoje ruky obratne zamestnal otváraním plechoviek spritu, pretože opäť raz hrozilo, že by mu uleteli nervy.

Shina jeho hlas už neregistrovala, pretože ju upútalo niečo zaujímavejšie. Opodiaľ za stromom nachvíľu vykuklo dievča s alabastrovou pokožkou a sýto-červenými vlasmi, ktoré jej v lokniach padali na chudé plecia.

Shina neveriacky zaklipkala a neustále zazerala na to miesto, kde ju pred chvíľou videla.

Šáli ma vlastná hlava? Je toto vari následok mojich bezsenných nocí?

„To je duch nášho domu," ozval sa Jungkook. „Prvýkrát som sa s ňou zoznámil o tretej v noci, keď som sa išiel v noci napiť. Stála za chladničkou, jej mŕtvolne biela pokožka takmer žiarila v tme. Pozorovala ma, prisahám, že ani nežmurkla a fialovými perami pomaly hýbala, akoby ma zaklínala. Jej hlas neznel ľudsky, skôr ako šum mora. Potom ma schmatla tými, na kosť vychudnutými, ľadovými prstami a..."

„Jungkook!" napomenula ho Shina varovne, pretože ju naozaj desil. Nepáčilo sa jej, kam sa ich debata uberala. Hádam jej nechcel nahovoriť, že bola naozaj svedkom niečoho paranormálneho, alebo?

„Aký je to pocit, keď nie si zrazu na koni, hm?" nadšene do nej rýpol a dôležito si odpil z plechovky.

„Si trápny."

„Ale víťazstvo je moje."

„Debil."

„Bojko."

„Kretén."

„Trasorítka."

„Idiot."

„Strachopud."

Pravdepodobne by sa doťahovali ešte ďalšiu dekádu, ak by im plodnú konverzáciu neprerušila nejaká žena. Shina nepoznala jej meno, keďže sa v rodokmeni Jeonovcov nevyznala, ale už na prvý pohľad bola krásna. Vysoká, štíhla, s ostrou bradou a nosom ako vyšitým pre Európanov. Aspoň spolovice musela spĺňať prehnané kórejské štandarty krásy. Jediné, čím vynikala od bábikovských tvárí kpop scény, modeliek a herečiek, boli jej úzke pery a mámivé oči, ktoré ju strhli do tranzu kvôli zelenkavej farbe, až podozrivo podobnej Hakkunovej.

„Teta Astra! Prestaň!" Jungkook mocne bojoval s jej dlhou špicatou manikúrou, ale márne. Astra mu aj tak surovo strapatila tmavé vlasy, na perách sa jej zračil pôžitkársky úsmev z toho, že môže slobodne terorizovať svojho synovca, pretože obaja jeho rodičia boli príliš zamestnaní.

„Nepredstavil si nás, Jungkookie," vyčítala mu. Zakvačila jeho hlavu pod svoju pazuchu a päsťou mu vydlabávala vo vlasoch plešinu.

„Au! Teta Astra, to bolí!"

„Presne. Nech ťa to bolí, červík. Čo jej to tu táraš na nos, že je Portia duch? Zlý, zlý, zlý, Jungkook!" chrlila zo seba Astra a Shina sa v šoku prizerala tej rodinnej potýčke. Nečakala by, že sa to zvrtne takto rýchlo a navyše na na Astrinom miestne videla ona sama.

Nerada si to priznávala, ale prišlo jej Jungkooka ľúto.

„Toto je... Shina," sťažka zo seba vysúkal Jungkook a divoko k nej pokynul rukou. „Caldwellová."

„Och, takže z cudziny!" uvedomila si Astra a rozžiarila sa jej celá pochudnutá tvár. „Áno. To mi mohlo dopnúť. Odkiaľ si k nám docestovala, Shina? Z ďaleka?"

„No, ja som..."

„Z Ameriky, že? Prízvuk ťa prezradil," žoviálne poznamenala.

Shina pocítila, ako sa jej do líc nahrnula červeň a bubľotala jej tesne pod pokožkou. Toto presne nechcela. Nechcela vytŕčať, chcela len zapadnúť. Nebyť ničím nápadná a predovšetkým nie svojou lámanou kórejčinou. Zdalo sa jej, že je na lepšej ceste, čoraz menej sa zasekávala a lovila v pamäti správne slová, ale Astra ju aj tak prekukla. A netrvalo jej to ani päť sekúnd.

„Môj o-otec... je n-napoly J-japonec," vyhabkala zo seba nevoľky a Jungkook nad tým prekvapene podvihol obočie. Prišlo mu zvláštne, že Shina znervóznela v prítomnosti jeho rodiny. Doteraz sa prezentovala ako nebojácna a nedotknuteľná entita, a predsa jej po rozume nebehalo nič iné ako čo najrýchlejšie zdupkať do bezpečia.

„Och, to je úžasné, zlatko!"

No popravde nevedela, čo na to povedať. Vo svojich semišových ihličkách prestúpila z nohy na nohu, avšak podpätky sa jej nekompromisne zabárali do zeme viac a viac. Dlhými klaviristickými prstami si prehrabla košaté krátke vlasy a aby táto debata nebola naďalej zvláštna, otočila ju na Jungkooka: „Počula som, že sa flákaš, mladý. Do popredia vraj staviaš šport a nie známky. Matka ťa za to musí milovať."

„Zatiaľ je jej to voľné," pokrčil plecami a usŕkol si zo svojho spritu. „Známky sa mi nezmenili, stále patrím medzi tú lepšiu polovicu priemeru. Mama len nechápe, že šport je pre mňa dôležitý. Úplne ti prečistí hlavu, že Shina?"

Pravdaže. Jeon Jungkook, excelentný synátor, excelentný študent a excelentné športové pako. Ako by som sa mu mohla rovnať? Ako by na mňa mohli byť hrdí, keď nedokážem ani plynulo rozprávať v cudzej reči?

Shina sa vo svojom toku myšlienok uráčila len k energickému prikývnutiu a ozlomkrky si do úst hádzala sušené ančovičky. Myseľ koncentrovala jedine na ten praskavý zvuk. Bála sa, že pokiaľ by tak neurobila, buď by sa rozplakala, utiekla, alebo by všetkým vynadala tými najsprostejšími výrazmi pod slnkom. Tie, na rozdiel od bežnej komunikácie, ovládala perfektne.

Avšak potom urobila Astra niečo, čo Shina neočakávala ani v najbláznivejšom sne. Ľavou rukou sa zaprela o stôl a naklonila sa k nim. Sprisahanecký úškrn jej hral na perách a v zelených očiach jej blyšťali nezbedné iskierky: „Ja som zo školy vyletela. Tesne pred záverečnými skúškami."

Shina si pri prehĺtaní súst musela dávať pozor, aby sa jej nedopatrením nezasekol v krku rybí chvost. To, čo jej Astra bez ostychu vešala na nos, nebolo ľahké spracovať. Akoby jej doslova čítala myšlienky, akoby si kedysi prešla niečím nesporne podobným.

Jungkook nad svojou tetou obrátil oči v stĺp a zamrmlal Shine niečo v zmysle - Nepočúvaj ju. Vždy na seba musí upozorňovať.

„Najlepší pocit na svete," zasnene si povzdychla a vytiahla z vrecka svojej padavej blúzky krabičku tenkých mentolových cigariet. „Fajčíš, Shina?"

„Č-čo? Nie," vyhŕkla zo seba spontánne, celkom ako keby ju Astra pristihla pri niečom nekalom. „Ja... Nemyslím si."

„Zaujímavé. Tešilo ma, zlatko. Rozhodne si tým najlepším, čo Hakkunova BBQ párty ponúka. Jeho rebierka sú každým rokom tuhšie a tuhšie. Očividne zabúda variť. Ale aspoň niečo. Nemusí byť posrane dokonalý do konca života."

Shina sledovala ako na jej šťúplej postave étericky povievala blúzka a ako počas chôdze vrtela bokmi. Práveže nie preafektovane, no skoro až profesionálne. Nehľadiac, či sa jej ihličky zapichávali pri každom kroku do trávnika, nestrácala eleganciu. Dokonca ani vtedy, keď otvorila ústa a valili sa z nich nadávky a štipľavý mentolovo-tabakový závan.

„Hrá sa na drsňáčku. Typická Saetbyeol."

„Čo?"

„Voláme ju Astra, lebo sa nechala legálne premenovať. Vieš, keď ju vyhodili zo školy, rozhádala sa s rodičmi a zdrhla do Nórska."

Jungkook jej históriu tety vysvetľoval tak nonšalantne, ako by schovával v rukáve niekoľko podobných historiek.

„Ú. Zdá sa, že si až nezdravo zakladali na školských úspechoch," komentovala to Shina bez svojho sarkastického podtónu. Ba naopak, bola z toho nesvoja.

„Nielen to im vadilo," záhadne odsekol. „Teta Saetbyeol je na ženy."

„Ale veď má dcéru, nie? Ducha vášho domu."

„Hej, hej. Podstúpila umelé oplodnenie. Zase až taká veda to nie je, Shina."

„Smekám pred vami, pane. Zabudla som, že ste profík na strkatie a vystrkovanie všeličoho."

„Rodičia z nej chceli mať doktorku a bunky síce na to aj má, no tá jej tvrdohlavá palica všetko pokazila. Vyhodili ju preto, lebo ukradla riaditeľovi auto a celé poobedie sa v ňom vozila skrz na skrz Pusanom. Môj starký ju vtedy zbil ako rešeto a Saetbyeol sa naňho ocapila. O pár dní na to mala konkurz pre nejakú malú modelingovú agentúru, ale s monoklami a podliatinami sa tam jednoducho nemohla ukázať. Preto sa rozhodla naškriabať si na jednosmernú letenku do Nórska. Vždy inklinovala k severským krajinám, tak to aspoň vraví môj tatko. Našla si tam priateľku - Ylvu - to je tá blonďavá liliputka, čo sa napcháva otcovým bulgogi. Vidíš? Má na sebe tie otrasné kvetinové šaty ako vyšité z babkinho šatníka."

