LionMike: Lily?

DarlingLily: Áno?

LionMike: Ha! Vedel som, že sa voláš Lily!

DarlingLily: Si ma odhalil... A Mike?

LionMike: Áno?

DarlingLily: Ha! Vedela som, že sa voláš Mike!

LionMike: A čo ak sa nevolám Mike?

DarlingLily: A čo ak sa ja nevolám Lily?

LionMike: Sakra! To mi nenapadlo...

DarlingLily: :D

LionMike: Čo robíš?

DarlingLily: Píšem si s nejakým idiotom :) A ty?

LionMike: Aj ja... Vidíš, koľko toho máme spoločného? ;)

DarlingLily: Hmm. Úžasné...

LionMike: A čo robíš okrem toho, že píšeš?

DarlingLily: To musím robiť aj niečo iné? Čo som nejaká stonožka či čo, aby som robila sto vecí naraz?

LionMike: Nie, ale si žena... Tie by mali vedieť robiť veľa vecí naraz, nie?

DarlingLily: To asi hej... Vlastne, čo ty vieš? Možno som nejaká stará babička, ktorá varí obed, štrikuje ponožky, kŕmi svojich desať mačiek, utiera prach po celom dome a ešte si pri tom stíha aj písať s nejakým chudákom, ktorý ju považuje za teenagerku :)

LionMike: Ako vieš, že ťa považujem za teenagerku?

DarlingLily: Lebo som teenegerka, to bude asi tým...

LionMike: Ty si teenegerka? A ja som si myslel, že si storočná babička... Si ma sklamala :(

LionMike: Lily?

LionMike: Haló!

DarlingLily: Čo zas chceš!?

LionMike: Prečo si prestala z ničoho nič písať?

DarlingLily: Nie si jediný chalan v mojom živote, ktorý potrebuje moju pozornosť, vieš?

LionMike: Ó, slečinka má frajera...

DarlingLily: Choď do kelu aj s frajerom! Teda iba žeby si závidel môjmu bratrancovi, s ktorým mimochodom nič nemám!

LionMike: Veď dobre, dobre... A to nemôže chvíľu počkať, kým si dopíšeme?

DarlingLily: Buď rada že si s tebou píšem a nesťažuj sa! Nie že by som sa tešila z toho, že ma prehovoril, aby som si s ním a s jeho rodičmi išla na jeho zápas vo futbale, ale aj tak...

LionMike: Takže slečinke som aspoň na niečo dobrý.... zaujímavé...

DarlingLily: Prestaň mi už konečne hovoriť slečinka! A musím už končiť. Keby pohľad mojej tety vedel zabíjať, tak už je dávno po mne :) Čau.

LionMike: No keď to inak nejde...

Teta Sarah sa ku mne naklonila a skôr, ako som si stihla uvedomiť, čo sa chystá urobiť, mi vytrhla mobil z ruky. Snažila som sa si ho zobrať naspäť, ale ona si ho rýchlym pohybom schovala do tašky. „Sleduj zápas! Keď skončí, potom ho možno dostaneš naspäť," povedala a nedbajúc na môj nechápavý výraz sa otočila naspäť k ihrisku a všetku svoju pozornosť venovala hre.

Vraj možno. To iste... A najhoršie na tom bolo, že za to mohol on! Kvôli Mikeovi, či ako sa volá, som prišla o svoj mobil... Toto mu nedarujem! Bola som rozhodnutá zistiť, kto to je, za každú cenu. A začnem hneď po zápase... Pretože teraz čo? Pretože teraz nemám mobil!

Ďalšia časť je na svete :) Čo si zatiaľ myslíte o Mikeovi? :)