Shina si do úst nacpala posledný kúsok koláču a jemne zaklopala na dvere od Hakkunovej dielničky.

Jungkookov otec ju kedysi desil a živo si spomínala na to, ako sa mu oblúkom vyhýbala. Nebolo to však tým, že by vzbudzoval obrovský rešpekt, v tom ho manželka hravo predčila, no skôr jeho pohľadom. Mal zvláštne oči, v ktorých sa pri správnom lome svetla objavovali zelenkavé odlesky.

Hakkun však nebol zlovestný, ba naopak. Po čase sa z neho vykľula nežná umelecká duša, ktorá Shine veľmi imponovala a napokon nemohla byť vďačnejšia, že to s ňou nevzdal a naprieč rokmi sa s ňou pokúšal opakovane zblížiť. Musel kvôli nej vyjsť zo svojej komfortnej zóny, pretože bol odjakživa hanblivý a nerád s ľuďmi komunikoval, no pri rozhovoroch so Shinou nikdy nešetril slovami.

Pracoval ako hodinár a reštaurátor starých zberateľských predmetov, ktoré mu ľudia nosili nielen z celého Soulu, ale aj z okolia. Bol znamenitý, puntičkársky a vychýrený, avšak nedalo sa tvrdiť, že za to bol rád, pretože to znamenalo, že ho vyhľadávalo stále viac a viac ľudí. Mimo to nachádzal útechu aj v písaní folklórno-fantastických románov.

Shina sa musela pousmiať, lebo sa jej vybavil deň, kedy Hakkuna prvýkrát pozvali na besedu. Mal knihomoľom a fanúšikom objasniť svoju najnovšiu knižku a predčítať im. Goeun ho vtedy musela doviesť za ruku až na pódium a byť mu na blízku.

„Zavri," povedal Hakkun, neodvracajúc svoj pohľad od práce.

Shina ho uposlúchla a podišla k nemu. Na dlhom drevenom stole ležali ozubené kolieska, reťaze so závažiami v tvare šišiek a niekoľko náhradných kukučiek rôznych tvarov, farieb a veľkostí.

Hakkun držal, pravdepodobne pôvodnú, kukučku zo starodávnych hodín, ktorú opravoval a tenkým štetcom precízne premaľovával jej otvorený zobáčik.

„Krása," rozplývala sa Shina a zrakom zablúdila na police s ďalšími hodinami.

„Nechceš mi pomôcť?" podal jej rovnaký štetec a nohou jej nešikovne odsunul stoličku. „Aspoň prídeš na iné myšlienky, hm?"

Shina sa prívetivo usmiala a zhostila sa miesta. Cítila sa naozaj výnimočne, pretože do Hakkunovej dielne nemal povolený vstup ani jeden z jeho synov a Goeun iba, ak mu niesla kávu alebo večeru.

„Začni s týmto," nedbanlivo ukázal na ošúchanú kukučku s roztiahnutými krídlami.

„A nepokazím to? Nemám v tom ešte prax..."

„Keď to pokazíš, opravíme to. Nemaj strach."

Hakkun sa ani neunúval kontrolovať ju. Naplno sa venoval detailnej práci a sem tam si odpil zo svojej čiernej kávy. Z malého rádia na obloku vyhrávali Bee Gees a ich Children of the World.

Shina odhodlane namočila štetec do farby a začala oživovať kukučkine krídla.

~

Akonáhle dorazila domov, už-už mala nos zaborený v učebniciach. Kórejčina, japončina, angličtina... Na tom nezáležalo. Zo spomínanej siahodlhej eseje na biológiu, ktorú musela do konca mesiaca odovzdať, mala zatiaľ necelých sedem strán...

Natoľko jej myseľ opantávalo učenie, že si na ples spomenula až keď ju Namjoon bombardoval správami. Pripadalo jej, že sa do prípravy na ples vžil až príliš, lebo ju otravoval s výberom správnej kravaty. Neodradilo ho ani to, keď ho Shina ignorovala, vtedy iba zintenzívnel svoje spamovacie zručnosti.