„Jungkook!" Shina sa mu lakťom zavŕtala pod rebrá a spražila ho pohľadom. „Opováž sa ešte niekedy komentovať čo by mala a nemala nosiť žena! Mne sa náhodou páčia."

„Ako obyčajne prekrúcaš moje slová," zachraptel dotknuto.

Shina dôsledne striehla, ako si to Astra ladne nakráčala ku svojej polovičke a stisla ju v kostnatom náručí. Portia, ich dcéra, sa naďalej chrbtom opierala o strom a sústredene ťukala do mobilu.

„Založila svoju vlastnú značku... Ylva pracuje ako zubárka... Saetbyeol stále vyťahuje tú historku o tom, že starkí chceli, aby sa raz vydala za doktora... Portia je polovičná Írka..."

Shine do slúch doliehali iba útržky informácií. Plecia jej ovisli a samoľúbe cerenie bolo ta tam. Razom kĺzala očami z jedného rodinného člena na druhého. Od kuchára Hakkuna cez modelku Astru, zubárku Ylvu a ich polo-írsku dcéru Portiu. Goeun klebetila so svojou sestrou Oksun, ktorú dôverne poznala z fotiek a ešte jednou postaršou dámou. Dominantná na nej bola krátka našuchorená trvalá, červeno-oranžový rúž a mačacie okuliare vykladané korálkami.

„To je Seoyul, sesterka mamy. Ona a teta Oksun ju však odjakživa považovali viac za sestru. Dlhé roky trpela v manželstve a keď sa konečne rozviedla, rozkokošila sa. Fádne farby vymenila za extravaganciu. Sadli by ste si. Odsťahovala sa na Jejudo a s tým málo, čo vysúdila od manžela, si kúpila skromnú drevenú chajdu na pobreží. Je mimo civilizáciu a obrastená kôrovcami, chaluhami a ktovieakými ďalšími príšerkami. Minule posielala mame video o tom, že sa jej pod matrac nasťahovala rodinka krabov."

Shina neveriacky pozdvihla obočie. Áno, bola naivná, ale zas až tak veľmi nie.

„Spýtaj sa jej, keď mi neveríš. Navyše nezabúdaj, ja nemám takú bujarú fantáziu ako ty, Shin. No späť k téme. Ponovom sa živí lovom ústric a tie následne vlastnoručne transportuje do Pusanu, kde ich na trhu predáva. Naučila sa kvôli tomu šoférovať dodávku! Na päťdesiatročnú tetku slušné, čo?"

„Prídeš mi akýsi perfídny, Jungkook."

„Aj keď neviem čo to znamená, značne protestujem."

„V poriadku. Aj tak viem, že je to z tvojej strany len efemérne."

Jungkookovi medzi obočím naskočila markantná vráska, ktorá by bola badateľná, pokiaľ by mu ofina nezasahovala do očí. Od šerbľového účesu à la Junghyun mal síce ďaleko, no Shina sa mu bežne posmievala a prezývala ho ako kokosák. Jeon Kokosák. Táto milá spomienka jej však bleskurýchlo prefrčala mysľou a vytratila sa. Ostala len skutočná verzia kokosáka, ktorého prvotný nevraživý výraz zalarmoval jej varovnú kontrolku. Opäť to urobila. Akoby sa vôbec nepoučila, že vyjadrovať svoje emócie navonok ju pripravilo o mnohé. Aj keď to "mnohé" boli často len prachsprosté ilúzie.

Lenže Jungkook, on by mohol... On snáď...

„Čo sa deje, Shin?"

„Všetko."

Vyletelo to z nej spontánne, ani si to nedokázala poriadne uvážiť. No možno pred Jungkookom nemusela úplne zamlžovať pravdu a svoje skutočné pocity.

„Dobre. Povedz mi o tom, ale musíš mi niečo sľúbiť."

„Pane na nebesiach, prečo-"

„A nebuď repugnantná, jasné?"

„Hej."

„Chcem, aby si bola úprimná. Hoci aj brutálne úprimná, fajn?"

Shina si nervózne šúchala spotené dlane o stehná. Márne sa pokúšala poprieť nepokoj, ktorý sa vzpieral v jej srdci. Mala pocit, ako keby ju Jungkook prekukol jediným pohľadom. Takto si to veru nepredstavovala. To ona mala zaujať jeho miesto a nie naopak. Lenže zdalo sa, že už nemôže vycúvať a koniec koncov jej dochádzali sily na to, aby naďalej živila frašku menom - Dokonalý život Shiny Caldwellovej.

Máš tri životy. Ak si aj teraz jeden minieš, stále budeš mať dva!

„Fajn."

~

it's coming, folks!

shina sa chystá na svoju confession. myslíte si, že je na to pravý čas a je jungkook hodný zhostiť sa role vypočúvateľa? let me know~

viem, že posledné týždne som mala prestávku a mlcn zanedbávala (ešte to nekončí!) ale pokúsim sa dostať opäť do švungu ^^

stay tuned and take care~

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)