Harry

"Toto snáď neni ani možné!" Kričala naštvane Nikol keď nám doniesli naše uniformy,teda ak sa to tak dalo nazvať. Ako bolo vidieť v škole nebrali ohľad na naše pohlavie preto každá jedna "princezná" mala ako uniformu krátke ružové šaty s volánikmi pri krku a aj na rukávoch.

Mňe to osobne moc nevadilo ale ona mala iný názor.

"Toto je normálne týranie a mučenie v najhoršej možnej verzií" nadávala si popod nos keď nás vysoké nimfy oblečené v pastelových šatách hnali do davu rovnako oblečených chlapcov a dievčat. Vyzeralo to,že jediný komu vadí oblečenie bola iba kamarátka po mojom boku.

"Harry povedz niečo!" Vykríkla pomne rozhorčene až mnou myklo. "Skús to proste ignorovať. Ty aspoň nemusíš nosiť tie nechutné črievičky" povedal som jej a ukázal som na rad dievčat a chlapcov pred nami ktoré napchali svoje nohy do ružových sklenených črievičok.

"Do toho by nás obuli len cez naše mŕtvoly" povedali sme obaja naraz.

Mňe plne vyhovovali moje hnedé čižmy a Nikol bola bosá.

"Prepáč ale prečo nemáš topánky?" Spýtal som sa jej. "Polovica nášho kráľovstva je kvôli mame pod vodou" zašepkala mi lebo Nimfy nad našimi hlavami dávali pozor aby sme nerozprávali. Ešte stále som sa divil, že neodpadli od toho oblaku vône ktorý sa tiahol okolo nás ako hmla.

"A preto topánky nenosím. Boli by len navyše" zašepkala a potom sa len vyrovnala a my sme vošli do sály v ktorej sa mal konať ceremoniál.

Nádherná sála mi vzala úplne všetok dych. Jej steny boli vyzdobené zlatom, nachádzali sa na nich zrkadlá a dokonca aj,boli aj na plafóne. Slabo som sa na seba usmial a rovnako ako ostatný som si sadol na lavičky ktoré boli  ružovej farby a stáli na nich slová ako láska a čistota.

"Nikol nieje to tu,nádherné?" Spýtal som sa dievčaťa vedľa mňa ktorej,zrak smeroval k zemi alebo na úroveň stola z bieleho mramoru ,po,ktoré ho bokoch boli dvaja obrovský minotaury a samozrejme pár nýmf.

"Nie nieje. Nenávidím zrkadlá. Nenávidím. " povedala mi. "Načo sa mám pozerať na svoju nechutnú tvár. Robia to snáď prasce?" Spýtala sa ma ale odpoveď už nedostala keďže sa za nami otvorili veľké drevené dvere a dnu vstúpili princovia.

Tri,rady dokonalých princov oblečených v bielych lanových košeliach, čiernych nohaviciach a hnedých cižiem, ktorým meče rinčali v rovnakom rytme o pošvy na ich opaskoch. Ich opálená pokožka lákala naše oči a nútila naše mysle premýšľať o tom aké jemné dokážu byť.

Keď tasili meče môj krvný tlak rapídne zrýchlil ale ihneď sa upokojil keď začali proti sebe bojovať. Nesnažili sa navzájom si ublížiť iba sa odzbrojiť a ukázať nám aký zdatný dokážu byť. Keď ich meče s rynčaním dopadali na zem princovia uznali,že majú rovnakú silu a šarm a otočili sa smerom k nám.

Z útrob svojej košele vytiahli veľké červené ruže a hodili ich princeznám ktoré im padli do oka.

Keď do dievcenskeho lona dopadla posledná červená ruža miestnosťou sa ozvali hlasné kroky. Každý jeden z nás otočil hlavu smerom k dverám,ktoré sa pomaly otvorili a dnu vošiel princ všetkých princov.

Kráčal pyšne ako páv, hrdo ako lev ale s ladnostou ako laň. Orieškové vlasy viali vo,vetre v jemnom rozchluchu vraviac,že si ich pán vždy prehrabne svojou rukou. Chladné modré oči prechádzali po každom jednom z nás ako,keby testoval stav situácie.

Keď si,sadol na lavicu počul som tiché vzdychy,ktoré vypustili dievčatá z úst pozerajúc na červenú ružu v jeho drobnej dlani. Jedna z princeznej ju,jedného dňa dostane a bude tou ktorá strávi celý zvyšok života po jeho boku. 

Vyzeralo to však že, on sa s výberom neponáhľa. Práve naopak. Dáva si,na čas. Vie,že  to jedna z nich bude ale neponáhľa sa za jej,hľadaním. Ako keby čakal,že ona príde za ním.

"To je princ z Kamelotu Harry. Nemusíš sa nad ním rozplývať on ide po niečom inom" povedala mi Nikol,keď videla ako z neho nemôžem odtrhnúť zrak.

"Po čom inom ide?" Spýtal som sa jej a otočil som k nej zrak. "Je ako svoj otec Harry. Drzí ,arogantný,myslí si,že mu pri nohách sedí celý svet. Snáď čaká,že sa mu každý jeden národ pokloní. Pche. Snívajte s nami" odpovedala   mi Nikol a zazrela po princovi.

"Volá sa Louis" zašepkala mi ešte predtým ako pri,mramorový stôl prikráčala   princezná v obrovských červených šatách s rozparkom na chrbte.

"Vitajte na škole pre Princov a princezné!" Vykríkla nadšene. "Táto škola si vybrala práve vás. Svojich nových žiakov,ktorý si z nej vezmú to najdôležitejšie " povedala nám.

"Táto škola je rovnaká ako ostatné. Budete mať hodiny na ktorých dostanete svoje hodnotenie. Ide o to ,že  dostanete od učiteľa istý druh úlohy. Túto úlohu budete musieť splniť a škola vás na konci hodiny obmení poradím. Tá sa vždy zjaví nad vašou hlavou.  Od najlepšieho po najhorší" povedala nám.

Ako na to pozerám nebudeme mať s Nikol dobré hodnotenie. Už teraz sa mi zdá,že proti nám niečo majú ostatné princezné a to sme teraz ešte len prišli!

"Samozrejme ako motiváciu k tým najlepším výsledkom môžu byť pre vás relax cluby. Miesto kde tí najlepší z vás po väčšine princezné môžu podniknúť všemožné skrášlovacie prostriedky. Čo sa týka princov tí dostanú za svoje výsledky šancu ísť do temných lesov okolo našej školy a učiť sa od rytierov taktiku boja a ešte mnohé iné záležitosti. " povedala nám všetkým.

Čo som hovoril o tých posledných miestach?

  "Škola vás na konci roka rozdelí podľa toho v čom vynikáte. Buď budete bojovník, animagus alebo iba obyčajná princezná ale ja viem,že v každom z vás sa skrýva potenciál" povedala s malým úsmevom.

Halo! Ja a tá siréna sedíme rovno tu a my dvaja nemáme žiadny potenciál!

"Oh a takmer som zabudla. Na tejto škole budú aj rody,ktoré sa vám možno nebudú moc páčiť ale je tu samozrejme aspoň nejaká úcta k ostatným" povedala nám.

Aké rody?

"Napríklad tu máme princeznú Eriku. Je z kráľovstva morských nýmf. Morská panna" povedala nám. Rukou ukázala na dievča kúsok od jej pravici.

Všimol som si,že mala dlhšie čierne vlasy. Na jej,bledej tvári svietili ako diamanty zelené oči a ja by som prisahal,že pri pohľade namna zmenili  svoju farbu na modrú a späť na zelenú. Wau.

Jej telo   bolo odené do dlhých modrých šiat ktoré ju celú zahaľovali. Bola nádherná a dokonca mala okolo seba takú tajomnú auru. Všimol som si,že pár princov na ňu zamilovane pozeralo.

"Eriku som vybrala preto lebo je medzi vami aj siréna alebo inak harpia a ja nechcem aby došlo k nepríjemnostiam" povedala nám. Rýchlo som sa otočil smerom k  Nikol ale na mieste kde mala byť bolo iba prázdne miesto a Nikol stála pár metrov pod schodami kde bola princezná Erika.

A jediné čo bolo počuť v celej tichej sále bolo hlasné vrčanie z jej strany. Ako hovorím.

Prvý deň a hneď nepriateľ. Toto bude dlhý rok.