Shina otrávene odhodila učebnicu a zvalila sa na posteľ. Úprimne sa zabávala nad Namjoonovými správami, ktoré jej občas prišli vtipné, no predovšetkým tragikomické. Okrem kravaty dobiedzal aj s tým, že ju musí vyzdvihnúť. Pravdaže nie autom, lebo ani jeden z nich nemal vodičák, no aj tak na tom trval. Nič ho očividne nedokázalo odradiť od toho, aby prišiel pred jej dvere. Pri Namjoonovi však stáli všetci svätí, pretože doma nemala ani jedného z rodičov. Nita sa, ako obyčajne, zdržala v meste a otca mala na služobnej ceste. Nevadí, aspoň sa vyhnem spovedaniu.

Shina sa na ples vari nepripravovala až tak dôsledne ako jej spolužiačky a Namjoon; nezašla ku kaderníkovi, aby jej vyčaril z vlasov zvodné lokne a ani ku kozmetičke, aby sa postarala o jej pleť.

No aj keď so sebou Shina nebola nikdy stopercentne spokojná, nerada sa hrala na niekoho, kým nie je. Zmierená s holými faktami, sa zo seba pokúsila urobiť aspoň decentnú ľudskú bytosť, ktorej sa snáď na parkete nikto nezľakne. Tmavé vlasy si zopla sponou zlatej farby a jemne zvýraznila niektoré črty svojej tváre. V rámci šiat sa rozhodovala námatkovo; dokonca mala nutkanie schmatnúť sako a cigaretové nohavice, no nechcela takto nemilo prekvapiť Namjoona, ktorý isto živil predstavu, že bude mať na sebe akési padavé romantické šaty.

Shina sa koniec koncov rozhodla pre sivú róbu empírového strihu, dlhú po členky. Naposledy ju na sebe mala pri príležitosti zimného bálu, ktorý usporadúval spolupracovník jej otca. Celú noc v nich presedela, keďže takmer každý na večierku mal cez tridsať a jej otec netancoval.

Nastokla si na nohy staré conversy a otvorila dvere, pri ktorých už postával Namjoon. Päsť ešte stále držal vo vzduchu, pripravený zaklopať.

„S-Shina," oslovil ju rozpačito a pokúšal sa uhnúť pohľadom, aj keď sa mu v tom nedarilo. „Vyzeráš... Teda, si pekná. Dosť pekná."

„Joon," pozdravila ho a na hruď mu pritisla učebnicu geometrie. „Aby som nezabudla, omylom som ti ju potiahla. Odpusť."

„H-hej," zajakal sa a opäť sa pristihol, že na ňu zíza.

„Si okej?"

„J-jasné. Ideme?" vystrel sa a ponúkol jej svoje predlaktie, no Shina sa zvrtla na päte a rýchlo zamykala dvere. Aj za tú nepatrnú chvíľu stihol spanikáriť a už-už nevedel čo s rukami.

Akonáhle sa Shina otočila, Namjoon nimi zvláštne máchal vo vzduchu.

„Čo je? Poletuje tu dáky hmyz?"

„O-obrovský... Ch-chrúst," naznačil, no v pravej ruke mu stále šklbalo.

„Chrústy," zopakovala zamyslene.

„Ideme?" pípol Namjoon nesmelo, aj keď ju nemal v pláne súriť. Skôr sa obával, že by mohla prekuknúť jeho infantilnú lož.

Shina, nech jej občas niektoré veci nedopínali, nemohla poprieť, že bol jej priateľ dnes večer obzvlášť podivný. Vari to bolo tým, že sa mu priznala s tou učebnicou a on si spomenul, že v nej nechal svoje verše... To bolo jediné logické vysvetlenie, ktoré jej vzišlo na um, avšak Gyeongminin hlások sa jej neustále pripomínal a šepkal jej, že sa mýli. Hm, akoby som si nepoznala vlastných kamošov!

