10. 12. 2015 (3)
LionMike: Lily?
DarlingLily: Áno, som tu!
LionMike: To je milé... A už si dopila čaj?
DarlingLily: Myslíš ten tretí? Hej, už dávno.
LionMike: Tretí? Nehovor mi, že sa ti ho nepodarilo poriadne urobiť ani druhýkrát!
DarlingLily: Dobre, keď na tom trváš, nepoviem ti to :)
LionMike: -_- Aspoň že za to už nemôžem ja ;) Teda myslím...
DarlingLily: Nie, nemôžeš za to ty.
LionMike: A kto?
DarlingLily: Môj bratranec.
LionMike: Ktorý?
DarlingLily: Ty si dnes nejaký otravný, nezdá sa ti?
LionMike: Ani nie :)
DarlingLily: Prečo som len mala pocit, že keď som si s tebou dnes už raz písala, tak už ma nebudeš otravovať?
LionMike: Neviem, v tvojich pocitoch sa nevyznám...
DarlingLily: To bola rečnícka otázka, na to sa neodpovedá.
LionMike: Nie? Prečo?
DarlingLily: Lebo.
LionMike: Prečo lebo?
DarlingLily: Lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo ledo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo.
LionMike: Čo?
DarlingLily: Mal by si byť rád :) Ušetrila som nám aspoň hodinu písania.
LionMike: A máš pocit, že po dvadsiatich „lebo" by som to akože vzdal?
DarlingLily: Nie. Ale je ich dvadsaťjeden! Po dvadsaťjeden „lebo" by si to už určite vzdal :D
LionMike: Lenže je ich dvadsať :D
DarlingLily: Nie, je ich dvadsaťjeden!
LionMike: Počítaj znova... Ja hovorím dvadsať!
DarlingLily: Dvadsaťjeden!
LionMike: Dvadsať!
DarlingLily: Dvadsaťjeden!
LionMike: 20
DarlingLily: Prešiel si na čísla? Aj tak ti to nepomôže...
LionMike: To by si sa čudovala...
DarlingLily: Prečo si myslíš, že je ich 20?
LionMike: Lebo jedno lebo nie je lebo ale ledo...
DarlingLily: Asi som sa v tom práve stratila...
LionMike: Pozri si štrnáste lebo.
DarlingLily: Aha, do kelu! To som si nevšimla.
LionMike: Vidíš? Ja mám vždy pravdu :D
DarlingLily: To iste...
LionMike: :) Dokonca aj ty sama to tvrdíš :)
Už som nevedela, ktorého z nich by som sa najradšej zbavila skôr.
Prvá možnosť bol Will, ktorý nie je schopný mi ani poriadne odpovedať a keď sa už náhodou ozve, tak to skončí skôr, než sa stihneme k niečomu dostať.
Druhá možnosť bol Mike, ktorý je aktívny až príliš a mala som nepríjemný pocit, že aj napriek mojej znudenej nálade sa začínam nakazovať jeho veselosťou.
A treťou možnosťou bol Marcus, ktorý od vtedy, čo ho jeho kamaráti preto, že bol príliš otravný vykopli, neustále navštevuje moju izbu s tým, že sa nudí a chce niečo robiť.
Mám ja ale šťastie na príbuzných a kamarátov!
A vtedy som dostala úžasný nápad... Zbavím sa ich všetkých naraz a bude!
Na druhú stranu... Asi by mi chýbali. No, hádam to s nimi ešte nejaký čas vydržím...
Takže ďalšia časť je tu a poteší ma každá hviezdička alebo komentár :)
PS: Koľkí z vás tie "lebo" spätne počítali? :D
.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro