Harry

V celej miestnosti sa strhla trma vrma keď sa po sebe tie dve osoby vrhli. Všetci sa vydesene rozbehli smerom k východom. Veríte že, tie sprosté princezné sa niektoré rozbehli k princom.

Len ja som skákal po nádherných vyzdobených laviciach v hnedých sumišových čižmách a jedným okom som sledoval ako je na tom Nikol.

Len matne som v kriku okolo počul jej krik smerujúci na morskú pannu.

"Mala si,zostať tam kde si,bola ty hlúpa ostuda mora!" Vykríkla po nej morská panna a oni sa skotúlali zo,schodov na veľký biely stôl na ktorom bola pred pár minútami vysoká nymfa ktorá vysedene ušla.

"Až keď ti vyškriabem tie tvoje veľké oči morská panna a zaživa z teba stiahnem chvost!" Vykríkla po nej Nikol.

To však moje veľké čižmy dopadli na lavicu ktorá nebola rovnomerne vyvážená a ja som svojou váhou prekotil lavicu na ktorom konci sedela vysoká nymfa. So zatajeným dychom som počúval ako kričí kým dopadla na skupinku princov ktorý stáli v kúte.

Už dávno som v tom zmätku zabudol a stratil princa z Kamelotu. Jediné čo   ma teraz zaujímalo pomôcť Nikol a asi aj tej morskej panne ktorá len jačala a všemožne sa snažila Nikol ubrániť.

Keď som bol konečne pri nich snažil som sa Nikol,niečím zastaviť a preto som do ruky schmatol prvé čo som zacítil pod prstami a bežal som smerom k nim.

Nemohol som si všimnúť osoby bežiacej tým istým smerom a keď som konečne dobehok k nim a tasil som svoj meč. Teda mal to byť meč. Namiesto toho namna vykúkala ruža tmavšia ako tmavá krv nedalo sa skryť naše prekvapenie keď sa krehká kvetinka stretla so zlatým mečom a ten sa rozžiaril ako zlato na slnku.

Tisícky očí mierili na krvavú ružu v mojich prstoch,ktorá sa pomaly strácala a na zlatý meč do ktorého sa začala pomaly vyrívať jej podobizeň.

Keď konečne svetlo ustalo mňe nezostalo v ruke vôbec nič len princ z Kamelotu pozeral na svoj vlastný meč.
Iný,ale stále rovnaký.

"Nikol stačí" povedal som svojej kamarátke keď som sa vzbudil z prvotného šoku a za golier som ju odtiahol od princeznej.

"Fascinujúce" povedala mi kým ja som držal Nikol za chrbtom. "Nemá čo. Bola to,nehoda" povedal som jej a sykol som keď mi Nikol zarila nechty do chrbta.

"Toto som videla len raz za život v kráľovstve Elfov" povedala mi.

"Čo to malo byť?" Spýtal som sa jej.

"Malo to,byť spojenie srdca a duše oboch zamilovaných na večný zväzok" povedala mi. Prekvapene som na ňu pozrel.

"Ale veď ho,ani,nepoznám" bránil som sa.

"Srdce si vybralo skorej ako hlava" povedala mi a ja som len nehnuto pozeral do naštvaných očí ostatných princezien.

A to mal byť pokojný deň.

Ahoj :)

Čo hovoríte na novú kapitolu?

V ďalšej časti už Bude Harryho prvá hodina :D

Máte sa na čo tešiť :D

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti :D ste úžasný :*

Vote
Koment
Poteší

Boo :)

Ps: hore som ja :D aby ste mali aspoň minimálnu predstavu ako vyzerá ten,chorý človek čo toto vymýšľa :D ja som s copíkmi :* :D