Potichu kráčali vedľa seba, Namjoonove prsty sa nenápadne šponovali jej smerom, no Shina to ani úkosom nepostrehla. Dívala sa rovno pred seba, hlavu stále v smútku z toho, že by Gyeongmin mohla nad jej domnienkou prevýšiť. Nechcela o Namjoona prísť. Navyše, čo by som si počala bez jeho geniálneho mozgu?

Shina sa skľúčene objala rukami a na pár sekúnd pozorovala špičky svojich, kedysi bielych, conversov.

„Zima?"

„Ani nie."

„Stalo sa niečo?" opýtal sa Namjoon ustráchane. „Je ti zle?"

„Nie, to nie," odvetila Shina s náladou pod psa. „Len nemám rada ľudí, hlavne hlúčiky adolescentov."

Namjoonovi trhlo kútikmi pier a zobliekol si čierne sako. Jedným pohybom ho prehodil Shine okolo pliec a znova sa odmlčal.

Frézie, svitlo jej razom v mysli. Jeho sako pohltilo vôňu frézií rovnako, ako všetko ostatné v jeho izbe. Shina sa doň tuhšie zabalila, aj keď chlad nepociťovala, a nenápadne zazrela na svoje vynervované garde.

Vykračoval si v elegantných nohaviciach, pravú dlaň hlboko zakliesnenú vo vrecku. Klasická biela košeľa mu zvýrazňovala plecia a žúžoľové vlasy mu rozhŕňal večerný vánok.

Hm, ale asi má niečo do seba...

„Hej," Namjoon sa nadýchol a pousmial sa, „som na teba hrdý, Shina."

„Čo? A za čo?"

„Zvládla si pekelnú písomku z geometrie," objasnil. „A pochopila si vzorce. Gratulujem."

„Songová si na mne aj tak zgustne. Nie je hlúpa, aj keď vyzerá ako potomok australopitéka. Možno ma bude upodozrievať, že som si napísala ťahák. Veď ona si už nájde zámienku," povzdychla si, ale vzápätí sa bojovne zacerila. „Prekvapivo mi ale nevadí, ak mi bachne guľu. Ja viem svoje a to je to jediné, na čom záleží."

„Presne," užasol Namjoon nad jej netypicky shinovským názorom. „Dočerta so Songovou!"

„Dočerta so Songovou!" kričala na celú ulicu a obaja následne prepukli do smiechu.

~

Školský ples sa konal vo veľkej telocvični Sinnae-Dongskej strednej; héliové balóny pastelových farieb poletovali pri strope, na konfetách sa už nejeden študent pošmykol a občerstvenie na stoloch bolo bohatšie než po minulé roky.

Shina sa obávala, že prídu medzi prvými, ale čoskoro z nej nervozita opadla. Vypeckovaná hudba rezonovala po chodbách a telocvičňa prekypovala tanečníkmi, no väčšina prítomných sa aj tak obšmietala okolo banketu.

Jangmi zvodne klipkala mihalnicami po Yeonjunovi, s ktorým sa držali za ruky akoby nebolo zajtrajška. No Shina musela uznať, že jej to veľmi pristalo. Nezabúdkové šaty na špagetové ramienka pekne ladili s jej útlou postavou a porcelánovou kožou.

Hm, Jungkook. Nevybral si si vôbec zle.

„Pekná, že?" pošepkala Namjoonovi a odchlipla si zo svojho pomarančového džúsu.

„No neviem," povedal priamočiaro. „Videla si Jae?"

„Hej," prikývla a hľadala na parkete Taehyunga s najpopulárnejším dievčaťom na škole. Tancovali spolu v tesnom objatí, zatiaľčo mu Jae obsypávala krk bozkami. V očiach jej hrali nezbedné plamienky a v podobnom štýle sa niesli aj jej ohnivo-červené priliehavé šaty. S podpätkami bola len o kúsoček vyššia než Taehyung.

Od stola s višňovým vínom a nealkoholickým punčom ich nasrdene pozoroval Iseul, jej bývalý priateľ a líder grázlovskej skupiny Cheongsong, ktorého by Shina najradšej zahrdúsila.

„Je sexy," vyrukovala Shina na adresu Jae.

„Ale v hlave má samé piliny."

„Páni, Namjoon, ty sa nezdáš," uchechtla sa. „Túto tvoju savage stránku nepoznám."

Namjoon vyprázdnil svoj plastový pohár plný višňového vína: „Vieš, šetrím si ju na Gyeongmin, ale tentoraz ju nestihla úplne vyčerpať."

„Inak, ona tu nie je?"

„Šla s našimi ku starkému, po smrti babky si vyžaduje častejší kontakt s rodinou," vysvetlil. „Ale Gyeongmin to hralo do kariet, vieš, pochybujem, že ju niekto pozval. Chalani sa jej boja."

„Hm, čím to asi tak bude..."

Z reproduktorov sa začali ozývať sladké tóny pesničky Touch my Body od Sistar. Shina si znechutene zapchala uši, no neutiekla. Ani omylom by si nenechala ujsť príležitosť, ktorá sa jej formovala priamo pred očami. Miok, Aeri a Yumi sa postavili vedľa seba a predvádzali pred spolužiakmi zvodnú choreografiu.

„Veď v tom nie je ani alkohol, tak prečo by..." rozjímal nahlas a velmi nepresvedčivo predstieral, že nevidí ako sa v úzkych šatách predkláňajú a vrtia bokmi.

Členovia Cheongsong ich výkrikmi a popiskovaním povzbudzovali, Daejung im dokonca posielal vzdušné pusinky.

„Tie sa ale vedia zabávať," odvetila Shina šokovane a nečujne zamrmlala do svojho poháru. „Závidím."

Namjoon ju nevyzval do tanca, ale to jej až tak neprekážalo. Možno iba trošičku. Zhostili sa dvoch voľných stoličiek a potichu sledovali svojich spolužiakov. Trio Miok, Aeri a Yumi predviedli ešte ďalšie dve tanečné čísla, za ktoré si vyslúžili aplaus predovšetkým od mužského publika.

Jae sa naďalej lepila na Taehyunga a na krku mu stihla vytvoriť už celú mapu cucflekov. Keď to takto pôjde ďalej, celý krk bude mať fialový...

Keď si Aeri naprávala šaty a podvihla si prsia, ktoré sa jej pri divokej choreografii vylievali z výstrihu, Morimu sa podarilo inhalovať kocku ľadu a Daejung ho musel ratovať. No a Namjoon, ten nezaujato opisoval prstom svoj prázdny pohár.

Shina sa zas hrala so svojimi šnúrkami a stále ich rozväzovala a zaväzovala. Myšlienkami odbiehala k poobediu, kedy s Hakkunom premaľovávala drevené kukučky.

„Škoda, že nehrajú Bee Gees," ozvala sa znenazdajky.

„Bee Gees?" neveriacky zopakoval, „také počúvaš?"

„Sem tam."

Shina sa strachovala, že to už dlhšie nevydrží. Hrýzlo ju vlastné svedomie a to, že sa s ňou rozprával viac-menej úsečne, ju tiež priveľmi neutešovalo.

„Namjoon," cekla previnilo. „Ja som ti niečo ukradla..."

„Čo?"

Ten papier s veršami nosila so sebou všade a nezabudla si ho vziať ani na ples. Mala ho ukrytý v topánke, pretože vrecká, z nejakých nevysvetliteľných dôvodov, nešili na šaty. Vyzula si ľavú plátenku a podala mu ho.

„Ja... Nechcela som, bolo to zastrčené v tvojej učebnici," obhajovala sa, „ale na druhej strane som rada, že sa tak stalo. Čítala som si to a ostala som v šoku. Je to-"

„Myslím, že by si mala mlčať," spražil ju Namjoon pohľadom a Shina pocítila, ako sa jej úzkosťou stiahol žalúdok.

Vrásky sa jej väčšmi prehĺbili, hlas jej bolestne zamrel v hrdle. Neopovážila sa k tomu povedať čo i len o jedno slovko viac. Ťažko povedať, či sa Namjoon hneval a či nie, skôr vyzeral sklamane a duchom neprítomne. V prstoch žmolil papier s vlastným rukopisom, vnútri v ňom bublali emócie. Émocie, ktoré chceli Shine vynadať za to, že mala drzosť nazrieť do jeho najzraniteľnejšieho zákutia duše, no zároveň ho nabádali k tomu, aby vzal nohy na plecia. Tých pár veršov bolo kľúčom k jeho podstate, boli krehkou záležitosťou, ktorú Shina invazívne napadla. Takto bezočivo nahliadla do skrytých túžob, do niečoho, čo malo byť opradené rúškom tajomstva pred všetkými, až naň ho.

„Namjoon," prehovorila zdráhavo. „Joonie, mrzí ma to, ale pochop, musela som."

„Prečo?"

„Pretože si môj priateľ."

„Nie," namietol chladne, „prečo si to vzala? Prečo ťa to zaujímalo?"

„Prekabátila ma zvedavosť, ja... Prisahám! Nehrabala som sa ti vo veciach, ten papier bol vsunutý do tvojej učebnice. Omylom z nej vypadol počas mojej cesty busom a ja som neodolala. Prosím, ver mi, nechcela som sa ťa dotknúť."

Namjoonovi neuniklo, ako sa kvôli tomu trápila, ale on sa predsa trápil horšie. Shina, na rozdiel od neho, nebola odpadlíkom. Ak by sa ten papier dostal do nesprávnych rúk, alebo by jej vypadol počas dneška na chodbe, mohlo by to mať katastrofickú dohru.

„Fajn, ale už to neurob."

„Len aby si vedel," Shina si nestihla včas zahryznúť do jazyka, „mne sa to páči. Máš naozajstný talent a nemal by si ho pred druhými skrývať."

„Nebavme sa o tom."

„Ale prečo?"

„A prečo hej?" zvýšil na ňu hlas, no našťastie na seba nestrhol pozornosť. Spolužiaci sa vykrúcali na parkete na pesničku od Kary a nevšímali si ich. „Nemala by si byť pokornejšia? Ani nevieš ako si ma tým ohrozila!"

„Ohrozila? Ako som ťa tým mohla ohroziť? Namjoon, je to niečo výnimočné! Prečo by ťa mal tvoj talent ohroziť? To je hovadina."

„Shina," pohľad, akým ju obdaroval, bol výchovný a neoblomný. On si už o všetkom vytvoril vlastný názor a nemal v pláne prijať iný.

„Mám byť ticho iba preto, lebo v seba neveríš?" odvážila sa aj napriek tomu, že zašla už za pomyselnú čiaru. „Som si istá, že by to každý ocenil... Každý, kto dokáže cítiť. Neskrývaj sa pred svetom, Namjoon, lebo svet sa ukryje pred tebou."

„A čo ak sa chcem skrývať?"

„Tak sa vari skrývaš len sám pred sebou."

Namjoonovi to stačilo. Obratom sa postavil a papier s veršami nemilosrdne roztrhal na márne kúsky. Shine sa cez tvár prehnala ľútosť, ale to už nemohol vidieť.

Zmizol a nechal ju sedieť samu pri stole, zatiaľ čo jej zrak zahatali slzy a zatiaľ čo sa jej popod nohami potulovali znivočené úlomky jednej tvorivej duše, ktorá bola natoľko citlivá, že radšej zničila to, čo milovala, než aby riskovala, že ju zničí niekto druhý.

Shina, prestaň. Je dobré, že si to čítala! Je dobré, že si zistila, kto je v skutočnosti Kim Namjoon! Malo to tak byť. Je to osud, Shina. Len, pane bože, prosím, nesmie to byť chyba.

Zozbierala zo zeme všetky kúsky štvorčekového papiera, ktoré našla, vložila ich do ľavej tenisky a dokonca sa jej pošťastilo ukoristiť si aj jednu fľašu višňového vína, po ktorej už márne chňapal Mori.

~

Ukazovákom tlačila na zvonček, až kým jej celkom neobelel a nohou si nervózne podupkávala. Jej tvrdohlavosť sa však nakoniec vyplatila. Namjoonov pes začal na protest zavíjať a škriabať na dvere.

„Namjoon, otvor! Viem, že si tam."

Trucovať vydržal možno dve minúty. Potom rozrazil dvere a prepálil ju nenávistným pohľadom. Kravatu, na ktorej si dal toľko záležať, mal teraz akosi nakrivo a saka sa už úplne zbavil.

„Čo tu chceš?"

„Niečo si si zabudol," v nastavenej dlani mu podsúvala verše, ktoré v amoku roztrhal.

„Jediné, čo som zabudol, bola moja kamarátka," odvetil, „pokiaľ si ňou niekedy aj bola."

„To si teda vyprosím!" pobúrene vykríkla. „O čom to točíš? Nemala by som ňou byť iba preto, lebo sa mi páčia tvoje verše? Tvoje umenie?"

„Že umenie," znechutene vypľul.

„Áno. Umenie," urobila o krok vpred a tuhšie zovrela útržky v ruke. „Či si myslíš, že je to hlúposť?"

„Môj názor poznáš."

„Tak nechaj mňa, aby som ti povedala ten svoj, dobre?"

„Snaž sa, no mňa nepresvedčíš, Shina."

„Kedy už konečne pochopíš, že sa ťa nesnažím presvedčiť, ale podporiť ťa?"

Naliehavo odvetila a pohotovo vložila nohu medzi dvere, ktoré sa jej pokúšal zabuchnúť rovno pred nosom. „Namjoon~ah, ja nie som hlúpa. Netvár sa, že ti na tom nezáleží. Fakt, že si ten papier rozštvrtil hovorí za všetko. Tak ma, láskavo, pusť dnu a nepokúšaj sa ma odbiť."

„Choď domov," prikázal jej. „Svoje si si už povedala."

„Ale ja som ešte neskončila!"

„Pozri, je od teba pekné, že sa ti to páči a chceš mi dokázať ako sa preveľmi mýlim, no ja sa nemýlim. Stačí prosté ospravedlnenie a sľub, že sa o tom viac nebudeme baviť."

„Je smutné, keď si neveríš..."

„Shina..."

„Nechal si ma na plese, to od teba nebolo pekné. Máš šťastie, že som za tebou prišla a doniesla toto," ukázala na fľašu višňového vína, z ktorého nepríjemne brnel jazyk.

„Prepána, prečo..."

„Tak smiem dnu?" dobiedzala, „okrem iného si ma ukrátil najmenej o jeden tanec, Kim Namjoon. Očakávam, že svoju chybu čoskoro napravíš."

Bolo by naivné tvrdiť, že medzi sebou naďalej neviedli tichú vojnu, no Shina bola nadovšetko rada, že jej tá fľaška zachránila krk.

Namjoon po nej stále sem-tam zagánil a hneval sa, aj keď to nahlas popieral. Lial do seba pohár za pohárom a zdalo sa, že nevie, kedy prestať. Veľmi tomu nepomáhalo ani to, že sa uráčil načať otcov rum s komentárom, že si dozaista nič nevšimne. Veď ich má v skrinke ďalších desať.

A tak utápal svoj bôľ nielen vo višňovom víne, ale aj v bielom rume, ktorý nedegustoval na jazyku, len ho čo najrýchlejšie požíval. Ubehlo päť minút, obaja sedeli na pohovke a z chľastu ubudla už takmer polovica.

Namjoon vyzeral strašne, zdravá farba sa mu pomaly vytratila z tváre. V jednom okamihu tlmene zaskučal, akoby jeho žalúdok protestoval proti jeho zbrklému pitiu.

„Stačí," dohovárala mu Shina a zastavila jeho ruku, ktorá sa načahovala po fľaši.

„Mýliš sa..."

„Neopíjaj sa," prosila ho Shina.

„Na to je, zdá sa, už príliš neskoro," beznádejne mu trhlo kútikmi pier, vymotal svoju ruku z jej zovretia a zanovito si priložil hrdlo fľaše k perám.

Shina sa zamračila a zalovila po svojom mobile, nevšímajúc si, ako Namjoonovi steká biely rum po brade až na košeľu. Prstami svižne pendlovala po klávesnici. Tragedy. Stihli sa ozvať prvé melódie, keď sa Namjoon rozhodol sabotovať jej osobný výber.

„Nie, nie. Pusť To Love Somebody. Je lepšia."

Shina pretočila očami, ale vyhovela mu. Pokiaľ ho to malo udržať ďalej od rumu, stálo to za to.

Pridala hlasitosť na maximum a nastavila pred neho dlaň: „Smiem prosiť?"

Horko-ťažko sa jej ho podarilo dostať zo sedačky, no neváhala ani sekundu a hneď ho zapojila do tanca. Bála sa, že sa zapotáca a namieri si to rovno na zem, ale celkom sa držal. Dokonca jej toľko ani nešľapal po nohách.

Samovoľne ju chytil za pás a prinútil ju, aby si od neho neudržovala až taký veľký odstup. Alkohol mu očividne dodával sebaistotu.

Shina z jeho košele už necítila frézie, iba štipľavý pach rumu. Zvraštila nad tým nos, pretože sa jej chcelo kýchať, ale neodtiahla sa. Najmä sa však cítila nesvoja, nikdy si takto blízko neboli a Shina si nebola istá tým, či sa jej to páči alebo nie. No tak či tak sa jej rozbúšilo srdce, o tom niet pochýb.

Toto nie je správne. Toto fakt nie je správne! Čo keby...

Čo keby. A potom si Shina uvedomila, že na tom vonkoncom nezáleží, pretože dôležitý je prítomný moment. Úspešne sa jej podarilo dostať Namjoona od fľaše, tancovala a vlastne sa jej splnilo aj to, že namiesto Kary a Sistar vyhrávala pieseň od Bee Gees. Namjoon sa na ňu zlostil, no aj tak ju chcel mať pri sebe.

Na tom teraz záleží. A možno, možno mu bude časom záležať aj na vlastných veršoch, ale to by si, hádam, mala prenechať budúcnosti, nemyslíš?

„Ách, škoda tých frézií," zašomrala Shina totálne odveci, avšak Namjoon sa tomu aj tak zasmial.

„You don't know what it's like... You don't know what it's like," Namjoon sa pridal a vášnivo spieval refrén spolu s Bee Gees.

„To love somebody... To love somebody," zanôtila aj Shina, no znela oveľa falošnejšie než podgurážaný Namjoon, na čo sa hurónsky rozrehotal.

Shina po ňom výstražne fľochla, ale dlho jej to nevydržalo, keďže sa k nej Namjoon naklonil a končekmi prstov jej jemne pozdvihol bradu. Pohľad mu razom zmäkol, načervenalé pery sa mu leskli od kvapôčok chľastu.

„The way I love you."

~

hello guys!

amarelle je na svete and ready to serve 💁 dúfam, že s vami táto kapitola hádzala, cez Hakkunovu terapeutickú pasáž, školské trio Miok, Aeri a Yumi, až po naše main duo, ktoré sa zmieta vo svojich pocitoch...

nuž, shina to bude mať ťažké, ale čo si myslíte vy? mali by potenciál? čo sa stane? ako sa shina zachová? ako sa namjoon zachová? viem si predstaviť, ako ma "prepaľujete" pohľadmi, lebo som to usekla v najzaujímavejšom, ale tak... akoby ste ma nepoznali, ts

stay strong, positive, open minded and eat well!

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)